Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Osoby povinné platiť daň

3.12.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.7.4.6 Osoby povinné platiť daň

Ing. Anna Jurišová; Ing. Peter Horniaček

Podľa § 69/1

Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z uvedeného znenia vyplýva, že ak má zdaniteľná osoba postavenie platiteľa a dodáva v tuzemsku tovar alebo službu, je povinná platiť daň. Zákon však v ďalších ustanoveniach rozlišuje povinnosť platenia dane osobitne pre určité prípady, kedy je buď povinnosť platenia dane prenesená na odberateľa, alebo povinnosť platenia dane osobou, ktorá nie je platiteľom a je povinná zaplatiť daň.

  • Dodanie stavby zahraničnou osobou

Stavba alebo jej časť sa v zmysle zákona o DPH považuje za tovar (bližšie viď § 38).

Zákon rozlišuje jednak stavbu a jednak služby súvisiace s nehnuteľnosťou. Preto, ak podnikateľ dodá stavbu na základe zmluvy o dielo (celú alebo jej samostatnú časť), ide o dodanie tovaru, pri ktorom sú iné podmienky pri určení miesta dodania, vzniku daňovej povinnosti, podmienok registrácie zahraničných osôb, atď. Ak je zahraničná osoba platiteľom v tuzemsku a dodá stavbu ako celok, potom je povinný platiť daň v tuzemsku podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.

Český dodávateľ dodal slovenskému platiteľovi na území tuzemska stavbu na kľúč. Je registrovaným platiteľom dane napriek tomu, že nemá v tuzemsku stálu prevádzkareň.

Keďže ide o zahraničnú osobu, ktorá dodala tovar na území tuzemska a miestom dodania je tuzemsko (§ 13 ods. 1 písm. c), platí DPH česká zahraničná osoba a keďže je platiteľom dane, prizná daň v slovenskom daňovom priznaní. Dňom dodania bude deň odovzdania stavby, pokiaľ by sa dielo neodovzdávalo po častiach.

Podľa § 69/2

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a11 a pri tovare, okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.

Daňová povinnosť sa prenáša na odberateľa (podnikateľa) z tuzemska iba v prípade, ak mu dodala zahraničná osoba cezhraničné služby (z IČŠ alebo tretieho štátu) s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sa určuje podľa § 16. Pokiaľ by zahraničná osoba dodala služby, ktorých miesto dodania by sa určilo tuzemsko v zmysle § 16, potom daň platí tuzemský odberateľ aj v prípade, ak by sa zahraničná osoba v tuzemsku registrovala pre daň a mala by štatút platiteľa. Povinnosť registrácie pre daň v tuzemsku vyplýva § 5zákona, kde sú uvedené aj výnimky, kedy sa zahraničná osoba nemusí registrovať pre daň. Jednou z takýchto výnimiek je aj dodanie služby tuzemskému podnikateľovi, ak sa miesto dodania určuje podľa § 16 zákona o DPH.

Aby platiteľ vedel jednoznačne určiť, či sa má na neho preniesť daňová povinnosť alebo nie, musí vykonať nasledovné kroky

1. zistiť, či dodávateľ zo zahraničia spĺňa kritériá zahraničnej osoby,

2. určiť miesto dodania služby, resp. dodania tovaru okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja.

Zahraničná osoba

Zahraničnou osobou pre účely povinnosti platiť daň v tuzemsku je zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava.

Zahraničnou osobou zostáva aj podnikajúci subjekt zo zahraničia, ktorý je identifikovaný pre daň v tuzemsku, ale nemá tu sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. Z uvedeného vyplýva, že ak dodá zahraničná osoba, ktorá je na území tuzemska platiteľom z dôvodu registrácie podľa § 5 ZDPH (nemá tu sídlo, prevádzkareň) napr. služby s miestom plnenia v tuzemsku, platí prenos daňovej povinnosti na tuzemského odberateľa, ak je zdaniteľnou osobou.

  • Dodanie tovaru zahraničnou osobou s montážou alebo inštaláciou v tuzemsku

Ak je dodanie tovaru spojené s jeho inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto dodania tam, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný v zmysle § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH.

Český dodávateľ dodal slovenskému platiteľovi na území tuzemska výrobnú linku spolu s jej montážou. K cene dodávky neuplatnil daň. Keďže ide o zahraničnú osobu, ktorá dodala tovar spolu s montážou (na faktúre je uvedená cena tovaru + jeho montáž) a miestom dodania je tuzemsko,platí DPH za českú zahraničnú osobu tuzemský platiteľ. Dňom dodania bude deň ukončenia montáže a odovzdania výrobnej linky do prevádzky (nie vyhotovením zahraničnej faktúry, nakoľko nejde o dodanie služby). Do daňového priznania uvádza samozdanenie v r. 9 a 10 a odpočet v r. 21. Ak by bol český dodávateľ registrovaný pre daň v tuzemsku z iného dôvodu, potom pokiaľ tu nemá stálu prevádzku, z ktorej by dodávku uskutočňoval, platí prenos daňovej povinnosti na odberateľa – ak je zdaniteľnou osobou.


Problém

Český dodávateľ so sídlom v CZ nám dodal v apríli 2019 službu – čistenie vozovky polievacím vozom na území Slovenska.

Faktúru vystavil pod slovenským IČ DPH, avšak najprv nám faktúru vystavil so slovenskou DPH 20%, následne faktúru vystornoval a vystavil novú faktúru takisto so slovenským IČ DPH avšak bez DPH. Pričom sa odvoláva na § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Je tento postup zo strany dodávateľa správny?

Riešenie

Ak zahraničná osoba registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH poskytuje pre zdaniteľnú osobu služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, ktorá je na území SR, potom na základe § 69 ods. 2 zákona o DPH platného od 01. 01. 2011 je povinná platiť daň (samozdaniť sa) zdaniteľná osoba - príjemca služby, ktorý príslušný základ dane a daň uvedie do riadkov 09 a 10 svojho daňového priznania k DPH.

Zahraničná osoba – dodávateľ teda fakturuje dané služby bez slovenskej DPH s tým, že ich neuvádza do daňového priznania k DPH podaného v SR.

Zákon o DPH osobitne neupravuje, ako má postupovať zahraničná osoba – platiteľ DPH, registrovaný podľa § 5 zákona o DPH pri vyhotovení faktúry v takomto prípade. Odporúčame postupovať primerane podľa § 71 zákona s tým, že sa neuvedú náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. h/ a i/ zákona o DPH a prípadne uviesť text, že daň je povinný platiť príjemca služby podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.


Problém

Slovenský podnikateľ, platca DPH (registrovaný len na Slovensku), si objednal pod slovenským IČ DPH servisné služby a pripojenie klimatizácie v Nemecku od poľského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH. Aký režim z pohľadu DPH sa má použiť a aké povinnosti vyplývajú slovenskému podnikateľovi? Vstupuje toto plnenie do daňového priznania, ak áno, do ktorých riadkov?

Riešenie

Miesto dodania služieb, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Uvedené platí za podmienky, že montáž klimatizácie sa stáva súčasťou nehnuteľnosti. Ak sa nehnuteľnosť, do ktorej sa montuje klimatizačné zariadenie, nachádza v Nemecku, potom je miestom dodania Nemecko. Ak je miestom dodania Nemecko, potom služba montáže klimatizácie podlieha dani v Nemecku a táto služba sa neuvádza v daňovom priznaní k DPH. V takom prípade je potrebné sa informovať o registrácii v Nemecku.

V prípade, že klimatizačná jednotka nie je súčasťou nehnuteľnosti (je demontovateľná a dá sa použiť inde), potom - ak poľská firma vykoná len montáž stroja, považuje sa za dodanie služby a miesto dodania by sa posúdilo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j., za miesto dodania by sa považovalo tuzemsko v prípade, ak si tieto služby objednala od poľskej zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v PL slovenská zdaniteľná osoba - platiteľ - registrovaný a usadený v tuzemsku. Ak by bolo miesto dodania v tuzemsku, potom je slovenský platiteľ povinný tieto služby samozdaniť a uvedie ich v riadku 11 a 12 daňového priznania plus v riadku 21 v prípade, že slovenský platiteľ má právo na odpočítanie dane.

Podľa § 69/3

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

Zdaniteľná osoba (podnikateľ bez ohľadu na to, či je osobou identifikovanou pre daň alebo nie, ako aj právnická osoba, ktorá nie je založená za účelom podnikania) je povinná platiť daň pri službách, ktorých miesto dodania sa určilo podľa § 15 a ktoré jej dodala zahraničná osoba (podnikajúci subjekt) z iného ČŠ alebo z 3. štátu. Ide napr. o:

  • právne, poradenské, technické, audítorské, reklamné služby, spracovanie údajov,

  • prevod alebo postúpenie autorských práv,

  • pridelenie zamestnancov,

  • nájom dopravných prostriedkov na obdobie dlhšie ako 30 dní, u plavidiel na obdobie dlhšie ako 90 dní,

  • oprava hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku,

  • telekomunikačné služby,

  • elektronické služby,

  • poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny,

  • preprava tovaru kdekoľvek či už medzi členskými štátmi alebo len v rámci jedného členského štátu okrem prepravy z tuzemska do tretieho štátu, ktorá je oslobodená od dane podľa § 47 ods. 6 ZDPH,

  • nakládky, vykládky tovarov a služieb spojených s prepravou,

  • sprostredkovateľské služby,

  • strážna služba, ak sa týka ochrany osôb alebo majetku pri preprave,

  • nájom hnuteľného majetku,

  • služby bankové, finančné, poisťovacie,

  • prekladateľské, tlmočnícke služby,

  • zámočnícke služby (pokiaľ sa nevzťahujú na práce súvisiace s nehnuteľnosťou),

  • stolárske služby,

  • zváračské služby (pokiaľ sa nevzťahujú na práce súvisiace s nehnuteľnosťou),

  • baliarenské služby,

  • služby skladovania (okrem služieb, ktoré sú spojené s prenájmom nehnuteľnosti),

  • inžinierske služby (pokiaľ nejde o služby ku konkrétnej nehnuteľnosti),

  • prieskum trhu,

  • marketingové služby,

  • iné služby, ktorých miesto sa neurčuje podľa výnimiek uvedených v § 16.

  • Nehmotné služby dodané zahraničnou osobou

Česká osoba identifikovaná pre daň v ČR poskytne tuzemskému platiteľovi sprostredkovateľské služby. Túto službu česká zdaniteľná osoba uviedla pod slovenským IČ DPH a službu zdanila, hoci na faktúre uviedla ako sídlo ČR. Česká osoba identifikovaná pre daň v ČR má pridelené slovenské IČ DPH z dôvodu registrácie podľa § 5 ZDPH, t. j. nemá v tuzemsku stálu prevádzkareň. V danom prípade daň platí tuzemský platiteľ bez ohľadu na to, že táto služba bola dodaná pod slovenským IČ DPH. Takto vystavenú faktúru má možnosť dať tuzemský platiteľ dodávateľovi služby opraviť.

  • Zapožičanie stroja od zahraničnej osoby


Problém

Český podnikateľ zapožičal slovenskému platiteľovi strojné zariadenie za účelom jeho využitia na území tuzemska. Zapožičanie fakturoval bez českej dane, keďže ide o osobu neidentifikovanú pre daň. Je povinnosť zaplatiť túto daň v tuzemsku slovenským platiteľom?

Riešenie

Miesto dodania nájmu hnuteľného majetku (okrem dopravných prostriedkov) pre platiteľa z iného ČŠ sa posudzuje podľa českého zákona č. 235/2004 Sb. v znení neskorších predpisov (podobne ako je zadefinované v tuzemskom ZDPH v § 15 ods. 1, t. j., miestom dodania bude tuzemsko. Keďže ide o dodanie služieb s miestom plnenia v tuzemsku zahraničnou osobou, povinnosť platiť daň má tuzemský platiteľ. Samozdanenie uvádza v riadku 11 a 12 daňového priznania. Odpočítanie dane, keďže ide o prijaté plnenie na účely zdaniteľných plnení platiteľa dane, uvedie v riadku 21 daňového priznania.

  • Elektronické služby z IČŠ


Problém

Poľský podnikateľ dodal tuzemskému platiteľovi (ktorý sa zaoberá výrobou náhradných dielov na vozidlá) elektronickou formou (cez internet) softvér, pričom mali zazmluvnené, že úhradou faktúry bude prístup k softvéru povolený. Ako má postupovať tuzemský platiteľ, má dodávku zdaniť v tuzemsku?

Riešenie

V danom prípade ide o elektronické služby (nie o dodanie tovaru) zadefinované v § 16 ods. 18 ZDPHMiestom dodania týchto služieb je tuzemsko v zmysle § 15 ods. 1 ZDPH. Keďže sú dodané zahraničnou osobou, je osobou povinnou platiť daň tuzemský platiteľ. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a odpočítanie dane dňom uvedenia faktúry v záznamoch podľa § 70 za podmienky, že právo na odpočítanie dane vzniklo podľa § 49 ZDPH. Samozdanenie uvádza v riadku 11 a 12 daňového priznania. Odpočítanie dane – keďže ide o prijaté plnenie na účely zdaniteľných plnení platiteľa dane – uvedie v riadku 21 daňového priznania.

Tuzemský platiteľ ako odberateľ prepravných služieb platí daň v prípade, ak zahraničný dodávateľ prepravných služieb postupuje podľa § 15 ods. 1, t. j., ide o prepravné služby medzi dvomi členskými štátmi alebo v rámci jedného členského štátu a miestom dodania služieb je tuzemsko.


Problém

Platiteľ si objednal prepravu svojho tovaru u rakúskeho prepravcu – podnikateľa identifikovaného pre daň. Preprava tovaru smeruje zo Slovenska do Rakúska pre rakúskeho občana. V danom prípade ide o zásielkový predaj. Faktúru rakúsky prepravca vyhotovil bez dane. Má v danom prípade slovenský platiteľ povinnosť zdaniť prepravné služby rakúskeho prepravcu?

Riešenie

V danom prípade postupujeme podľa § 15 ods. 1, nakoľko ide o prenos miesta dodania do miesta odberateľa. Ak rakúska prepravná spoločnosť dodá prepravné služby s miestom plnenia v tuzemsku, platí prenos daňovej povinnosti na tuzemského platiteľa v zmysle § 69 ods. 3 ZDPH. Samozdanenie uvádza v riadku 11 a 12 daňového priznania. Odpočítanie dane – keďže ide o prijaté plnenie na účely zdaniteľných plnení platiteľa dane – uvedie v riadku 21 daňového priznania.


Problém

Platiteľ si objednal prepravu tovaru z ČR na Slovensko u českej prepravnej spoločnosti. Prepravca (napr. osoba identifikovaná pre daň v ČR) fakturoval služby bez českej DPH. Je povinnosť priznať daň v tuzemsku?

Riešenie

Miestom dodania tejto prepravnej služby je tuzemsko [v zmysle § 15 ods. 1)ZDPH] a osobou povinnou platiť daň je tuzemský platiteľ DPH. Samozdanenie uvádza v riadku 11 a 12 daňového priznania. Odpočítanie dane – keďže ide o prijaté plnenie na účely zdaniteľných plnení platiteľa dane – uvedie v riadku 21 daňového priznania.


Problém

Platiteľ si objednal prepravu tovaru z Nórska na Slovensko u nórskej prepravnej spoločnosti. Prepravca fakturoval služby bez nórskej DPH. Je povinnosť priznať daň v tuzemsku?

Riešenie

Miestom dodania tejto prepravnej služby je tuzemsko (v zmysle § 15 ods. 1) ZDPH) a osobou povinnou platiť daň je tuzemský platiteľ DPH za podmienky, že táto preprava nebola zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu (viď § 48 ods. 8).

Ak by si predmetné služby, uvedené v predchádzajúcich príkladoch , objednala zdaniteľná osoba, ktorá je usadená v tuzemsku a nie je platiteľom dane alebo osoba registrovaná podľa § 7auvedie do daňového priznania tieto služby len v riadku 11 a 12, ale nebude mať právo na odpočítanie tejto dane v riadku 21!

Podľa § 69/4

Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.

Český výrobca bielej techniky dodal koncom roka 2012 veľkokapacitnú chladničku pre tuzemského platiteľa, ktorú platiteľ využíval v tuzemsku. V marci roku 2016 sa chladnička pokazila, a preto český výrobca na základe objednávky tuzemského platiteľa vyslal svojho pracovníka, aby vykonal pozáručnú opravu na chladničke. Český výrobca má v tuzemsku stálu prevádzkareň, z ktorej poskytuje predaj tovaru z oblasti parfumérie.Český výrobca túto službu opravy fakturoval zo svojho sídla z ČR bez dane, nakoľko miesto dodania sa prenieslo do miesta v tuzemsku podľa § 15 ods. 1. Dôvodom prenosu miesta plnenia do tuzemska bolo, že stála prevádzkareň českého dodávateľa, ktorá sa nachádza v tuzemsku, sa nezúčastňuje dodania tejto služby. Tuzemský odberateľ – platiteľ dane – je povinný priznať daň z dodanej služby pozáručnej opravy, a zároveň má právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH.

Podľa § 69/5

Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Neplatiteľ kúpil elektronickú registračnú pokladnicu (ERP) od platiteľa a neuvedomil si, že pokladnica je nastavená uvádzať na doklade z ERP aj DPH. Následne teda pri predaji tovaru vystavoval doklady aj s DPH. Napriek tomu, že mu neprislúchalo platiť daň, lebo nebol platiteľom, musí daň z dokladov ERP odviesť.

Podľa § 69/6

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a§ 11a.

Nadobudnutie podlieha dani v tuzemsku, ak tak ustanovuje § 11 alebo § 11a/ zákona o DPH (bližšie viď príklady z týchto ustanovení).


Problém

Firma nakupuje v Poľsku PHM , nakoľko poskytuje prepravné služby. Treba urobiť samozdanenie?

Riešenie

Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň („samozdaniť sa”) osoba, ktorá nadobudne tovar podľa § 11 zákona o DPH, t. j., v nadväznosti na § 11 zákona o DPH musí byť splnená podmienka, že tovar musí byť v nezmenenom stave a množstve, fyzicky prepravený z iného členského štátu do tuzemska, t. j., nemôže dôjsť k jeho čiastočnej spotrebe v inom členskom štáte. V prípade, že došlo k jeho spotrebe v inom členskom štáte, nie je naplnený § 11 zákona o DPH a platiteľ nemá dôvod postupovať podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH.

Platiteľ môže žiadať vrátiť daň podľa § 55f a § 55g zákona o DPH v súvislosti s § 19 ods. 3 písm. k/ bod 3 a 4 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 69 ods. 7

Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.

Ak ide o trojstranný obchod, ktorý je zadefinovaný v § 45, potom daň platí až druhý odberateľ, ktorý túto daň uvedie v riadku 13 a 14 daňového priznania za podmienky, že ide o tuzemského platiteľa, ktorý je v trojstrannom obchode druhým odberateľom. Viď príklady pri § 45.

  • Trojstranný obchod, kde je slovenský platiteľ v pozícii 2. odberateľa


Problém

Slovenská firma sa zúčastňuje trojstranných obchodov. V pozícii druhého odberateľa kúpila slovenská spoločnosť „SK” – platiteľ DPH, dňa 23. 12. 2018 od poľského dodávateľa „PL” tovar, ktorú PL aj prepravil toho istého dňa z ČR do SR. PL tovar nakúpil od českej spoločnosti, ktorá je identifikovaná pre daň v ČR, toho istého dňa – 23. 12. 2018. Česká firma vystavila faktúru 3. 1. 2019.

PL dodávku uviedol vo faktúre dňa 4. 1. 2019. Faktúra od PL prišla 5. 1. 2019 slovenskému platiteľovi SK , ktorý je v danom prípade v pozícii druhého odberateľa. Kedy má slovenský platiteľ priznať daň z nadobudnutia ? Za zdaňovacie obdobie január (slovenský platiteľ má mesačné zdaňovacie obdobie), alebo za december 2018?

Riešenie

V prvom rade treba vychádzať z § 17 ods. 4 a § 45 zákona o DPH. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

To znamená, že pri dodávke tovaru poľským dodávateľom v prospech slovenského platiteľa je miestom nadobudnutia tovaru SR, kde sa skončila preprava tovaru.

Český dodávateľ fakturoval tovar poľskému odberateľovi, ktorý tovar z ČR prepravil dňa 23. 12. 2018 do SR.

Český dodávateľ je v pozícii 1. dodávateľa voči osobe identifikovanej pre daň v PL (prvý odberateľ) , t. j., ak faktúru vystavil 3. 1. 2019 – uvedie dodávku oslobodenú od dane v českom súhrnnom výkaze za 1. kvartál 2019 ako aj českom daňovom priznaní za mesiac január 2019 v prípade, že ide o mesačného platiteľa DPH v ČR. V súhrnnom výkaze uvedie poľské IČ DPH, a to bez ohľadu na to, že tovar bol priamo z ČR prepravený do SR.

Zo strany poľskej osoby identifikovanej pre daň v PL ide o nadobudnutie tovaru v SR. Keďže je poľský dodávateľ v pozícii prvého odberateľa v trojstrannom obchode, uvedie túto dodávku za mesiac december 2018 vo svojom poľskom daňovom priznaní ako plnenie oslobodené od dane. V súhrnnom výkaze uvedie dodávku za IV. kvartál 2018 so symbolom trojstranného obchodu.

Zo strany slovenského platiteľa ide o nadobudnutie tovaru v SR. Za deň nadobudnutia tovaru,a teda priznania dane, bude slovenský odberateľ – platiteľ dane, ktorý je v pozícii druhého odberateľa - považovať v zmysle § 19 ods. 1 deň, kedy má právo nakladať s tovarom ako vlastník. Týmto dňom je 23. 12. 2018. Ak bola faktúra od poľského dodávateľa vystavená v EUR, týmto dňom slovenskému odberateľovi vzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH.

Podľa § 69/8

Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.

Keďže dovoz podlieha colným predpisom, daň platí osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov.

Podľa § 69/9

Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

(bližšie viď § 13 ods. 1 písm. e/ a f/)

Podľa § 69/10

Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

Toto ustanovenie zavádza formu „tuzemského samozdaňovania”, t. j. podobne, ako pri dodaní služieb od zahraničnej osoby, pri ktorých platí daň tuzemský odberateľ a miestom dodania týchto služieb je prenesené do tuzemska. „Tuzemské samozdaňovanie” sa zavádza len u dodávok investičného zlata, zlata vo forme suroviny alebo polotovaru.

Zlatník A – platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím dodá surovinu zlata pre iného zlatníka B v hodnote 3 000 € (cena je uvedená bez DPH). Zlatník B na čiastku 3 000 € naráta 20 % DPH, čo predstavuje čiastku 600 €. Zároveň by mal mať právo na odpočítanie dane za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 49 až § 51.

Pokiaľ zlatník A – s mesačným zdaňovacím obdobím, dodá surovinu zlata pre iného zlatníka, ktorý nie je platiteľom dane, potom postupuje tak, že dodanie zlata zdaní zlatník A a pri prijatých zdaniteľných plneniach súvisiacich s touto dodávkou má právo na odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

Zlatník B požiada sprostredkovateľa – platiteľa dane, aby mu našiel dodávateľa surovín zo zlata. Za sprostredkovanie bude sprostredkovateľ požadovať províziu vo výške 300 €. Províziu nebude zdaňovať sprostredkovateľ, ale zlatník B ako príjemca tejto služby. Čiastku 300 € zdaní 20 % sadzbou – t. j. vo výške 60 €. Následne si zlatník B bude môcť odpočítať túto daň za podmienok uvedených v § 49 až § 51.

Podľa § 69/11

Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

Zlatník A – platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím – vyrobil a dodal investičné zlato v tehle v čiastke 725 000 € v zmysle § 67 ods. 4 zákona o DPH zlatníkovi B. Dodanie zlata sa rozhodol zdaniť, ale v zmysle novely ho zdaniť nemôže, a preto upozorní svojho odberateľa, aby dodávku zdanil sám. Odberateľ – zlatník B, prizná daň z hodnoty 725 000 € a zároveň si túto daň aj odpočíta, ak splní podmienky uvedené v § 49 až § 51.

Podľa § 69/12

Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na

a) dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov,

b) prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu28b) v tuzemsku,

c) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1,

d) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji,28c)

e) dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky;28d) pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky,

f) dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka,28da) ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu,

g) dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka28da) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka,28da) iných ako uvedených v písmene a),

h) dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 € a viac,

i) dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 € a viac.

j) dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, 28db) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu. 28db)

Na základe článku 199 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhujú doplniť do zákona (odsek 12) ďalšie prípady uskutočneného zdaniteľného plnenia, pri ktorom sa povinnosť platiť DPH prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia (tzv. tuzemské samozdanenie), ktorý má postavenie platiteľa dane. Ide o doplnenie predaja nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1zákona, a ďalej ide o predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a daňového exekučného konania.

Okrem uvedených prípadov sa prenos povinnosti platiť DPH na kupujúceho navrhuje aj na prípady výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva.

Pokiaľ sa predá (speňaží) hnuteľná alebo nehnuteľná vec v rámci výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, vzniká povinnosť platiť DPH osobe, ktorá nadobudla právo disponovať s tovarom ako vlastník. V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (príjemcu), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažení predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom).

Od 1.1.2014 sa zavádza prenos daňovej povinnosti podľa čl. 199a smernice 2006/112/EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (návrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013), pričom ide o dodanie konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, mobilných telefónov a integrovaných obvodov. Pre zjednodušenie identifikácie poľnohospodárskych plodín a kovov patriacich do kategórie tovarov s prenosom daňovej povinnosti sa odkazuje priamo v novele zákona o DPH na určenú kapitolu Spoločného colného sadzobníka. Pri poľnohospodárskych plodinách ide len o tovary spadajúce do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka (Obilniny) a do kapitoly 12 Spoločného colného sadzobníka (Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny), ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú (ľudskú) spotrebu, pri kovoch ide o tovary patriace do kapitoly 72 (Železo a oceľ) a 73 Spoločného colného sadzobníka (Predmety zo železa a ocele). Keďže do kapitoly 72 patrí aj železný a oceľový odpad a šrot, na ktorý sa už prenos daňovej povinnosti vzťahuje podľa písmena a), § 69 ods. 12 písm. g) sa naňho nevzťahuje. Prenos daňovej povinnosti sa uplatní iba ak obidvaja, to znamená dodávateľ aj odberateľ, sú v postavení platiteľa dane.

K zavedeniu prenosu daňovej povinnosti pri týchto komoditách došlo z dôvodu prudkého nárastu kolotočových podvodov pri obchodovaní s týmito komoditami.

  • Kategóriou (viď poučenie ku KV str. 3) sa má na mysli všetko, čo je uvedené v jednotlivom písmene. Predaj šrotu

Platiteľ dane – výrobná spoločnosť M odovzdal do šrotu kovový odpad z výroby v hodnote 10 000 €. Výkupca šrotu – platiteľ dane na základe faktúry od spoločnosti M priznal daň z hodnoty 10 000 (t.j. 2 000 €) a zároveň má právo odpočítať túto daň za podmienok uvedených v § 49 až § 51. Samozdanenie uvedie v riadku 9 a 10 daňového priznania výkupca šrotu.

U výkupcu šrotu môže nastať ďalšia situácia:

  • ak nakúpi šrot od občana, neprechádza na výkupcu šrotu daňová povinnosť. V danom prípade, ak tento šrot predá ďalej, uplatňuje bežný režim dane. Svoju daňovú povinnosť prenesie na ďalšieho výkupcu šrotu len v prípade, ak je platiteľom,

  • ak nakúpi šrot od výrobnej spoločnosti – platiteľa, pričom výkup samozdaní, a ďalej tento šrot predá, napr. po vytriedení ďalšiemu platiteľovi dane – uplatní režim prenosu daňovej povinnosti na odberateľa a na druhej strane má právo na odpočítanie dane,

  • ak výkupca nie je platiteľom, nakúpi šrot od platiteľa tak, že predajca šrotu – platiteľ, odvedie daň z predaného šrotu.

Podľa § 69/12 c

  • Prevod nehnuteľnosti staršej ako 5 rokov od 1. kolaudácie alebo 1. užívania stavby

Tuzemský platiteľ – obchodná spoločnosť Alfa – s určeným mesačným zdaňovacím obdobím nadobudla nehnuteľnosť v roku 2008, v ktorej mala kancelárske priestory.

V roku 2017 vykonala na tejto nehnuteľnosti rozsiahlu rekonštrukciu so stavebným povolením, z ktorej si uplatnila odpočty dane.

Vo februári 2019 sa spoločnosť Alfa rozhodla nehnuteľnosť odpredať inému platiteľovi dane - spoločnosti Beta, ktorý má rovnako určené mesačné zdaňovacie obdobie. Ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je staršia ako 5 rokov od prvého užívania alebo od prvej kolaudácie. Vzhľadom na to, že na tejto nehnuteľnosti vykonala spoločnosť Alfa rekonštrukciu a uplatnila si odpočty, rozhodla sa predaj tejto nehnuteľnosti zdaniť v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko v opačnom prípade – t. j. pri predaji nehnuteľnosti s oslobodením od dane - by musela vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54. Nehnuteľnosť bola platiteľovi Beta odovzdaná v mesiaci marec 2019 a do katastra nehnuteľnosti bola zapísaná v mesiaci jún 2019. V zmysle § 19 ods. 1 došlo ku vzniku daňovej povinnosti dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania platiteľovi Beta, t. j. v zdaňovacom období marec 2019. Platiteľ Beta uvedie daň z predaja nehnuteľnosti vo svojom daňovom priznaní v riadku 9 a 10 za to zdaňovacie obdobie, kedy došlo k predaju, t. j. za zdaňovacie obdobie marec 2019. Pokiaľ bude nehnuteľnosť využívať výlučne na plnenia, pri ktorých je nárok na odpočítanie dane, potom má právo na odpočítanie tejto dane v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH

Podľa nového ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c/ platiteľ Alfa na faktúre neuvedie daň, ale musí uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti”, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru...v zmysle nového ustanovenia § 74 ods. 1 písm. k/. Za deň dodania uvedie na faktúre deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania. Platiteľ Alfa nebude dodanie nehnuteľnosti uvádzať vo svojom daňovom priznaní.

Podľa § 69/12 c

  • Prevod nehnuteľnosti mladšej ako 5 rokov od 1. kolaudácie alebo 1. užívania stavby

Tuzemský platiteľ – obchodná spoločnosť Alfa – s určeným mesačným zdaňovacím obdobím nadobudla nehnuteľnosť v roku 2016, v ktorej mala kancelárske priestory.

Vo februári 2019 sa spoločnosť Alfa rozhodla nehnuteľnosť odpredať inému platiteľovi dane - spoločnosti Beta, ktorý má rovnako určené mesačné zdaňovacie obdobie. Ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je mladšia ako 5 rokov od prvého užívania alebo od prvej kolaudácie, z čoho vyplýva, že predaj tejto nehnuteľnosti podlieha dani. Platiteľovi Beta bola nehnuteľnosť odovzdaná v mesiaci marec 2019 a do katastra nehnuteľnosti bola zapísaná v mesiaci jún 2019. V zmysle § 19 ods. 1 došlo ku vzniku daňovej povinnosti dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania platiteľovi Alfa, t. j. v zdaňovacom období marec 2019. Platiteľ Alfa uvedie daň z predaja nehnuteľnosti vo svojom daňovom priznaní v riadku 3 a 4 za to zdaňovacie obdobie, kedy došlo k predaju, t. j. za zdaňovacie obdobie marec 2019.

V danom prípade sa neprenáša daňová povinnosť na platiteľa Beta.

Podľa § 69/12 c


Problém

Platiteľ predal nehnuteľnosť v SR, pri ktorej mal v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Nehnuteľnosť sa však pri kúpe rozhodol zdaniť. Obidve zmluvné strany sú platcami DPH, so sídlom na území SR. Ako sa má správne vystaviť faktúra za predaj nehnuteľnosti?

Uvádza sa na faktúre základ dane, DPH a celková suma k úhrade? Alebo len suma bez DPH, t. j. základ dane? Ako to potom má zaúčtovať?

Riešenie

Keďže daňová povinnosť bude prenesená na kupujúceho, dodávateľ vystaví faktúru bez DPH.

Kupujúci si uplatní samozdanenie, t. j., k cene nehnuteľnosti uplatní daň a súčasne si túto daň odpočíta v rozsahu a podľa podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH.

Účtovanie

Podľa § 52 ods. 6 postupov účtovania pre vedenie podvojného účtovníctva vydané opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný uplatniť z nadobudnutia tovaru alebo z prijatia služby príjemca, sa v deň vzniku daňovej povinnosti podľa osobitného predpisu (zákon o DPH) účtuje v prospech príslušného analytického účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného analytického účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty, ak vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ak deň nároku na odpočítanie dane nie je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti, v deň vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa preúčtuje daň z pridanej hodnoty v rámci analytických účtov k účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 69/12 d

Stavebný pozemok úpadcu (povinného) bol vydražený 7. 11. 2018 v hodnote 150 000 €. Právo nakladať s pozemkom mal oprávnený – platiteľ dane - 3. 12. 2018. Zápis do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný v roku 2019.

Oprávnený si prizná daň v mesiaci december (3. 12.)- t. j. v zdaňovacom období december 2018. Základom dane je v zmysle § 22 ods. 1 protihodnota, ktorá sa má platiť – v danom prípade vydražená cena 150 000 € , ktorá predstavuje cenu vrátane dane. Základom dane je čiastka 125 000 € a daň 20 %. Zároveň má aj právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. b/ ak bude nehnuteľnosť využívať na plnenia s právom odpočtu dane. Podľa § 51 ods. 1 písm. b/ stačí, aby mal daň uvedenú v záznamoch, t.j. odpočet sa neodvíja od prijatia faktúry povinného. Upozornenie: nevzťahuje sa na dobrovoľné dražby.

Podľa § 69/12 d

V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (napr. lízingová spoločnosť, banka), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažení predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom). Prenos povinnosti platiť DPH sa uplatní len v prípade, ak právo disponovať s tovarom ako vlastník získa osoba, ktorá má postavenie platiteľa DPH. Cena, za ktorú kupujúci (ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník) predstavuje základ dane, na ktorú sa napočíta príslušná DPH.

Podľa § 69/12 e


Problém

Veriteľ ( banka ) zabezpečila svoju pohľadávku záložným právom na nehnuteľnosť dlžníka (občana nepodnikateľa), ktorá bola skolaudovaná v roku 2010. Dlžník svoj záväzok nesplatil , preto banka pristúpi k výkonu záložného práva a nehnuteľnosť dlžníka predá na dražbe ( zákon č. 524/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Kupujúcim je ALFA, s. r. o., platiteľ dane. Bude ALFA, s. r. o., osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods.12 zákona o DPH?

Riešenie

Pri predaji nehnuteľností formou výkonu záložného práva platiteľovi dochádza k prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. e/ zákona o DPH iba za podmienky, že predávajúci aj kupujúci sú platitelia dane a nehnuteľnosť podlieha zdaneniu. Keďže v danom prípade pri výkone záložného práva je predávajúcim občan, nedochádza k predaju medzi dvomi platiteľmi.

To znamená, že v danom prípade sa neuplatní postup podľa § 69 ods. 12 písm. e/ zákona o DPH.

Podľa § 69/12 e


Problém

Dražobná spoločnosť poskytuje služby pri výkone dobrovoľných dražieb pre klientov – banky, poisťovne, správcovské družstvá, ktoré uplatňujú výkon záložného práva – na nehnuteľnostiach. Zároveň vykonáva aj činnosť výkonu správcov konkurznej podstaty. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je cena dosiahnutá príklepom a osvedčená notárskou zápisnicou konečnou cenou vrátane DPH (ak sa draží predmet predaja podliehajúci DPH a pôvodný vlastník je platiteľom dane). V prípade, že novým vlastníkom predmetu záruky /nehnuteľnosť/- ak sa v tomto konkrétnom prípade nemôže uplatniť oslobodenie podľa § 38 ods.1, je platiteľ DPH, prenáša sa daňová povinnosť z pôvodného vlastníka na nového. Otázka je: cena vydražená je konečná cena s DPH, čo v tomto prípade? Z akej ceny bude odvádzať DPH??? Ak by platilo, že odvádza DPH z ceny vydraženej, potom sa náklad na kúpu nehnuteľnosti formou dražby pre platiteľa DPH predražuje o DPH najmä v prípadoch, ak nový vlastník, ktorý nehnuteľnosť vydražil, nebude mať právo na odpočítanie dane, napr. z dôvodu predpokladaného prenájmu nehnuteľnosti súkromnej osobe s oslobodením od dane.

V prípade, že vydraží nehnuteľnosť platiteľ DPH, musí predložiť registráciu pre IČ DPH už pri registrácii do Zoznamu účastníkov dražby a v notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh dražby sa uvedie, že vydražiteľom je zdaniteľná osoba platca DPH a cena dosiahnutá vydražením sa bude upravovať o aktuálnu výšku DPH, t. j., ak cena dosiahnutá vydražením bola 50 000 €, tak potom pre účely zápisu do not. zápisnice sa uvedie, že cena sa v zmysle § 69 ods . 12 písm. e/ Zákona o dani z pridanej hodnoty upravuje na sumu 41 666,67 € a povinnosť odviesť DPH z tejto vydraženej sumy sa v zmysle § 69 ods. 12 písm. e) zákona o DPH prenáša na nového vlastníka, pričom zdaniteľné plnenie vzniká dňom pridelenia príklepu na dražbe, uvedeného v notárskej zápisnici o priebehu dražby. Čiastku 41 666,67 € je povinný uhradiť dražobníkovi v zmysle platného zákona o dobrovoľných dražbách, čo je uvedené v Oznámení o dražbe.

V prípade, že vydražia predmet dražby neplatitelia DPH alebo fyzické osoby - občania, daňová povinnosť zostáva podľa starého znenia zákona o DPH, na predchádzajúcom platiteľovi (aj v prípade spoločnosti v konkurze), priznanie zostavuje a daň odvádza v príslušnom termíne správca konkurznej podstaty. t. j., ak je spoločnosť v konkurze, tak daňové Cena vydraženia v not. zápisnici bude cena s DPH a z nej sa odvádza DPH do št. rozpočtu (tak ako doteraz). Je táto úvaha správna?

Riešenie

Podľa § 69 ods. 12 písm. e) zákona o DPH je s účinnosťou od 1. 10. 2012 pri dodaní tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky, osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia, ak obe strany tohto vzťahu, dodávateľ aj príjemca, sú platiteľmi dane. V rámci výkonu záložného práva, predmetom ktorého je predaj nehnuteľnosti dlžníka, platiteľa dane, je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorá kúpou nadobudla právo s nehnuteľnosťou nakladať ako vlastník (v prípade predaja na dražbe je touto osobou vydražiteľ).

Pri uplatnení princípu prenosu povinnosti platiť daň na zákazníka DPH nie je súčasťou protihodnoty za dodanie tovaru, resp. služby. Dodávateľ daň neplatí (nie je osobou povinnou platiť daň), preto DPH ani nemôže byť súčasťou protihodnoty požadovanej od príjemcu plnenia. V rámci výkonu záložného práva predajom tovaru (nehnuteľnosti) dlžníka na dražbe, musí byť vo faktúre, ktorá sa vzťahuje na takéto dodanie, uvedená informácia, že kupujúci (vydražiteľ) je osobou povinnou platiť daň. Z tejto informácie vyplýva, že vydražiteľ je osobou, ktorá má k cene (uvedenej vo faktúre bez DPH) uplatniť DPH v príslušnej platnej sadzbe. V deň vzniku daňovej povinnosti vzniká kupujúcemu (vydražiteľovi) právo odpočítať daň, ktorú bol povinný uplatniť v súlade s § 69 ods. 12 písm. e) zákona o DPH, pri splnení podmienok odpočítania dane všeobecne, uvedených v § 49 až § 51 cit. zákona. Cena dosiahnutá v rámci výkonu záložného práva predajom na dražbe a osvedčená notárskou zápisnicou bude vždy konečnou cenou, ktorú v dražbe zaplatí vydražiteľ. Rozdiel je v tom, že ak pri predaji tovaru platiteľa je vydražiteľom.

  • iný platiteľ dane, cena neobsahuje DPH, pretože povinnosť platiť daň (vysporiadať voči štátnemu

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: