Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Vyčíslenie základu dane z celosvetových príjmov

25.10.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.5.3.1 Vyčíslenie základu dane z celosvetových príjmov

Ing. Ida Gelatová; Ing. Ľudmila Hámošová, Ing. Peter Horniaček

U fyzickej osoby sa základ dane zistí ako súčet:

a) čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2ZDP, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11ZDP),

b) čiastkových základov dane z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3ZDP, príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4ZDP, a ostatné príjmy podľa § 8ZDP (tieto sa neznižujú o nezdaniteľné časti základu dane).

Príjmy z kapitálového majetku sú súčasťou osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP.

Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z pasívnych autorských príjmov sa na zistenie čiastkového základu dane použijú ustanovenia § 17 až § 29ZDP za podmienok uvedených v § 6 ods. 6ZDP. Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti v zahraničí vedie daňovník účtovnú alebo inú evidenciu podľa tam platných predpisov a z nej vychádza pri určení základu dane z príjmov z podnikania dosiahnutých na tomto území. Na základe týchto údajov podáva daňové priznanie v danej krajine v zahraničí.

Pri zisťovaní základu dane nášho rezidenta z celosvetových príjmov v SR sa postupuje výlučne podľa ZDP platného v SR a nie podľa zahraničných právnych predpisov. Ak rezident SR, ktorý podniká v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, je účtovnou jednotkou v SR, súčasťou jeho účtovníctva vedeného v SR musia byť aj všetky účtovné operácie, ktoré vznikli v zahraničí, pričom musí napríklad každý výdavok posúdiť podľa ZDP platného v SR. Nemôže teda postupovať spôsobom, že k základu dane len pripočíta úhrn príjmov zo zahraničia a naopak, zase len odpočíta úhrn výdavkov zo zahraničia zistený podľa daňového zákona platného v zahraničí.

V ustanovení § 17 ods. 14ZDP je uvedený postup pri zisťovaní základu dane rezidenta SR, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú v zahraničí. Súčasťou základu dane takéhoto daňovníka je aj základ dane alebo daňová strata jeho stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí, ktoré sa zistia podľa § 17 ods. 1ZDP ako pri príjmoch zo zdrojov na území SR. Navyše si však môže uplatniť do daňových výdavkov aj také výdavky, ktoré je povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte umiestnenia stálej prevádzkarne, a to v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.


Pán Suchý, náš rezident, podniká v Rakúsku prostredníctvom stálej prevádzkarne, v ktorej má zamestnaného jedného rakúskeho zamestnanca. V tejto súvislosti je pán Suchý povinný dodržiavať všetky osobitné a aj pracovnoprávne predpisy, ktoré sú platné v Rakúsku. Pri vysielaní zamestnanca na pracovnú cestu je povinný mu vyplatiť cestovné náhrady, ktoré sú poskytované za iných podmienok ako v SR a sú podstatne vyššie, ako sú ustanovené cestovné náhrady v SR. Môže si uplatniť do daňových výdavkov tieto cestovné náhrady v plnej výške alebo len do výšky, ktorá je ustanovená v SR?

Práve ustanovenie § 17 ods. 14ZDP umožňuje uplatniť do daňových výdavkov takto povinne zaplatené daňové výdavky podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia stálej prevádzkarne. Nárok a výšku cestovných náhrad je možné uplatniť v rozsahu platného osobitného predpisu účinného v Rakúsku, čiže nie do výšky obdobného nároku zamestnanca podľa zákona o cestovných náhradách, ktorý je účinný v SR.


Napríklad - daňovníčka pracuje v Rakúsku na rakúsku živnosť, svoje príjmy zdaňuje tam.

Podľa článku 7 ods. 1 zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v zbierke zákonov pod č. 48/1979 Zb., ďalej len „zmluva”) sa zisky slovenského podniku môžu zdaniť len v tomto štáte (v Slovenskej republike), pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v Rakúskej republike prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v Rakúskej republike, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkarni.

Pri posudzovaní, či uvedenej slovenskej fyzickej osobe (živnostníkovi) vzniká na území Rakúskej republiky stála prevádzkareň je potrebné vychádzať z ustanovení článku 5 zmluvy ako aj z vnútroštátnej legislatívy Rakúskej republiky.

Daňový rezident SR je povinný zdaniť na území SR svoje

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: