dnes je 15.11.2019
Input:

Príspevky na stravovanie ako daňový výdavok zamestnávateľa

20.9.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.7.1.3 Príspevky na stravovanie ako daňový výdavok zamestnávateľa

Ing. Veléria Jarinkovičová; Ing. Viera Mezeiová

Za daňový výdavok sa podľa § 2 písm. i) ZDP považuje výdavok (náklad)preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP (pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov /nákladov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), ak ZDP neustanovuje inak.

Na strane zamestnávateľa upravuje uplatňovanie príspevkov na stravovanie zamestnancov ako daňových výdavkov ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c)ZDP bod 5. Citácia ustanovenie presne znie: „príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom”, pričom nasleduje odkaz (napr.) na § 152 ZP.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Tento príspevok, ktorý zamestnávateľ musí poskytnúť, predstavuje daňový výdavok, a to v limitovanej výške. Za daňovo uznaný sa (v roku 2017) považuje teda príspevok maximálne do výšky 2,48 eura na každé jedlo.


Zamestnávateľ, spoločnosť Alfa, s. r. o., zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom podľa § 152 ods. 2 ZP vo vlastnom stravovacom zariadení. Cena poskytovaného jedla je vo výške 3,40 eur. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na toto jedlo sumou 1,90 eur.

Podľa § 152 ods. 3 ZP je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie svojim zamestnancom minimálne vo výške 55 % z ceny jedla (55 % z 3,40 eur), teda aspoň vo výške 1,87 eur, ale zároveň maximálne do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 2,48 eur.

Keďže zamestnávateľ na stravovanie svojich zamestnancov prispieva v sume 1,90 eur na každé jedlo, do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c)ZDP bod 4 ZDP si túto sumu môže zahrnúť.


Spoločnosť Beta, a. s., zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom podľa § 152 ods. 2 ZP. Cena poskytovaného jedla je vo výške 4,20 eur. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na toto jedlo sumou 2,40 eur.

Podľa § 152 ods. 3 ZP je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie svojim zamestnancom minimálne vo výške 55 % z ceny jedla, čo je v tomto prípade 2,31 eur, ale zároveň maximálne do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, tzn. 2,48 eur.

Keďže zamestnávateľ na stravovanie svojich zamestnancov prispieva sumou 2,40 eur na každé jedlo, do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c)ZDP bod 4 ZDP si môže premietnuť celú sumu 2,40 eura (na každé jedlo).

Ako už bolo uvedené, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ak ho však zabezpečí, potom musí prispieť na toto jedlo v súlade s § 152 ods. 3 ZP. Taktiež tento príspevok je považovaný za daňovo uznaný.

Z § 152 ods. 4 ZP vyplýva, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Keďže v roku 2017 uvedené stravné je určené vo výške 4,50 eura, potom 75 % z tejto sumy činí 3,38 eura.

Ak je teda stravovanie zamestnancov zabezpečené prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, potom hodnota stravovacej poukážky musí byť minimálne 3,38 eura. Minimálna suma príspevku na stravovanie zamestnanca pri poskytnutí stravovacej poukážky je teda 1,86 eura. 


Dozor nad dodržiavaním (o. i.) ZPa iných pracovnoprávnych predpisov upravuje zákon č. 125/2006 Z. z.o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z. z.o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p.


Súkromný lekár pán Vysoký zabezpečuje stravovanie svojej zamestnankyni – zdravotnej sestre. Na stravovanie jej prispieva sumou 1,90 eur. Stravovacia poukážka (cena jedla) má hodnotu 3,38 eura, takže aj jej hodnota, aj výška príspevku zamestnávateľa je v súlade so ZP. Z tejto sumy 55 % činí 1,86 eura. Zároveň maximálne možným daňovo uznaným príspevkom je suma 2,48 eura. Zamestnávateľ môže v tomto prípade poskytovať príspevok na stravovanie v rozpätí 1,86 – 2,48 eura. Ním poskytovaný príspevok 1,90 eura je daňovo uznaným výdavkom.

Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 ZP zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zamestnancov aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z.o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSF”).

Ustanovenie § 7 ZSF upravuje použitie sociálneho fondu zamestnávateľom. Podľa § 7 ods. 4 ZSF, tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

V súlade s § 21 ods. 2 písm. d) ZDP daňovým výdavkom nie je tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu - ZSF.

Povinný prídel do sociálneho fondu sa považuje za daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa. Použitie, resp. poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancom je u zamestnávateľa výdavkom neovplyvňujúcim základ dane a u zamestnanca je (aj) tento

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk