Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo pri spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

20.8.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.9.2.2 Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo pri spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

Ing. Ida Gelatová, Ing. Viera Mezeiová

Jednou z foriem spoločného podnikania alebo spoločného výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti je vytvorenie združenia podľa § 829 až § 841 OZ (Občianskeho zákonníka). Podľa tejto právnej úpravy sa niekoľko osôb môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V zmluve o združení si vzájomne dohodnú podmienky, za ktorých bude prebiehať spoločné podnikanie alebo iná spoločná zárobková činnosť. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, ale subjektom práv a záväzkov sú jednotliví členovia združenia.

Podnikateľská alebo iná samostatná zárobková činnosť vykonávaná v združení bez právnej subjektivity môže mať napríklad nasledujúce formy:

● Spoločné podnikanie alebo spoločná samostatná zárobková činnosť - ak sa podnikateľské subjekty združia za týmto účelom, všetci účastníci združenia by mali mať oprávnenie na podnikateľskú činnosť v rovnakom alebo doplňujúcom predmete činnosti. Podobne samostatne zárobkovo činné osoby by mali byť odborníkmi v predmete ich spoločnej činnosti i keď činnosť nevykonávajú na základe oprávnenia alebo osobitného predpisu.

Napríklad advokáti sa môžu združiť na účel spoločného výkonu advokácie. Účastníkmi združenia môžu byť len advokáti, pričom svoje vzájomné práva a povinnosti si upravia písomnou zmluvou o združení uzatvorenou podľa § 829 až 841 OZ (Občianskeho zákonníka). Advokáti ako účastníci združenia majú spoločné sídlo. Advokát, ktorý vykonáva advokáciu v združení, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne v inom združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak zmluva o združení neurčuje inak.

Spoločným výkonom inej samostatnej zárobkovej činnosti v združení môže byť napríklad tvorba spoločných umeleckých diel viacerými umelcami na objednávku zákazníka, zorganizovanie spoločnej výstavy umelcov v netradičných priestoroch a pod.

● Dosiahnutie spoločného cieľa - ak sa združia subjekty za týmto účelom, spoločný cieľ by mal byť definovaný v presne vymedzenej dobe a dosiahnutím cieľa združenie zaniká. Účastníci môžu podnikať aj v inom predmete činnosti a spoločne vykonávajú len ten predmet činnosti, ktorý bol zmluvne dohodnutý.

Môže ísť napríklad o zrealizovanie náročnej opravy budovy, uskutočnenie určitého obchodného prípadu, koordinované zabezpečenie kvalitných služieb počas organizovania festivalu a pod.

● Podnikanie alebo výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti v spoločných priestoroch - účastníci združenia sa združia s cieľom spoločného využívania priestoru, v ktorom každý z nich vykonáva svoju vlastnú podnikateľskú činnosť, pričom si dohodnú výšku podielov, ktorými sa budú podieľať na nákladoch spojených s využívaním priestoru. Môže ísť o prenajatú nehnuteľnosť alebo aj o nehnuteľnosť spoločne nadobudnutú do ich spoluvlastníctva.

Takéto združenia sa uzatvárajú aj na dobu neurčitú, a to napríklad vo sfére služieb. V spoločných priestoroch sa poskytujú služby prispievajúce k telesnej pohode alebo služby príbuzného charakteru - napríklad kadernícke a kozmetické služby, pedikúra, manikúra, masáž, ale môže ísť aj príbuzné remeselné činnosti a také, ktoré na seba nadväzujú. Môže ísť aj o výkon umeleckej činnosti v spoločnom ateliéri a pod.

Prax potvrdila, že najmä v prípade uzatvorenia zmlúv o združení na dobu neurčitú, vznikajú problémy medzi jednotlivými účastníkmi združenia, a to aj v takých situáciách, ak združenie založili dlhoroční priatelia, známi a pod. Zdrojom konfliktov je nedostatočná príprava na uzatvorenie zmluvy, keď sa zmluvy uzatvoria všeobecne, neobsahujú podstatné náležitosti a nezohľadňujú konkrétne podmienky. Precízne zadefinovanie vzájomných vzťahov môže zabrániť nedorozumeniam a prípadne i súdnym sporom. Aj napriek tomu sa môžu prejaviť určité negatívne osobnostné črty niektorého účastníka združenia až pri dlhodobejšej vzájomnej spolupráci. Časom môže vznikať u jednotlivca pocit nedocenenia, závisti, ublíženia a pod., ktoré môžu byť príčinou rozpustenia združenia. Aj s takými situáciami je potrebné počítať, a preto je nutné starostlivo a s prezieravosťou upraviť v zmluve spôsob vzájomného vyrovnania sa po skončení spoločného výkonu činnosti v združení.

Podstatnou príčinou uzatvárania zmlúv o združení nie je optimalizácia zdaňovania, ale uľahčenie podnikania, zabezpečenie podnikania s vyššou kvalitou, komplexnejšie, v priestoroch ľahko dostupných zákazníkovi, resp. len na určitú akciu a pod.

Osobitnou skupinou sú združenia uzatvorené medzi manželmi, ktorí môžu dosiahnuť aj optimalizáciu daní pri znížení celkovej administratívy a pri dosiahnutí úspor, pričom bez ohľadu na reálny podiel vykonanej práce pre združenie môžu si príjmy rozdeliť podľa zmluvy na polovicu alebo iným dohodnutým pomerom. Stále však platí, že celé výnosy z podnikania sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ak nie je určené inak). Zjednodušenie podnikania je určite v prípade, ak je ustanovený správca združenia, ktorý je poverený vedením všetkých účtovných prípadov za celé združenie, nakoľko potom nie je potrebné priebežne vzájomne si preúčtovávať všetky príjmy a výdavky počas účtovného obdobia, ale jednorázovo na konci roka.

Delenie príjmov a výdavkov účastníkov združenia

Spôsob delenia príjmov a výdavkov účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, je uvedený v § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) na základe písomnej zmluvy o združení uzatvorenej podľa § 829 až 841 OZ (Občianskeho zákonníka) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Každý účastník združenia je samostatným subjektom, samostatným podnikateľom. Ak účastník združenia nie je účtovnou jednotkou, môže uplatniť preukázateľné výdavky na základe vedenej daňovej evidencie, ak sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, prípadne môže uplatniť aj výdavky percentom z príjmov za podmienok uvedených v § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, pričom vtedy by do základu dane zahrnul iba výšku príjmov na neho pripadajúcich a k nim by uplatnil výdavky percentom. Potrebné je upozorniť aj na to, že pri všetkých príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je povinnosť dodržať rovnaký spôsob uplatnenia výdavkov v preukázateľnej výške alebo výdavky percentom z príjmov.

Ak účastník združenia je účtovnou jednotkou, je povinný viesť účtovníctvo sám za seba. Príslušný podiel príjmov a výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo spoločného podnikania si „prevezme” každý účastník združenia do svojho účtovníctva. Združenie teda nie je samostatnou účtovnou jednotkou a nie je ani daňovníkom, preto sa nerozdeľuje zisk alebo strata vyplývajúca z činnosti združenia, ale rozdeľujú sa príjmy a výdavky (resp. náklady a výnosy).

Pri spoločnom podnikaní v združení obvykle účtuje jeden z účastníkov združenia v priebehu zdaňovacieho obdobia spoločné príjmy a výdavky. Po ročnom vyúčtovaní a rozdelení príjmov a výdavkov na ostatných daňovníkov (účastníkov združenia) si tento ustanovený účastník združenia ponechá vo svojom účtovníctve len príjmy a výdavky vo výške na neho pripadajúcej, pričom ostatné vylúči zo základu dane (napr. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva vykonaním uzávierkových účtovných operácií). Ostatní účastníci združenia, ak sú účtovnými jednotkami, upravia základ dane o prislúchajúci podiel týchto spoločných príjmov a výdavkov v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Ak by niektorý účastník združenia uplatňoval výdavky percentom z príjmov, upravil by základ dane o podiel príjmov na neho pripadajúci zo združenia a z úhrnu všetkých príjmov by vypočítal percentuálne výdavky.

Ak nie je jeden z účastníkov združenia poverený vedením účtovníctva za všetky účtovné prípady združenia, potom sú v účtovníctve každého účastníka evidované príjmy a výdavky patriace združeniu. Na konci účtovného obdobia je potrebné navzájom preúčtovať príslušnú časť príjmov a výdavkov medzi jednotlivými účastníkmi združenia (napr. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci uzávierkových účtovných operácií).

Ak sa vzájomné vysporiadanie účastníkov združenia realizuje prostredníctvom vzájomného započítania bez realizovania vzájomných platieb, je potrebné zaúčtovať nielen výsledok započítania, ale podiel na príjmoch a výdavkoch, pričom súčasťou interného účtovného dokladu by mal byť detailný prehľad rozdelenia príjmov a výdavkov na jednotlivých členov združenia. Toto platí bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období by došlo ku skutočnému peňažnému vyrovnaniu (neovplyvňovalo by už základ dane v dobe prijatia).


Kaderníčka, kozmetička, pedikérka a masérka uzatvorili spoločne zmluvu o združení podľa § 829 až 841 OZ (Občianskeho zákonníka) na účel spoločného využívania prenajatých nebytových priestorov, v ktorých bude každá z nich vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť. V zmluve o združení si dohodli výšku počiatočného vkladu v peniazoch, dohodli si rovnakú výšku podielov, ktorými sa budú podieľať na nákladoch spojených s využívaním prenajatého priestoru, ale aj možnosť zmeniť tento pomer na žiadosť ktorejkoľvek účastníčky združenia, a to po vzájomnom odsúhlasení, aby bol pomer určený podľa možnosti čo najprimeranejšie k reálnym výdavkom každej účastníčky združenia, aby tak bola zohľadnená povaha a rozsah výkonu konkrétnej činnosti. Kaderníčka je poverená vedením účtovníctva za združenie, vykonáva všetky úhrady výdavkov spojených s prevádzkou priestoru. Ostatné účastníčky združenia majú určenú povinnosť mesačne poukazovať kaderníčke dohodnutú sumu vkladu na účely zabezpečenia činnosti združenia. Ako sa vyrovnajú na konci roka?

Kaderníčka ako správca združenia účtovala vo svojom účtovníctve prijaté peňažné vklady do združenia ako príjmy nezahrnované do základu dane a úhrady výdavkov spojených s prevádzkou účtovala ako daňové výdavky. Na konci roka v rámci uzávierkových účtovných operácií musí zaúčtovať podiely na celkových výdavkoch spojených s prevádzkou prenajatých priestorov pripadajúce na ostatné účastníčky združenia ako storno svojich výdavkov, o čom vystaví interné účtovné doklady po vzájomnom odsúhlasení všetkými účastníčkami združenia. Ostatné účastníčky združenia účtovali mesačné vklady do združenia ako výdavky neovplyvňujúce základ dane a po skončení roka zaúčtujú svoj skutočný podiel na daňových výdavkoch zo združenia spojených s využívaním spoločného priestoru do celkových výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Vystúpenie zo združenia

Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil zo združenia, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia sa mu vyplatí v peniazoch. Účastník združenia, ktorý vystúpil zo združenia, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia. V prípade, ak účastníkmi združenia boli len dve fyzické osoby, vystúpením jedného účastníka dochádza k zániku združenia. Ďalej napríklad, ak účastník združenia zrušil oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával ako účastník združenia, musí ukončiť aj účasť v tomto združení, pretože by potom už išlo o nedovolené podnikanie.

Účastník združenia, ktorý vystúpil zo združenia, je povinný zahrnúť do základu dane podiel na príjmoch a daňových výdavkoch združenia za príslušnú časť roka, v ktorom vystúpil zo združenia. Okrem toho je povinný posúdiť z daňového aspektu prijatie vecí, ktoré poskytol združeniu a vyplatenie podielu na majetku získanom činnosťou združenia, pričom postupuje podľa toho, či účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, účtoval v sústave podvojného účtovníctva alebo uplatňoval výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Vyplatený podiel na majetku v peňažnej hodnote nie je v čase vyplatenia daňovým výdavkom zostávajúcich členov združenia a zdaniteľným príjmom vystupujúceho účastníka združenia.

Vplyv na základ dane týchto fyzických osôb je potrebné posúdiť podľa jednotlivých položiek a zahrnúť do základu dane konkrétneho daňovníka. Ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, úpravu vykoná v rámci účtovných uzávierkových operácií. Ak by daňovník uplatňoval výdavky percentom z príjmov, úpravu by vykonal v rámci evidencie, ktorú je povinný viesť pri výdavkoch podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Napríklad, pri vrátení vecí určených podľa druhu, sa do vlastníctva vystupujúceho účastníka vrátia veci toho istého druhu, množstva a kvality. Ak by boli vrátené vnesené peniaze, ich príjem by bol bez vplyvu na základ dane. Iný postup by bol, ak by boli vrátené zásoby, ktoré boli vnesené do združenia, a to aj podľa toho, či obstaranie týchto zásob vystornoval tento účastník zo svojich daňových výdavkov a či boli následne výdavky rozdelené na všetkých účastníkov združenia. Ak sa postupovalo takto, potom tieto výdavky by boli následne vystornované aj z výdavkov združenia a u vystupujúceho účastníka, ktorý už nebude podnikať individuálne, vrátenie zásob by nemalo vplyv na základ dane.

Pri veciach určených jednotlivo, ktoré zostali počas celej doby účasti v združení vo vlastníctve vystupujúceho účastníka, zaniká len právo ostatných účastníkov združenia na bezplatné používanie takýchto vecí. Zdaniteľným príjmom tohto daňovníka by bol až prípadný predaj uvedeného majetku, ktorý bol obchodným majetkom, ak by sa uskutočnil do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku. V takom prípade by príjem z predaja majetku po skončení podnikania bol príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí sa vyhodnotí v súlade so znením § 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Majetok, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej činnosti v združení (napr. hnuteľný, nehnuteľný majetok), bol v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Nevracia sa v jeho podobe, ale príslušný podiel sa obvykle vypláca v peniazoch. Z ekonomického hľadiska ide potom o predaj tohto majetku zostávajúcim účastníkom združenia, preto takýto príjem je zdaniteľným príjmom vystupujúceho účastníka združenia ( § 6 zákona o dani z príjmov). Jednotlivo je potrebné posúdiť aj uplatnenie výdavkov (napr. odpisy, zostatková cena).

Účastník združenia, ktorý vystúpil zo združenia, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia. Vysporiadanie podielov na záväzkoch sa môže uskutočniť dohodou účastníkov, napríklad vystupujúci účastník sa zaviaže uhradiť veriteľom svoj podiel na solidárnych záväzkoch podľa stavu ku dňu vystúpenia. Takisto z dohody účastníkov združenia by malo vyplývať, ako sa bude postupovať pri pohľadávkach, napr. dohodnú sa na postúpení týchto pohľadávok na zostávajúcich členov združenia alebo na vyplatení až po skutočných úhradách jednotlivými dlžníkmi. V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj znenie § 17ods. 12 zákona o dani z príjmov tak vo vzťahu k postupcovi ako i postupníkovi.

Vystúpenie zo združenia a skončenie podnikania

Účastník združenia, ktorému zároveň aj zaniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, je povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k skončeniu podnikania, pričom zohľadňuje aj skutočnosti, ktoré súviseli s činnosťou združenia (napr. zásoby, pohľadávky, záväzky…) a to podľa konkrétnych podmienok, ktoré mali účastníci združenia vzájomne dohodnuté a podľa ktorých došlo k reálnemu vysporiadaniu majetku a záväzkov vystupujúceho účastníka zo združenia.


Združenie fyzických osôb vyplatilo jednému z členov podiel na majetku združenia, nakoľko ukončil členstvo v združení. Otázka znie, ako posúdiť vyplatenie tohto podielu v združení z daňového hľadiska - výdavok na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov alebo výdavok neovplyvňujúci základ dane a na druhej strane ako zaradiť tento príjem do daňového priznania fyzickej osoby, keďže táto fyzická osoba už zrušila živnosť a nedá sa tento príjem posúdiť ako príjem podľa § 6zákona o dani z príjmov?

Daňovník, ktorý účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, upravuje základ dane v súlade so znením § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k skončeniu podnikania, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19zákona o dani z príjmov, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona o dani z príjmov a tohto ustanovenia a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť (pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane).

Preto, ak došlo k skončeniu podnikania účastníka združenia, ktorý vystúpil zo združenia, po zahrnutí svojho podielu na príjmoch a daňových výdavkoch tohto združenia za príslušnú časť roka do svojho základu dane podľa § 10 ods. 2zákona o dani z príjmov, po vysporiadaní prijatého podielu na majetku združenia (podľa postupu dohodnutého pri vystúpení zo združenia) a po vykonaní úprav základu dane podľa § 17 ods. 8zákona o dani z príjmov v tomto zdaňovacom období, nezahrnuje už neskôr do základu dane príjem, napríklad z úhrady pohľadávky, ktorej inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem. Základ dane bol povinný zvýšiť o sumu pohľadávok v zdaňovacom období, v ktorom došlo k skončeniu podnikania, preto ani nie je možné uvažovať o tom, že takýto príjem by bol ostatným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov v roku, v ktorom ho reálne prijal. Podobne napríklad dodatočne zaplatený podiel na záväzkoch združenia, ak by to vyplývalo zo vzájomnej dohody a ak by išlo o záväzok, ktorého úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19zákona o dani z príjmov, už by nebol daňovým výdavkom, lebo takisto bol daňovník povinný o takýto záväzok upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k skončeniu podnikania.

Združenie a zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie

Osobitnú skupinu výdavkov, ktoré nikdy nemožno považovať za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dosiahnutých pri spoločnom podnikaní v rámci združenia, tvoria výdavky na poistné a príspevky jednotlivých účastníkov združenia bez právnej subjektivity. Legislatívna skratka „poistné a príspevky” je uvedená v § 5 ods. 7písm. e) zákona o dani z príjmov a zahŕňa len poistné a príspevky podľa osobitných predpisov, ktoré sú tam uvedené, čiže poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu. Jednotliví účastníci združenia podľa svojich vymeriavacích základov platia poistné a príspevky v rôznej výške, v danom prípade ide o individuálne výdavky účastníka združenia (daňovníka). Tieto je potrebné účtovať v účtovnej evidencii (alebo v evidencii podľa § 6 ods. 10zákona o dani z príjmov) každého konkrétneho účastníka združenia.

Združenie a uplatnenie odpisov z hmotného a nehmotného majetku

Veľmi dôležité je odlíšiť vlastnícke právo k majetku od jeho správy a od nakladania s týmto majetkom. Potrebné je rozlišovať medzi druhovo určenými vecami na jednej strane (napr. peniaze, náradie) a individuálne určenými vecami na strane druhej (napr. automobil, pozemky, budovy).

V súlade so znením § 833 a 834 OZ (Občianskeho zákonníka) poskytnuté veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi a veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Naopak, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ boli poskytnuté peniaze alebo iné druhovo určené veci, tieto majetkové hodnoty sa stávajú spoluvlastníctvom účastníkov združenia v pomere k výške hodnoty všetkých takto poskytnutých majetkových hodnôt. Ale v prípade, ak boli združeniu poskytnuté jednotlivo určené veci, t. j. také, ktoré sú nezameniteľné za iné veci toho istého množstva a kvality, tieto zostávajú vo vlastníctve toho účastníka združenia, ktorý ich poskytol a ostatní účastníci majú len právo túto vec bezplatne užívať, a to bez ohľadu na to, či vôbec poskytli združeniu majetkové hodnoty a v akom rozsahu.

Hmotný a nehmotný majetok individuálne určený, ktorý je podľa § 833 OZ (Občianskeho zákonníka) v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov združenia a je teda poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia, odpisuje sa v súlade so znením § 24 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Odpisy z tohto majetku uplatňuje výlučne ten účastník združenia, ktorý je jeho vlastníkom.

Naopak majetok, ktorý získa združenie súhrnom činností jednotlivých účastníkov združenia na splnenie účelu združenia, stáva sa spoluvlastníctvom všetkých účastníkov (nie majetkom združenia), a to v súlade so znením § 834 OZ (Občianskeho zákonníka). Ide o také ustanovenie Občianskeho zákonníka, od ktorého sa účastníci združenia nemôžu odchýliť. Podiely na majetku, ktorý bol získaný spoločnou činnosťou sú rovnaké, pokiaľ to nie je v zmluve upravené inak. Odpisy sa potom uplatňujú v súlade so znením § 24 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.


Združenie fyzických osôb založili dvaja účastníci. Jeden z účastníkov zduženia poskytol pre potreby združenia svoje vlastné nebytové priestory. Ako sa budú odpisovať uvedené nebytové priestory,

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: