Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou

25.10.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.5.2 Príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Ing. Ida Gelatová; Ing. Ľudmila Hámošová, Ing. Peter Horniaček

Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR) zdaňuje v SR všetky svoje príjmy dosiahnuté zo zdrojov na území SR i zo zdrojov v zahraničí podľa ZDP. Predmetom zdanenia fyzickej osoby sú príjmy z činností daňovníka a z nakladania s jej majetkom. Predmetom dane nie sú príjmy uvedené v § 3 ods. 2ZDP (napríklad príjem získaný dedením, darovaním nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva, okrem tam uvedených výnimiek). Daňovník najskôr posúdi jednotlivo každé plnenie, ktoré prijal, či je príjmom, ktorý podlieha zdaneniu. Príjmom je peňažné aj nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, napr. aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku za podmienok uvedených v § 2 písm. c)ZDP.

Zdaniteľným príjmom, čiže príjmom, ktorý podlieha zdaneniu v SR, je len taký príjem, ktorý je predmetom dane a nie je príjmom oslobodeným od dane podľa ZDP ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Ďalej uvádzame príklady príjmov zo zdrojov v zahraničí, ktoré je povinný rezident SR uviesť vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za podmienok uvedených v § 32ZDP. U fyzickej osoby nie je nikdy možné oddeliť zdanenie jej príjmov z podnikania od ostatných zdaniteľných príjmov, preto je naozaj dôležité poznať aj ďalšie súvislosti spojené s povinnosťami, ktoré vznikajú pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia, a teda nielen príjmov z podnikania.

Príjmy zo závislej činnosti - § 5ZDP

Príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí sú v zmluvách o ZDZ uvádzané v článkoch, ktoré určujú podmienky na zdanenie závislých osobných služieb.

Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti je, že príjem zo zamestnania je zdaniteľný v štáte skutočného výkonu činnosti, t. j. v štáte, kde zamestnanec fyzicky závislú činnosť vykonáva. Príslušné články zmlúv o ZDZ ale ustanovujú aj konkrétne výnimky z tohto všeobecného pravidla

Aj napriek skutočnosti, že po vyhodnotení práva druhého štátu na zdanenie príjmov zo závislej činnosti, je tento príjem zdanený v zahraničí, nie je príjmom vysporiadaným v SR u daňovníka, ktorý je rezidentom SR. Akonáhle príjem zo zahraničia (za predpokladu, že má iba takýto príjem) presiahne hranicu na podanie daňového priznania platnú pre konkrétne zdaňovacie obdobie (uvedené v § 32 ZDP a ďalej), daňovník má povinnosť podať daňové priznanie. ZDP ustanovuje aj výnimky, napríklad pre zamestnancov Európskej únie a jej orgánov, ak poberali v príslušnom zdaňovacom období iba príjmy zo závislej činnosti plynúce z tejto práce a ak tieto príjmy boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, nemajú povinnosť podať daňové priznanie.

Fyzická osoba si vypočíta svoju daňovú povinnosť z celosvetových príjmov a uplatní metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, ktorá je uvedená v konkrétnej zmluve, a to metódu vyňatia príjmov alebo metódu zápočtu dane. Výhodnejší postup pri zamedzení dvojitého zdanenia, a to uplatnenie metódy vyňatia pri príjmoch zo závislej činnosti si môže uplatniť náš rezident, ak poberal takéto príjmy v zahraničí zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, a to aj ak táto zmluva ustanovuje spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia použitím metódy zápočtu dane, avšak za podmienky, že tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené. Metóda vyňatia príjmov sa použije aj v prípade, ak náš rezident dosiahol príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o ZDZ, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.

Napríklad - príjmy zo závislej činnosti vykonávanej rezidentom SR v ČR

Rezident SR je povinný na území SR vysporiadať si svoju tzv. celosvetovú povinnosť. To znamená, že daňovník (rezident SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov (ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2016 sú vyššie ako suma 1901,67 eur), má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v ČR daňovník použije metódu zápočtu dane v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov a článku 22 zmluvy. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov.

Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).

Príjmy z podnikania - § 6 ods. 1 písm. b) a c)ZDP

Príjmami z podnikania sú aj príjmy zo živnosti a príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov dosahované za výkon týchto činností v zahraničí.

Stála prevádzkareň

Pre posúdenie zdanenia príjmov z podnikania v zahraničí je potrebné vyhodnotiť, či v tomto druhom štáte vznikla daňovníkovi stála prevádzkareň (článok 5 zmlúv o ZDZ). Podľa článku 7 zmlúv o ZDZ totiž nemôže jeden zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ tento nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tomto druhom štáte. Zisky stálej prevádzkarne sa zdania v krajine výkonu činnosti, ale len v rozsahu, v akom sa dajú prisúdiť činnosti stálej prevádzkarne tam umiestnenej a za podmienok ustanovených v zmluvách o ZDZ.

Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti - § 6 ods. 2a príjmy podľa § 6 ods. 4ZDP

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti zo zahraničia môžu byť napríklad príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Sú to príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu podľa autorského zákona a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva. Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, môžu byť napríklad príjmy športovcov, ktorí vykonávajú individuálnu športovú činnosť aj v zahraničí. Od 1. 1. 2012 sú samostatne ustanovenými príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa autorského zákona a tiež takéto príjmy vyplácané organizáciami kolektívnej správy autorských majetkových práv, napríklad licenčné poplatky za použitie výtvarného diela, audiovizuálneho diela a pod.

Umelci a športovci

Obyčajne článok 17 zmlúv o ZDZ stanovuje všeobecný princíp zdanenia umelcov a športovcov v štáte výkonu ich osobných činností, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je tento výkon závislého alebo nezávislého charakteru. Umelcom na účely zmluvy je javiskový, filmový, rozhlasový herec, spevák, hudobník, tanečník. Športovcom sú pretekári na atletických podujatiach, futbalisti, hráči tenisu, šachu a pod.


Napríklad Zmluva o ZDZ s ČR článok 16- Umelci a športovci

Príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, ako hudobník alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v ČR sa zdania v ČR bez ohľadu na ustanovenia čl. 7 (Zisky podniku) a čl. 14 (Príjmy zo závislej činnosti). Ak tieto príjmy neplynú umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, tieto príjmy sa zdania v štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na administratívny alebo pomocný personál v umeleckej oblasti - producent, filmový režisér, kameraman, výtvarník, dramaturg a pod., ďalej sa nevzťahujú napríklad na osoby poskytujúce rozhovor v televízii (aj keď rozhovor poskytuje umelec). Ak tieto osoby vykonávajú svoju činnosť závisle, ich príjmy budú príjmami zo závislej činnosti a ak vykonávajú svoju činnosť nezávisle, ich príjmy budú zdaniteľné v štáte výkonu, ale len za podmienky, že by im v tomto štáte vznikla stála prevádzkareň. Takto isto sa posudzujú napríklad i príjmy lektorov, ktorí prednášajú na odbornom seminári, konferencii a pod.

Ak umelec dosiahne príjmy, ktoré nie sú odplatou za skutočné osobné vystúpenie, ale sú poplatkami za rozširovanie vystúpenia na CD nosičoch, video záznamoch a pod., ide o poplatky z autorských práv a patria do rámca článku 12 - Licenčné poplatky. Podľa znenia konkrétnej zmluvy je potrebné potom posúdiť, či štát zdroja má uvedené v tomto článku zmluvy právo na obmedzené zdanenie autorských licenčných poplatkov, nazývaných aj „kultúrne licenčné poplatky”.


Slovenský hudobník za svoje vystúpenie v ČR prijal na základe zmluvy honorár a spolu s ním i honorár za súbežné rozhlasové vysielanie svojho vystúpenia. Celý honorár bude príjmom upraveným článkom 17 (zdanenie umelcov a športovcov). Následne sa zaznamenané vystúpenie bude predávať a verejne prehrávať, za čo bude poberať poplatky a platby, ktoré už budú príjmom upraveným článkom 12 (licenčné poplatky), a to nezávisle od toho, či bola takáto dohoda v pôvodnej zmluve alebo v samostatnej zmluve. Ak by slovenský rezident - umelec, skutočný vlastník

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: