dnes je 7.4.2020
Input:

Právna úprava jednoduchého účtovníctva

26.7.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

6.1.3 Právna úprava jednoduchého účtovníctva

Prof. Ing. Anna Baštincová, Csc., Ing. Ján Mintál

Na vedenie účtovníctva sú kladené rôzne požiadavky. Pre ich uplatnenie, ako aj umožnenie a uľahčenie kontroly zo strany štátu, najmä daňových úradov, ale aj z hľadiska sprehľadnenia vzťahov medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi a vnútri týchto subjektov, je nevyhnutné vymedziť pravidlá, podľa ktorých je podnikateľ povinný viesť účtovníctvo.

Slovenská republika patrí k tým krajinám, kde účtovníctvo usmerňuje štát prostredníctvom štátnej inštitúcie poverenej riadením účtovníctva, ktorou je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Predmetom právnej úpravy je bežné účtovníctvo (metodika a postup účtovania v účtovných knihách) aj účtovné výkazy - účtovná závierka (jej forma, štruktúra, obsah).

Základné právne normy

Základnými právnymi normami, ktoré upravujú účtovníctvo v Slovenskej republike sú:

  • Obchodný zákonník,

  • Zákon o účtovníctve,

  • Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky (nižšie právne normy, ktoré nadväzujú na zákon o účtovníctve).

Obchodný zákonník

Obchodný zákonník obsahuje úpravu účtovníctva podnikateľov z dôvodu komplexnosti úpravy podnikania, pretože vedenie účtovníctva tvorí súčasť výkonu podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník (§ 37 ods. 1 ObchZ) ustanovuje, že podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia. Obchodný zákonník ( § 37 ods. 2 ObchZ) ustanovuje, že podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie. Táto výnimka súvisí s uznaním sústavy podvojného účtovníctva za kvalitatívne vyššiu formu účtovníctva v porovnaní so sústavou jednoduchého účtovníctva. Ostatné účtovné jednotky sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Zákon o účtovníctve

Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2003 v znení neskorších predpisov je všeobecne záväznou právnou normou pre všetky účtovné jednotky (nielen podnikateľov), ktorá upravuje bežné účtovníctvo a účtovnú závierku v sústave podvojného účtovníctva aj v sústave jednoduchého účtovníctva. Je to najdôležitejší zákon, ktorý upravuje podmienky vedenia jednoduchého účtovníctva. Tento zákon stanovuje rozsah a spôsob vedenia účtovníctva pre podnikateľov, ak preukazujú na daňové účely svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto osoby sa podľa zákona o účtovníctve považujú za účtovné jednotky. Za vedenie účtovníctva je zodpovedná vždy účtovná jednotka, t.j. podnikateľ a to aj v prípade ak si nevedie účtovníctvo sám, ale poverí vedením účtovníctva inú osobu – účtovníka ako svojho zamestnanca, účtovníka ako externého obchodného partnera resp. účtovnícku firmu.

Zákon o účtovníctve sa skladá z týchto deviatich častí:

  1. časť: Základné a všeobecné ustanovenia
  2. časť: Účtovné sústavy, účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy
  3. časť: Účtovná závierka
  4. časť: Register
  5. časť: Spôsoby oceňovania
  6. časť: Inventarizácia
  7. časť: Účtovná dokumentácia
  8. časť: Osobitné ustanovenia na účely prechodu zo slovenskej meny na euro
  9. časť: Záverečné ustanovenia

Citovaný zákon v § 1 ZoÚustanovil subjekty povinné viesť účtovníctvo a v § 9ZoÚv akej sústave účtovníctva majú tieto subjekty účtovať. Účtovníctvo sú povinné viesť:

  1. právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
  2. zahraničné osoby, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o nadáciách),
  3. fyzické osoby , ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane a dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov (s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu v súlade s § 6 ods. 11 ZDP).

V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

  • podnikateľ, ktorému to umožňuje Obchodný zákonník,

  • fyzické osoby uvedené v § 1 ods. 1 písm. a)ZoÚ ,

  • občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy podľa § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

  • cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, ak nepodnikajú.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) vydáva s účinnosťou od 1.1.2003 „Opatrenia” ako nižšie právne normy, ktoré nadväzujú na zákon o účtovníctve. Opatrenia upravujú podrobnosti o postupoch účtovania, ako aj podrobnosti o obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky, ktoré sú zverejňované vo Finančných spravodajcoch.

Pre podnikateľov – fyzické osoby účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva je v súčasnosti aktuálne

  • Opatrenie MF SR z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov

  • v znení opatrenia MF SR z 27.11.2008 č. MF/24101/2008-74

  • a opatrenia MF SR z 12.3.2009 č. MF/10154/2009-74

  • a opatrenia MF SR z 3.12.2009 č. MF/25454/2009-74

  • a opatrenia MF SR z 30.11.2010 č. MF/25065/2010-74

  • a opatrenia MF SR z 15.12.2011 č. MF/26567/2011-74

  • a opatrenia MF SR zo 16. decembra 2013 č. MF/17694/2013-74,

  • a opatrenia MF SR z 24. septembra 2014 č. MF/15523/2014-74,

  • a opatrenia MF SR z 2. decembra 2015 č. MF/18451/2015-74.

Ďalšie významné právne normy, ktoré sa vzťahujú k vedeniu jednoduchého účtovníctva:

  • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

  • zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

  • zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Základným opatrením, ktoré ustanovuje postupy účtovania a obsahové vymedzenie položiek účtovnej závierky v sústave jednoduchého účtovníctva je opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007v znení uvedených opatrení MF SR (ďalej len Postupy účtovania v JÚ).

Uvedené Opatrenie MF SR z 13. decembra 2007 obsahuje:

  1. časť: Základné ustanovenia (§ 1-2)
  2. časť: Obsahové vymedzenie účtovných kníh (§ 3-7)
  3. časť: Postup pri otvorení a uzavretí účtovných kníh (§ 8)
  4. časť: Zásady pre členenie majetku a záväzkov (§ 9)
  5. časť: Podrobnosti o postupoch účtovania a oceňovania majetku a záväzkov (§ 10-16)
  6. časť: Podrobnosti o postupoch účtovania v osobitných účtovných prípadoch (§ 17-21)
  7. časť: Účtovná závierka (§ 22)
  8. časť: Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 23-25)

Základné ustanovenia

Postupy účtovania v JÚ v súlade so zákonom o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) považujú za účtovné jednotky:

  • fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov,

  • podnikateľov, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, ak neúčtujú v sústave podvojného účtovníctva.

V nadväznosti na novelu zákona o účtovníctve zaniká pre pozemkové spoločenstvá možnosť účtovať v sústave JÚ, ktoré ako právnická osoba viedli jednoduché účtovníctvo. Od 1.1.2012 každé pozemkové spoločenstvo je povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva (považujú sa za podnikateľský subjekt a nie za neziskovú organizáciu).

Účtovnou jednotkou nie je podnikateľ (neplatiteľ dane z pridanej hodnoty), ktorý má príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na základe vlastného rozhodnutia si uplatňuje výdavky percentom z dosiahnutých príjmov (to znamená, že neuplatňuje výdavky v skutočnej výške). Podnikateľ počas doby uplatňovania výdavkov percentom z príjmov nemusí viesť účtovníctvo, ale je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach podľa zákona o dani z príjmov.

Účtovnou jednotkou nie je ani podnikateľ,ktorý vedie evidenciu v zmysle § 6 ods. 11 ZDP. Tento podnikateľ nevedie účtovníctvo, nezostavuje účtovnú závierku, ale je povinný počas celého účtovného obdobia viesť daňovú evidenciu(podľa zákona o dani z príjmov) o:

  1. príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa zákona o účtovníctve,
  2. hmotnom majetku a nehmotnom majetku, zaradenom do obchodného majetku,
  3. zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je podľa § 2 Postupov účtovania v JÚ:

  • deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. z Obchodného zákonníku, z Občianskeho zákonníku) alebo z povahy účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti,

  • pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, je deň prevzatia nehnuteľnosti. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak kataster vklad nehnuteľnosti nepovolí, musia obidve účtovné jednotky účtovné zápisy v knihe dlhodobého majetku zrušiť.

Ak podnikateľ prijme tovar nakúpený na faktúru napr. v mesiaci november a faktúru uhradí dodávateľovi v hotovosti alebo z bežného účtu v januári budúceho roka, je povinný zaúčtovať vznik záväzku v knihe záväzkov v mesiaci november. Rovnako v mesiaci november zaúčtuje prírastok zásob tovaru v knihe zásob. Takýto postup je v súlade s ustanovením Postupov účtovania v JÚ (§ 2), podľa ktorého je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň splnenia dodávky. Úhrada faktúry sa zaúčtuje v peňažnom denníku v januári budúceho roka, kedy dňom uskutočnenia účtovného prípadu bola platba záväzku (tento výdavok ovplyvní základ dane z príjmov v tom zdaňovacom období, kedy došlo k úhrade faktúry za tovar).

Obsahové vymedzenie účtovných kníh

V § 3 Postupy účtovania v JÚ ustanovujú povinnosť účtovať v účtovných knihách všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva. Účtovné jednotky povinne účtujú v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách. V pomocných knihách účtuje účtovná jednotka vtedy, ak má pre ne vecnú náplň. Napr. v knihe dlhodobého majetku účtuje vtedy, ak má v obchodnom majetku zaradený dlhodobý majetok, v knihe o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov vtedy, ak má aspoň jedného zamestnanca atď. Účtovné zápisy v účtovných knihách sú povinné účtovné jednotky vykonávať v časovom slede na základe účtovných dokladov tak, aby účtovnými knihami bolo možno preukázať:

  1. stav majetku a záväzkov k prvému dňu účtovného obdobia (t.j. k 1.1.daného roka),
  2. mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia,
  3. zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (k 31.12. daného roka).

V účtovných knihách s výnimkou peňažného denníka je možné pokračovať aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa zápisy za predchádzajúce účtovné obdobie zreteľne oddelia.

Peňažný denník je potrebné otvoriť na každý rok (účtovné obdobie) samostatne. Tento postup vyplýva z väzby jednoduchého účtovníctva na daň z príjmov, konkrétne z účtovania uzávierkových účtovných operácií, ktorými sa zosúlaďujú zaúčtované príjmy a výdavky s daňovými príjmami a daňovými výdavkami za účelom vyčíslenia základu dane z príjmov za každé účtovné a zdaňovacie obdobie.

Peňažný denník

V peňažnom denníku sa podľa Postupov účtovania v JÚ (§ 4) účtujú:

  • príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín,

  • príjmy a výdavky na účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,

  • priebežné položky,

  • uzávierkové účtovné operácie, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Pohyb peňažných prostriedkov v pokladniciach sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov v hotovosti na základe pokladničných dokladov. Pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov na účtoch v bankách podľa výpisov z účtov v bankách. V peňažnom denníku sa účtuje v mene euro.

Priebežné položky sa účtujú pri prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke, pri prevodoch medzi pokladnicami a pri prevodoch medzi účtami v bankách.

Toto ustanovenie obsahuje základné členenie a štruktúru peňažného denníka. Peňažný denník je rozdelený na niekoľko stĺpcov, ktoré sa nazývajú prehľady. V peňažnom denníku sa uvádza prehľad:

  1. peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,
  2. peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,
  3. priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,
  4. príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov
  5. výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom,
  6. príjmov, ktoré podľa osobitného predpisu neovplyvňujú základ dane z príjmov,
  7. výdavkov, ktoré podľa osobitného predpisu neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Výdavky na mzdy (v bode 5) obsahujú:

  1. čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane vyplateného daňového bonusu, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa,
  2. poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
  3. daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,
  4. daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno.

S účinnosťou od 1.1.2013 dochádza k úprave štruktúry výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Do konca roka 2012 sa v peňažnom denníku tieto výdavky členili na nákup materiálu, nákup tovaru, mzdy, poistné a príspevky, prevádzková réžia a tvorba sociálneho fondu. Materiál a tovar tvorili dva samostatné druhy zásob, pričom v položke prevádzková réžia sa účtovali ostatné druhy zásob (napr. pohonné látky, kancelárske potreby), ako aj služby a výdavky nepeňažnej povahy v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Podľa § 11 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ je možné tie zásoby, o ktorých rozhodne účtovná jednotka vo vnútornom predpise, účtovať v priebehu účtovného obdobia bez evidencie v knihe zásob. Ide o zásoby, ktoré sú určené na rýchlu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, napr. pohonné látky a kancelárske potreby. Ak ich účtovná jednotka nakupuje na sklad, účtuje ich v knihe zásob alebo sa môže rozhodnúť, že ich zúčtuje priamo do spostreby. Z uvedených dôvodov sa v Postupoch účtovania zrušila položka prevádzková réžia a boli zavedené položky “služby“ a “ostatné výdavky“.

Do položky služby patria výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napr. úhrady za spotrebu energií, telefónne služby, poštové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržovanie hmotného majetku, výdavky na školenia, výdavky na cestovné, bankové poplatky.

Do položky ostatné výdavky patria prevažne výdavky nepeňažnej povahy, napr. odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, kurzové rozdiely, tvorba daňovo uznaných rezerv, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku, t. j. účtovné prípady účtované v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ďalej sa do tejto položky v priebehu účtovného obdobia zahŕňajú výdavky na nehmotný majetok v obstarávacej cene 2 400 eur alebo menej, ktorý sa účtovná jednotka rozhodla neúčtovať ako dlhodobý majetok, ako aj ďalšie výdavky, pre ktoré nie je náplň v ostatných stĺpcoch prehľadu. Hlbšie členenie jednotlivých prehľadov peňažného denníka pre vlastnú informačnú potrebu podnikateľa nie je zakázané.

Účtovné zápisy sa v peňažnom denníku vykonávajú tak, aby sa zabezpečila nadväznosť na zostatky jednotlivých účtov v banke alebo zostatky jednotlivých pokladníc.

Postupy účtovania v JÚ neuvádzajú úplný výpočet členenia prehľadov. Ak účtovná jednotka potrebuje, vzhľadom na predmet činnosti hlbšie členenie, môže si ho vytvoriť. Vychádzajúc z obsahu denníka možno konštatovať, že jednoduché účtovníctvo je aj naďalej založené na hotovostnom princípe a na daňovej orientácii (na úzkom prepojení so zákonom o dani z príjmov).

Kniha pohľadávok a kniha záväzkov

Obsahové vymedzenie knihy pohľadávok a knihy záväzkov je v Postupoch účtovania v JÚ uvedené v § 5.

V knihe pohľadávok sa účtujú pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napr. voči odberateľom, pohľadávky z finančných vzťahov (napr. pohľadávky voči daňovému úradu z titulu dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, pohľadávky voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni), pohľadávky voči zamestnancom napr. z pracovnoprávnych vzťahov. V knihe pohľadávok sa účtujú aj pohľadávky z poskytnutých preddavkov. V knihe pohľadávok sa účtujú pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou bez ohľadu na dobu ich splatnosti a zásoby omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

V knihe záväzkov sa účtujú záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom, záväzky z finančných vzťahov (napr. záväzky z titulu dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, záväzky voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, záväzky z prijatých úverov), záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov. V knihe záväzkov sa účtujú aj záväzky z prijatých preddavkov.

Zápisy do knihy pohľadávok a knihy záväzkov je potrebné vykonávať ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. ku dňu ich vzniku a ku dňu ich vyrovnania.

Zápis v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov by mal obsahovať minimálne: dátum uskutočnenia účtovného prípadu pri vzniku a zániku pohľadávky alebo záväzku, číslo príslušného účtovného dokladu, sumu pohľadávky alebo záväzku, termín a spôsob vyrovnania.

Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov

Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov a ich obsahová náplň sú uvedené v § 6. Postupy účtovania v JÚ za pomocné knihy považujú:

  • knihy dlhodobého majetku (dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku),

  • knihu dlhodobého finančného majetku,

  • knihu zásob,

  • knihu cenín,

  • pokladničnú knihu,

  • knihu účet v banke,

  • knihu rezerv.

Tak, ako už bolo uvedené, v týchto účtovných knihách účtuje účtovná jednotka len vtedy, ak má pre ne vecnú náplň.

Kniha dlhodobého majetku

V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Obdobne sa účtuje aj dlhodobý majetok obstaraný vlastnou činnosťou.

V knihách dlhodobého majetku sa uvádza aj zľava z ceny, ak je poskytnutá pred zaradením dlhodobého majetku do používania.

V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok nadobudnutý dodávateľským spôsobom, vlastnou činnosťou, bezodplatne, majetok preradený z osobného užívania do podnikania, ako aj majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený. V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj dlhodobý hmotný majetok obstaraný na účely jeho predaja, na ktorom sa bude vykonávať jeho technické zhodnotenie. V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj toto technické zhodnotenie.

V knihách dlhodobého majetku sa účtuje vyradenie dlhodobého majetku napr. predajom, likvidáciou, darovaním, vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo manka, preradením z podnikania do osobného užívania.

V knihách dlhodobého majetku sa uvádza:

  • názov alebo popis dlhodobého majetku, príp. jeho číselné označenie,

  • názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa ZDP, pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,

  • dátum obstarania a dátum uvedenia do používania,

  • ocenenie podľa zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,

  • vstupnú cenu resp. ocenenie podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, daňovú zostatkovú hodnotu,

  • dátum a spôsob vyradenia.

Kniha dlhodobého finančného majetku

V knihe dlhodobého finančného majetku sa účtuje finančný majetok, ako sú cenné papiere a podiely na základnom imaní, a to podľa druhu, meny a emitentov.

Kniha zásob

V knihe zásob sa účtujú zásoby podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách. Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar alebo prijaté ako dar a zásoby odovzdané účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, resp. požičané mimo účtovnej jednotky, sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade.

V knihe zásob sa neúčtujú tie druhy zásob, o ktorých účtovná jednotka rozhodla v internej smernici, že sa budú účtovať priamo do spotreby.

V knihe zásob sa zásoby prijaté na sklad a ich výdaj účtuje na základe účtovných dokladov, ktorými sú napr. dodacie listy, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby. V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

Kniha cenín

V knihe cenín sa účtujú ceniny. Ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, v knihe cenín sa neúčtujú.

Pre každý druh cenín je potrebné viesť osobitnú knihu, napr. osobitne pre známky, osobitne pre kolky, osobitne pre stravné poukážky. Kniha cenín má v podstate rovnaký obsah ako pokladničná kniha, účtujú sa v nej prírastky, úbytky a zostatok cenín. Pretože ceniny nepatria k zásobám, ich nákup sa neúčtuje ako daňový výdavok, ale ako úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a prírastok peňažných prostriedkov vo forme cenín.

Poskytnutie ceniny, napr. známok, kolkov sa považuje za výdavok ovplyvňujúci základ dane. Preto sa výdaj týchto cenín zachytí aj ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri poskytnutí stravovacích poukážok je potrebné z hľadiska daňovej uznateľnosti zohľadniť aj limit stanovený zákonom o dani z príjmov diferencovane pre podnikateľa a diferencovane pre jeho zamestnancov.

Pokladničná kniha

V pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti s výnimkou cenín. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v eurách a niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha pre každý druh meny. V pokladničnej knihe otvorenej pre príslušnú menu sa účtuje v eurách a v cudzej mene.

Kniha účet v banke

V knihe účet v banke sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách a niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa pre každý účet kniha účet v banke pre každý druh meny. V knihe účet v banke, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách aj v cudzej mene.

Kniha rezerv

V knihe rezerv sa účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv tých rezerv, ktoré zákon o dani z príjmov považuje daňový výdavok.

Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov a ich obsahové vymedzenie upravuje § 7 Postupov účtovania v JÚ. Podľa citovaného ustanovenia sa zúčtovanie miezd zamestnancov vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii upravenej v zákone o dani z príjmov. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:

  • mzdy,

  • odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

  • daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

  • vyplateného preddavku na mzdu.

Medzi pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov Postupy účtovania zahrnujú aj knihu sociálneho fondu. V knihe sociálneho fondusa účtuje tvorba a čerpanie sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nemá účtovná jednotka uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ak prostriedky sociálneho fondu má účtovná jednotka uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako peňažná operácia v priebehu roka. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Postup pri otváraní a uzavretí účtovných kníh

Postupy účtovania v JÚ v § 8 obsahujú postup pri otváraní a uzavretí účtovných kníh.

Účtovná jednotka otvorí účtovné knihy (podľa zákona o účtovníctve) vždy:

  1. ku dňu začatia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti,
  2. k prvému dňu účtovného obdobia,
  3. ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Pri otvorení účtovných kníh sa prevedie konečný zostatok z predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav.

Pri otvorení peňažného denníka sa prevedie konečný zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti, peňažných prostriedkov na účtoch v bankách a priebežných položiek z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia.

Pri otvorení knihy pohľadávok knihy záväzkov sa prevedie konečný zostatok z bezprostredne predchádzajúceho obdobia, pričom začiatočný stav musí byť uvedený aj v požadovanom členení (t.j. podľa dlžníkov resp. veriteľov, preddavkov, úverov daní, odvodov a pod.).

Účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy(podľa zákona o účtovníctve) vždy:

  1. k poslednému dňu účtovného obdobia,
  2. ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
  3. ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Pri uzavretí peňažného denníka sa zaúčtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa:

  • zvýšia príjmy o sumy dovtedy nezaúčtované do zdaniteľných príjmov,

  • znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov,

  • zvýšia výdavky o sumy dovtedy nezaúčtované, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov,

  • znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov,

  • uvedú sa súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov, t.j. ich konečný stav,

  • uvedie sa výsledok hospodárenia za dané účtovné obdobie ako rozdiel príjmov a výdavkov,

  • po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií

Pri uzavretí knihy pohľadávok, knihy záväzkov a pomocných kníhsa uvedú súhrnné sumy prírastkov, súhrnné sumy úbytkov, konečný zostatok a označí sa ukončenie účtovného obdobia.

Pri uzavieraní knihy zásob sa v zásobách vykážu aj tie zásoby, ktoré účtovná jednotka odovzdala na spracovanie inej účtovnej jednotke alebo požičala inej účtovnej jednotke, pretože ide o jej majetok a tiež nespotrebované zásoby podľa § 11 ods. 8 (napr. nespotrebované pohonné látky).

Zásady pre členenie majetku a záväzkov

Zásady pre členenie majetku a záväzkov obsahuje § 9 Postupov účtovania v JÚ.

Hmotný, nehmotný a finančný majetok sa z časového hľadiska člení na:

  1. dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok,
  2. krátkodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je najviac jeden rok.

Dlhodobý majetok sa člení na:

  • nehmotný majetok,

  • hmotný majetok,

  • finančný majetok.

Dlhodobý finančný majetok sa člení na:

  1. podielové cenné papiere a podiely vyjadrujúce podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a družstvách, napr. akcie, dočasné listy, podielové listy, družstevné podielnické listy,
  2. dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti, napr. dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou (kupónové dlhopisy), dlhopisy, pri ktorých je úrokový výnos určený rozdielom medzi menovitou hodnotou a ich nižším emisným kurzom (diskontované cenné papiere) a zmenky,
  3. realizovateľné cenné papiere a podiely, napr. náložný list, skladový list,
  4. termínované vklady s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,
  5. pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,
  6. umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

Cenné papiere sa podľa charakteru členia na:

  • majetkové cenné papiere, napr. akcie, dočasné listy, podielové listy, družstevné podielnické listy,

  • dlhové cenné papiere, napr. dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky, vkladné knižky, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky,

  • dispozičné cenné papiere, napr. náložné listy, skladištné listy, skladiskové záložné listy.

Cenné papiere sa členia z hľadiska dosahovaných výnosov z nich na:

  1. cenné papiere s pevným výnosom, pri ktorých je výnos určený vopred, napr. kupónové dlhopisy, diskontované cenné papiere,
  2. cenné papiere s premenlivým výnosom, pri ktorých je výnos určený na základe premenlivej veličiny (výška zisku), napr. akcie, podielové listy.

Cenné papiere sa ďalej členia na:

  • cenné papiere určené na obchodovanie,

  • cenné papiere držané do splatnosti,

  • realizovateľné cenné papiere.

Zámerom novej úpravy cenných papierov v Postupoch účtovania JÚ bolo zabezpečiť ľahšiu orientáciu v členení cenných papierov na účely účtovníctva v nadväznosti na zmenu v ich oceňovaní, ktorú obsahuje § 13.

Krátkodobý finančný majetok sa člení na:

  • peňažnú hotovosť, ceniny, šeky,

  • účty v bankách,

  • krátkodobé cenné papiere,

  • ostatný krátkodobý finančný majetok, napr. poskytnuté pôžičky s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok).

Zásoby sa členia na: materiál, vlastnú výrobu, zvieratá, tovar.

Pohľadávky sa členia podľa jednotlivých dlžníkov, poskytnutých preddavkov, pohľadávok voči daňovému úradu (z dane z príjmov, z nepriamych daní), pohľadávok voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Záväzky sa členia podľa jednotlivých veriteľov, prijatých preddavkov, prijatých úverov, záväzkov voči daňovému úradu (z dane z príjmov, z nepriamych daní), záväzkov voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Podrobnosti o postupoch účtovania a oceňovania majetku a záväzkov

Ďalšie podrobnosti účtovania a oceňovania majetku a záväzkov sú obsahom § 10 až 16 Postupov účtovania v JÚ.

Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok

Za dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa na účely účtovania považuje majetok v obstarávaní, ktorý sa účtuje v knihe dlhodobého majetku a jeho úhrada v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Podmienkou zaradenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku do používania nie je jeho úhrada. Náklady na obstaranie dlhodobého majetku vstupujú do obstarávacej ceny iba do času jeho uvedenia do používania. Súčasťou ocenenia dlhodobého majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia do užívania. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov (napr. stavebného zákona, zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona o ochrane pred požiarmi, zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a i.). Uvedením do používania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Za nehmotný majetok sa považujú najmä:

  1. výsledky vývojovej činnosti, napr. dizajn,
  2. softvér,
  3. oceniteľné práva, napr. výrobno-technické poznatky (know-how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodná značka, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej práce, ak sa obstarali za odplatu.

Ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou vo viacerých variantoch, napr. alternatívne projekty, sú súčasťou ocenenia tohto majetku výdavky na všetky alternatívne riešenia.

Ak sú súčasťou výdavkov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovenie hnuteľných predmetov, napr. prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, zreteľne sa tieto predmety v knihe dlhodobého majetku vyznačia. Ak sú tieto predmety pre ďalšie práce nepotrebné, účtujú sa podľa toho, ako sa s nimi naloží, napr. sa predajú, likvidujú alebo sa využijú vo vlastnej činnosti. Ak sa využijú vo vlastnej činnosti, účtujú sa po zaradení do používania v knihe dlhodobého majetku alebo v knihe zásob.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je:

  • kúpený samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,

  • vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa neúčtujú výdavky na výskum, ktorým sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky.

Za nehmotný majetok sa nepovažujú marketingové štúdie a obdobné štúdie a výdavky na školenia a semináre, prieskum trhu, poradenstvo a odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, napr. ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu alebo reorganizáciu podniku alebo jeho časti, rozšírenie výroby.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtujú zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Nehmotný majetok, ktorého ocenenie nie je vyššie ako 2 400 eur možno zaradiť do dlhodobého majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. Ak sa takýto nehmotný majetok nezaradí do dlhodobého nehmotného majetku, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci zákad dane (položka ostatné výdavky).

Z uvedenej úpravy vyplýva, že Postupy účtovania v JÚ sa pri definovaní nehmotného majetku už neodvolávajú na ZDP, práve naopak - ZDP uznáva nehmotný majetok tak, ako je vymedzený v účtovníctve. Preto sa v tomto ustanovení definuje nehmotný majetok z vecného hľadiska, pričom jeho finančné vymedzenie aj naďalej stanovuje ZDP.

Akodlhodobý hmotný majetok sa podľa Postupov účtovania v JÚ v § 10 účtujú:

  1. pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky a predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich ocenenie,
  2. samostatné hnuteľné veci alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko - ekonomickým určením s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise (osobitným predpisom, na ktorý sa Postupy účtovania odvolávajú je zákon o dani z príjmov. Podľa ZDP je to suma vyššia ako 1700 eur
  3. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
  4. plemenné a chovné zvieratá za účelom hospodárskeho využitia, bez ohľadu na obstarávaciu cenu (hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa),
  5. hospodársky využívané chovy muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky,
  6. otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku.

Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú umelecké diela a zbierky, ak nie sú súčasťou stavebných objektov, napr. súbor predmetov zobrazujúci historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky.

Ako dlhodobý hmotný majetok s účtuje aj príslušenstvo, napr. prídavné alebo výmenné zariadenie, ktoré je súčasťou jeho ocenenia a evidencie.

Dlhodobým majetkom je aj technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku v sume vyššej ako 1700 eur a odpisované počas doby nájmu a technické zhodnotenie úplne odpísaného dlhodobého majetku v sume vyššej ako 1700 eur.

Ako dlhodobý majetok sa účtuje majetok, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo. Postupy účtovania umožňujú v taxatívne vymenovaných prípadoch účtovať aj o majetku, ku ktorému účtovná jednotka nemá vlastnícke právo, napr. dlhodobý majetok obstaraný finančným prenájmom.

Dlhodobý hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 1700 eur alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Ak účtovná jednotka takýto majetok nezaradí do dlhodobého hmotného majetku, účtuje o ňom ako o zásobách.

Ak pri postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene vzniknú kurzové rozdiely, v peňažnom denníku sa zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok. Tým sa zosúladilo účtovanie kurzových rozdielov tak, ako bolo upravené v doterajších postupoch účtovania pri obstaraní majetku finančným prenájmom.

Zahrnovanie úrokov z úveru do obstarávacej ceny dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku závisí od rozhodnutia účtovnej jednotky. Úroky z úverov nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku vtedy, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Zásoby

Podrobnosti účtovania a oceňovania zásob sú upravené v § 11 Postupov účtovania v JÚ.

Zásoby sa členia na: materiál, vlastnú výrobu, zvieratá a tovar.

Ako materiál sa účtujú najmä:

  1. suroviny, ktorými sú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu (napr. látka pri šití odevov, múka pri pečení chleba atď),
  2. pomocné látky, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu (napr. nite pri šití odevov, soľ, rasca pri pečení chleba),
  3. prevádzkové látky, ktorými sú veci, pomôcky a hmoty, potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napr. mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace potreby, kancelárske potreby,
  4. náhradné dielce – predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,
  5. obaly, ak slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov a ak sa nevratné obaly dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

Ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá (mladé chovné zvieratá, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, husi na výkrm a psy).

Ako tovar sa účtuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastných predajní.

Do zásob sa účtujú aj samostatné hnuteľné veci, ak ocenenie jednotlivej veci je 1700 eur alebo menej a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok - ak o tomto majetku účtovná jednotka rozhodla, že sa nebude účtovať ako dlhodobý majetok (napr. počítač s príslušenstvom v obstarávacej cene 1500 eur, skriňa v obstarávacej cene 1000 eur a pod.).

V zásobách sa účtujú tiež hnuteľné veci bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, ak ich použiteľnosť je do jedného roka (napr. špeciálne prístroje na jednorazové použitie pri opracovávaní kameňa, mramoru a pod.).

Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určená vnútorným predpisom pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje v peňažnom denníku ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Prírastky a úbytky jednotlivých druhov zásob, ktoré sú určené vnútorným predpisom účtovnej jednotky na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, sa v priebehu účtovného obdobia neúčtujú v knihe zásob (napr. čistiace potreby kancelárske potreby, pohonné látky).

Účtovná jednotka si môže uplatňovať aj prirodzené úbytky zásob, ak to vyplýva z ich podstaty (napr. ak ide o ovocie, zeleninu, mäso, chemikálie). Norma prirodzených úbytkov musí byť tiež určená vo vnútornej smernici.

Zľavy z ceny zásob znižujú pôvodné účtovné ocenenie zásob. Ak dodávateľ poskytne zľavu z ceny k už predaným zásobám alebo spotrebovaným zásobám (na základe dobropisu), poskytnutá zľava sa účtuje len v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov na obstaranie zásob (t.j. storno daňových výdavkov). Ocenenie zásob sa zvyšuje o sumu výdavkov na externé spracovanie materiálu alebo o výdavky vynaložené na spracovanie materiálu vlastnou činnosťou.

Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov (metóda VAP) alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob (metóda FIFO). Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

Zvolený spôsob účtovania úbytku zásob si účtovná jednotka určí vo vnútornej smernici.

I keď k vecnej zmene v oblasti zásob nedošlo, je potrebné upozorniť na zámer novely Postupov účtovania na presnejšej formulácii prevádzkových látok, ktorá vyplynula z potrieb praxe. Prevádzkové látky ako súčasť zásob tvoria veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku. Problematické môže byť účtovanie pohonných látok a kancelárskych potrieb. Podľa súčasnej úpravy platí zásada, že ak ich účtovná jednotka nakupuje na sklad, vtedy je povinná účtovať ich prírastky a úbytky v knihe zásob. Ak vo vnútornom predpise určí, že ich bude účtovať v priebehu účtovného obdobia priamo do spotreby, nebude ich účtovať v knihe zásob. Aj na tieto zásoby sa však vzťahuje povinnosť inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Nespotrebovaná časť týchto zásob sa zistí fyzickou inventúrou. Povinnosťou účtovnej jednotky je “prebytok“ týchto zásob vykázať ako inventarizačný rozdiel a zaúčtovať ich ako prírastok v knihe zásob.

Podľa zákona o účtovníctve sa hmotný majetok novozistený pri inventarizácii ocení reprodukčnou obstarávacou cenou. V peňažnom denníku sa o tomto prebytku zásob v rámci uzávierkových účtovných operácií neúčtuje. Uvedený prebytok zásob ovplyvní základ dane z príjmov len v prípade ich predaja.

Krátkodobý finančný majetok

Podrobnosti účtovania a oceňovania krátkodobého finančného majetku sú upravené v § 12 Postupov účtovania v JÚ.

Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, kolky, zakúpené stravné lístky do prevádzkární verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Všetky tieto ceniny sú súčasťou peňažných prostriedkov. Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou.

V tomto ustanovení Postupy účtovania riešia aj formu platby a inkasa tržby platobnou kartou. Ak sa prijatie platby za predaný tovar uskutočňuje platobnou kartou, účtovná jednotka nedostane peniaze v hotovosti.

Pri platbe platobnou kartou odberateľ v peňažnom denníku zaúčtuje priebežnú položku – výdavok v sume uhradenej platby a súčasne ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov resp. ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania platby výdavok z účtu v banke a priebežná položka – príjem.

Pri inkase platobnou kartou dodávateľ v peňažnom denníku zaúčtuje priebežnú položku – príjem v sume prijatej tržby a súčasne ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke a priebežná položka – výdaj.

Tento postup nadväzuje na zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý určuje za deň zdaniteľného obchodu deň, keď sa predaj tovaru a platba kartou realizovala. Preto platiteľ dane musí zároveň zúčtovať aj daň na výstupe.

Cenné papiere

Postupy účtovania v JÚ upravujú v § 13 oceňovanie a účtovanie cenných papierov.

Ako cenný papier určený na obchodovanie sa účtuje cenný papier, ktorý je držaný za účelom vykonania obchodu na tuzemskej burze, zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte.

Ako cenný papier držaný do splatnosti sa účtuje cenný papier, ktorý má určenú splatnosť, a pri ktorom má účtovná jednotka úmysel a zámer držať ho do doby splatnosti.

Ako realizovateľný cenný papier sa účtujú cenný papier, pri ktorom spravidla v okamihu obstarania nie je známy zámer účtovnej jednotky. Realizovateľný cenný papier nie je určený na obchodovanie a nie je cenným papierom držaným do splatnosti.

Cenné papiere sa pri prvotnom účtovaní oceňujú obstarávacou cenou. Jej súčasťou sú priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, ktoré sú účtovnej jednotke pri prvotnom účtovaní známe, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú úroky z úveru na obstaranie cenného papiera a náklady na jeho držbu.

Obstaranie cenných papierov sa účtuje v knihe finančného majetku a v peňažnom denníku amedzi výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov.

Príjem z predaja cenných papierov sa účtuje v peňažnom denníku medzi príjmy zahrnované do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatné príjmy”, ktorý sa v rámci uzávierkových účtovných operácií upraví podľa podmienok ustanovených v ZDP.

Pri cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie postupne zvyšuje o dosahované úrokové výnosy.

Za úrokový výnos sa považuje

  1. pri dlhopisoch s kupónmi postupne dosahovaný rozdiel (prémia) medzi menovitou hodnotou a čistou obstarávacou cenou, obstarávacou cenou zníženou o už dosahovaný úrok z kupónu ku dňu obstarania cenného papiera a postupne dosahovaný úrok z kupónu určený v emisných podmienkach,
  2. pri dlhopisoch bez kupónov a zmenkách postupne dosahovaný rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou (diskont).

Pohľadávky a záväzky

Postupy účtovania v JÚ upravujú v § 14 účtovanie pohľadávok a záväzkov,vrátane odpisu pohľadávok, postúpenia pohľadávok alebo ich započítania. Účtovná jednotka môže, na základe vlastného rozhodnutia, odpísať pohľadávky evidované v knihe pohľadávok, pretože ich vymáhanie by bolo neekonomické, resp. nereálne (dlžník je nezvestný, náklady na vymáhanie by prevýšili hodnotu pohľadávky a pod.).

Odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania upravené v Postupoch účtovania v JÚ nadväzuje na úpravu tohto problému v zákone o dani z príjmov. Podľa § 17 ods. 12 písm. b)ZDP si podnikateľ FO, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva zvýši základ dane pri vyradení pohľadávky z účtovníctva o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky. Výhodou tejto úpravy je, že účtovná jednotka nemusí vykazovať fiktívne, nevymožiteľné pohľadávky až do skončenia podnikania - má možnosť ich odpísať z účtovníctva už v priebehu podnikania. Nie je povinná čakať s ich odpisom až do toho obdobia, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania, kedy podľa zákona o dani z príjmov je povinná zvýšiť základ dane o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem ( § 17 ods. 8ZDP ). Ak účtovná jednotka odpíše pohľadávky, ktoré spĺňajú podmienky § 19 ods. 2 písm. h)ZDP (napr. súd

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk