dnes je 26.9.2020

Input:

Komentár k ZDPH § 69b Ručenie za daň

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

16.1.2 Komentár k ZDPH § 69b Ručenie za daň

Ing. Alžbeta Hermanová


69b/1

Daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa§ 78neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa§ 69 ods. 14(ďalej len „ručiteľ“).

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/2

Zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa ručiť dotknutá.

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/3

Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len „daňový úrad dodávateľa“) rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/4

V rozhodnutí podľa odseku 3 uvedie daňový úrad dodávateľa výšku nezaplatenej dane. Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok.

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/5

Ručiteľ má v súvislosti s úhradou nezaplatenej dane právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku.

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/6

Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť vrátený podľa§ 79, daňový úrad dodávateľa použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti nadmerný odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Použitie nadmerného odpočtu podľa tohto odseku má prednosť pred použitím nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.33)

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/7

Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, daňový úrad bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane.

 

Účinnosť od 1.10.2012


69b/8

Ak ručiteľ nezaplatenú daň alebo jej časť uhradil a došlo k úhrade nezaplatenej dane alebo jej časti aj dodávateľom a výsledná suma dane uhradená ručiteľom a dodávateľom je vyššia ako nezaplatená daň podľa odseku 1, daňový úrad sumu uhradenú ručiteľom, ktorá prevyšuje nezaplatenú daň, vráti bezodkladne ručiteľovi.

 

Účinnosť od 1.10.2012


Obchodná spoločnosť X dodá tovar obchodnej spoločnosti Y dňa 12.12.2012. Obchodná spoločnosť X aj Y je personálne prepojená – v oboch spoločnostiach figuruje ten istý konateľ, ktorý ako jediný uzatvára obchodné transakcie. Obchodná spoločnosť X uvedie na faktúre dodanie tovaru – napr. stroja v neprimeranej hodnote. (ide o stroj, ktorý bol vyradený pre nefunkčnosť, je skorodovaný a nie je možné ho spojazdniť, hodnota stroja je hodnota šrotu vo výške napr. 800 €.) Obchodná spoločnosť X na faktúre uviedla cenu 120 000 €, kde základ dane predstavoval hodnotu 100 000 € a daň 20 000 €, pričom daň nepriznala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2012 a k 31.12.2012 zanikla. Obchodná spoločnosť Y si uplatnila odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012, hoci konateľ spoločnosti (zhodná osoba) vedel, že obchodná spoločnosť X nemá z čoho zaplatiť DPH, ktorá bola uvedená na faktúre a že daná spoločnosť zanikla k 31.12.2012.

V danom prípade spoločnosť Y ručí za daň na predchádzajúcom stupni, t. j. je povinná zaplatiť túto daň a to bez ohľadu na to, či následne spoločnosť X zanikla alebo nie.

Spoločnosť Y podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december k DPH 21.1.2013, v ktorom vykázala nadmerný odpočet vo výške 5000 € a DÚ dodávateľa uloží rozhodnutím ručiteľovi uhradiť nezaplatenú daň napr. 15.3.2012, t. j. 15. 3. bolo právoplatne doručené rozhodnutie odberateľovi uložením, nakoľko odberateľ – spoločnosť Y zásielku v odbernej lehote neprevzala. Do 23.3. je spoločnosť Y povinná zaplatiť túto daň za dodávateľa. Spoločnosť Y ako ručiteľ za daň má právo podať odvolanie, ale zaplatenie dane nemá odkladný účinok.

Spoločnosť Y vykázala vo svojom daňovom priznaní za december 2012 nadmerný odpočet vo výške 5 000 €, ktorý sa použije na úhradu časti ručenej dane za dodávateľa spoločnosti X. O tejto skutočnosti musí správca dane vydať rozhodnutie.


Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka len ručenia za daň z pridanej hodnoty, čo znamená, že osoby ručiteľov neručia za nedoplatky na iných daniach. Slovo „daň“ vo všetkých ustanoveniach upravujúcich problematiku ručenia v zákone o DPH je potrebné vykladať v zmysle § 1 tohto zákona.. Na uplatnenie inštitútu ručenia musia byť splnené dve podmienky:

  1. DPH nebola zo strany dodávateľa – platiteľa dane zaplatená (DPH uvedená na faktúre)

  2. Je naplnená jedna z domnienok o tom, že iný platiteľ – odberateľ vedel alebo vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovarov a služieb, ktoré mu boli v tuzemsku dodané, nebude zaplatená

Pri skúmaní naplnenia prvej podmienky je potrebné vychádzať z novelizovaného znenia § 78 zákona o DPH, podľa ktorého je daň, ktorú je platiteľ povinný platiť, splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľných obchodov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane (okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru) odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len vlastnú daňovú povinnosť) uvedie do daňového priznania. K uplatneniu inštitútu ručenia je možné pristúpiť v prípade, ak platiteľ – dodávateľ nezaplatil daň alebo jej časť, ktorú bol povinný uviesť v daňovom priznaní po vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a ktorú bol povinný podľa § 69 zákona o DPH zaplatiť. T. j. ak na faktúre dodávateľ uvedie daň, je povinný ju uviesť aj v daňovom priznaní.

Pri skúmaní naplnenia druhej podmienky je potrebné vychádzať najmä z rozsudku súdneho dvora EU C-384/04. Podľa čl. 29 tohto rozsudku musia členské štáty pri výkone právomocí, ktoré im boli smernicami Spoločenstva zverené, dodržiavať právne zásady a to najmä zásadu právnej istoty a zásadu proporcionality. Podľa rozsudku pri zásade proporcionality je treba pripomenúť, že hoci je legitímne, že cieľom opatrení v súvislosti s ručením za daň je chrániť čo najúčinnejšie práva štátu, nesmie sa pritom prekročiť rozsah nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Vyvodzovať zodpovednosť za platenie dane voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je možné len v prípadoch, že táto iná osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenej transakcie zostane nezaplatená.

Daňové orgány môžu pritom vychádzať z domnienok takejto vedomosti.

Domnienky o takejto vedomosti sú upravené v § 69 ods. 14 zákona o DPH v písm. a) až c). Je potrebné však prihliadať aj na čl. 31 vyššie uvedeného rozsudku C-384/04, podľa ktorého hoci smernica umožňuje členskému štátu stanoviť, že určitá osoba môže byť zodpovedná spoločne a nerozdielne za zaplatenie DPH, keď v čase plnenia v jej prospech vedela alebo musela vedieť, že DPH dlžná z tohto plnenia zostane nezaplatená, takisto platí, že takéto predpoklady by znemožňovali platiteľovi vyvrátiť ich dôkazmi o opaku a teda nemôžu zakladať systém objektívnej zodpovednosti. Čl. 33 rozsudku totiž hovorí, že subjekty, ktoré prijmú opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, že ich obchody nie sú súčasťou reťazca, ktoré obsahuje plnenie poznačené podvodom na DPH, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto obchodov bez toho, aby riskovali, že budú spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie tejto dlžnej dane iným platiteľom.

Domnienky o vedomosti odberateľa

§ 69 ods. 14 písm. a)– vo vzťahu k niektorému odberateľovi sa zistí ekonomicky neopodstatnená a neprimeraná cena. Keďže zákon bližšie nedefinuje neprimeranosť ceny, je možné pri jej hodnotení vychádzať z cien obvyklých ale aj z iných okolností obchodného prípadu. Neprimeranosť ceny je potrebné zdôvodniť objektívnymi dôkazmi (napr. predaj nefunkčného stroja za cenu neprimerane vysokú, pričom DPH uvedená na faktúre dodávateľa nebola zaplatená, dodávateľ je nekontaktný a odberateľ si uplatňuje vysoký nadmerný odpočet; predaj komodity, ktorá nie je reálne obchodovateľná ako napr. lykožrút)

§ 69 ods. 14 písm. b)– zistí sa, že platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom FR SR, pričom existuje indícia podvodného konania.

§ 81 ods. 4 zákona o DPH je s účinnosťou od 1.10.2012 upravený tak, že dáva oprávnenie daňovému úradu zrušiť registráciu platiteľa dane na základe žiadosti (písm. a), alebo z úradnej moci (písm. b). Slovo „zruší“ sa v ods. 4 nahradilo slovom „môže zrušiť“. Za doterajšie znenie písm. b) sa vkladajú ďalšie slová, na základe čoho od 1.10.2012 daňový úrad môže podľa § 81 ods. 4 písm. b) zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to ak platiteľ dane

  • 1.bod nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 – v tomto prípade nebude zrušený platiteľ zverejnený v zozname v zmysle § 69 ods. 15 zákona o DPH

  • 2.bod opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie; opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť; opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

V prípade, ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b), druhého bodu, bez ohľadu na to, či daňový úrad toto oprávnenie využije a registráciu zruší alebo nie, bude platiteľ dane zverejnený v zozname takýchto osôb. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 15. Zoznam zverejní Finančné riaditeľstvo SR a bude vedený na portáli Finančnej správy SR v roku 2013 počnúc januárom.

V prípade, že sa odberateľ stane ručiteľom z dôvodov podľa § 69 ods. 14 písm. b/ zákona o DPH, ručí za daň neuhradenú po zverejnení dodávateľa v zozname, t. j. neručí za daň ktorá z dôvodu neuhradenia viedla k zaradeniu dodávateľa do zoznamu. Uvedené vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, že platiteľ pokračoval v obchodovaní so svojim dodávateľom aj po dni jeho zverejnenia v zozname vedenom FR SR.

§ 69 ods. 14 písm. c)– zistí sa, že v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom jeho štatutárneho orgánu alebo jeho spoločníkom – štatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa alebo spoločník dodávateľa t. j. platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu. V tomto ustanovení zákon zakotvil personálne prepojenie medzi právnickými osobami.

Pri určení ručiteľa spôsobom podľa § 69 ods. 14 písm. c) zákona o DPH nie je rozhodujúce to, či platiteľ – dodávateľ uplatnil voči odberateľovi neprimeranú cenu a ani to, či boli u neho naplnené dôvody na zrušenie registrácie na základe čoho bol zverejnený v zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH, ale rozhodujúce je to, že vzhľadom k personálnej prepojenosti odberateľ vedel/ mohol vedieť, že dodávateľ daň uvedenú na faktúre, ktorú vystavil pre tohto odberateľa, nezaplatil.


69/15

Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky.

 


Ak daňový úrad zistí, že platiteľ dane napr. opakovane nepodáva daňové priznanie, opakovane neplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne), uvedie tohto platiteľa vo verejnom on line zozname (registri), ktorý bude on line prístupný na portáli Finančnej správy. Obchodný partner nekomunikujúceho platiteľa si bude môcť overiť daňovú disciplínu svojho obchodného partnera. Uvedené sa však netýka zahraničných osôb, ktoré sú platiteľmi v tuzemsku registrované pre daň podľa § 5, nakoľko tieto zahraničné osoby podávajú daňové priznanie len vtedy, ak uskutočnili dodávky tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku (napr. tuzemské dodávky, pri ktorých sú povinné platiť daň, intrakomunitárne dodávky, vývozy a pod.)


69/2 16/1

Česká spoločnosť dodáva na území tuzemska výťah vrátane inštalácie na bytovom dome v SR. Zmluvu má uzatvorenú so slovenským správcom – OSBD – platiteľom dane. Má povinnosť odviesť daň česká spoločnosť, ak má na Slovensku pridelené IČ DPH?

Riešenie:

Výťah tvorí súčasť bytového domu, preto sa dodanie tejto služby bude považovať s miestom dodania podľa osobitného pravidla, t. j. kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. týmto miestom je tuzemsko.

Podľa § 69 ods. 2 platí prenos daňovej povinnosti na zdaniteľnú osobu, t. j. odberateľa v prípade, ak je podnikajúcim subjektom, ktorý má sídlo, alebo stálu prevádzkareň na území tuzemska.

V prípade, ak správca bytov koná v mene a na účet vlastníkov bytov, uskutočňuje dodávku výťahov zahraničná osoba s miestom dodania v tuzemsku voči vlastníkom bytov – t. j. voči nezdaniteľným osobám. V takom prípade túto službu zdaní česká spoločnosť v SR, nakoľko konečným spotrebiteľom služby nie je zdaniteľná osoba (správca bytov), ale nezdaniteľná osoba – vlastník bytu. Česká spoločnosť, keďže je registrovaná na DPH v tuzemsku, nemá možnosť preniesť daňovú povinnosť na nezdaniteľnú osobu, keďže príjemcom služby je vlastník bytu – nezdaniteľná osoba.

V prípade, ak by správca bytov konal vo vlastnom mene na cudzí účet (obstaral vo vlastnom mene dodávku výťahu podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH), potom by daň platil správca bytov ako zdaniteľná osoba so sídlom v tuzemsku, ktorá je príjemcom služby úzko súvisiacej s nehnuteľnosťou v zmysle § 69/2 zákona o DPH a česká spoločnosť by tieto služby nezdanila aj napriek tomu, že je v tuzemsku registrovaná pre daň (§ 69 ods. 2).


69/12c

Problém

Platiteľ predal nehnuteľnosť v SR, pri ktorej mal v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Nehnuteľnosť sa však pri kúpe rozhodol zdaniť. Obidve zmluvné strany sú platcami DPH, so sídlom na území SR. Ako sa má správne vystaviť faktúra za predaj nehnuteľnosti? Uvádza sa na faktúre základ dane, DPH a celková

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk