dnes je 25.11.2020

Input:

Komentár k ZDPH § 8 Dodanie tovaru

1.1.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

8.1 Komentár k ZDPH § 8 Dodanie tovaru

Ing. Alžbeta Hermanová , Ing. Ján Mintál Zdroj: Verlag Dashöfer

§ 8

Dodanie tovaru


§ 8 ods. 1

Dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.


Z uvedeného znenia vyplýva, že na to, aby došlo k dodaniu tovaru, a teda vzniku daňovej povinnosti (okrem výnimiek uvedených v zákone), stačí ekonomické vlastníctvo k tovaru, ak za ním neskôr nasleduje právne vlastníctvo, čo má vplyv na správne posúdenie vzniku daňovej povinnosti. Vedieť posúdiť, či ide o dodanie tovaru alebo dodanie služby, má veľký význam pri stanovení vzniku daňovej povinnosti a miesta dodania. Napriek tomu môže nastať situácia, kedy predaj tovaru nie je predmetom dane.


Príspevková organizácia speje k zániku

Problém

Majetok, ktorý sa príspevková organizácia rozhodla rozpredať, nakúpila ešte pred účinnosťou zákona o DPH (pred rokom 1993), z čoho vyplýva, že daň pri kúpe nebola odpočítaná.

Príspevková organizácia majetok nevyužívala na podnikanie, ale výlučne na činnosť, na ktorú bola zriadená. Má povinnosť odvodu dane pri predaji majetku?

Riešenie

Vzhľadom na to, že príspevková organizácia majetok nevyužívala na podnikanie, nemá povinnosť odvodu DPH pri predaji majetku.

Dodanie stavby

Za tovar sa považuje dodanie stavby ako celok alebo jej samostatnej časti ako celok. Za tovar sa nepovažuje dodanie stavebných prác. Dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je uvedené samostatne z dôvodu, že obvykle v týchto prípadoch nedochádza súčasne k zmene vlastníckeho práva k stavbe. Časťou stavby je potrebné rozumieť priestory, ktoré sú jej súčasťou, napr. byty, nebytové priestory, spoločné časti bytového domu, spoločné zariadenia (viď § 19, § 38).

Dodanie tovaru na základe nájomnej zmluvy

Odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Ak je nájomná zmluva postavená tak, že pri zaplatení poslednej splátky prechádza vlastnícke právo na nájomcu bez rozhodnutia práva následnej kúpy (teda nejde o lízing s právom kúpy prenajatej veci), potom pri uzatvorení takejto nájomnej zmluvy dochádza k dodaniu tovaru, a teda vzniku daňovej povinnosti už odovzdaním tovaru z celej protihodnoty (prvá zvýšená splátka, mesačné splátky, služby súvisiace s lízingom, ktoré sú súčasťou základu dane).


§ 8 ods. 2

Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

(napr. vyvlastnenie za náhradu).


§ 8 ods. 3

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.


S účinnosťou od 1.januára 2019 došlo k spresneniu ustanovenia § 8 ods.3 zákona o DPH, v rámci ktorého sa striktne ustanovuje, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH len tá súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH. Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH.


§ 8 ods. 4

Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu


Problém

Spoločnosť – slovenský platiteľ dane - sa zaoberá predajom tovaru. Tovar premiestnili do ČR, kde si zriadili svoj sklad, za účelom jeho ďalšieho predaja na území ČR. Je povinný odviesť DPH? Kde? V tuzemsku alebo v tom členskom štáte, kde skončila preprava?

Riešenie

S premiestnením úzko súvisí § 43.

§ 43 ods. 1:

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

§ 43 ods. 4:

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania za podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona.

Z uvedených častí citácií vyplýva, že len také premiestnenie tovaru môže byť v tuzemsku oslobodené od dane, ktoré sa premiestňuje do iného členského štátu, kde je vlastník tohto tovaru (tuzemský platiteľ) registrovaný na DPH, aby priznal daň z nadobudnutia v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. T. j., ak slovenský platiteľ premiestnil svoj vlastný tovar do ČR za účelom jeho ďalšieho predaja v ČR, je povinný priznať daň z nadobudnutia tovaru v ČR, a potom v SR sa bude toto premiestnenie považovať za oslobodené a bude sa uvádzať v súhrnnom výkaze a v daňovom priznaní v riadku 15 a 16.

V prípade, že by sa tuzemský platiteľ neregistroval v inom členskom štáte, potom nie je možné premiestnenie tovaru do iného členského štátu oslobodiť od dane, ale naopak takýto tovar sa musí zdaniť slovenskou DPH.

Napriek tomu, že slovenskému platiteľovi vyplynie povinnosť zdanenia v tuzemsku, musí si splniť povinnosť registrácie v ČR za podmienky, že tento tovar bude v ČR ďalej predávať, takže sa tejto registrácii aj tak nemôže vyhnúť.

Výnimky z premiestnenia


§ 8 ods. 4 písm. a)

Za premiestnenie tovaru sa nepovažuje premiestnenie tovaru do iného členského štátu:

a) na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,


S týmto ustanovením úzko súvisí § 13 ods. 1 písm. b/, nakoľko za miesto dodania pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou sa považuje miesto, kde sa tovar inštaluje alebo montuje. Ak sa tovar inštaluje napr. v ČR, potom miestom dodania je ČR a pokiaľ slovenský platiteľ dodal takýto tovar s inštaláciou zdaniteľnej osobe v ČR, daň platí odberateľ v ČR.


Slovenský platiteľ na základe objednávky českého odberateľa identifikovaného pre daň v ČR dodá počítač aj s jeho inštaláciou. Miestom dodania je ČR. Takáto dodávka sa nepovažuje za dodanie tovaru do iného členského štátu, ani za premiestnenie tovaru do ČR, z čoho vyplýva, že sa neuvádza ani v daňovom priznaní, ani v súhrnnom výkaze.


Problém

Platiteľ dane poskytuje stavebné práce na stavbe v ČR, na uskutočnenie ktorých z tuzemska premiestňuje stavebný materiál. Zdaniteľným obchodom je dodanie služby a miesto dodania je v ČR. Daňová povinnosť prechádza na českého zákazníka. Podľa ktorého ustanovenia sa premiestnenie stavebného materiálu nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu ?

Riešenie

Pri premiestnení stavebného materiálu do ČR, kde sa tieto použijú v rámci dodávaných stavebných prác na stavbe, sa uplatní ustanovenie § 8 ods. 4 písm. a) zákona o DPH. Z uvedeného vyplýva, že ide o výnimku z premiestnenia, t. j., takýto materiál sa neuvádza v súhrnnom výkaze, musí sa však uviesť v osobitných záznamoch podľa § 70 zákona o DPH pre účely evidencie prepravy tovaru zo SR do iného členského štátu.


§ 8 ods. 4 písm. b)

Za premiestnenie tovaru sa nepovažuje premiestnenie tovaru do iného členského štátu:

b) na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,


S týmto ustanovením úzko súvisí § 14 zákona o DPH.

Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji (t. j., ide o tovar, ktorý sa zasiela na základe objednávky nezdaniteľnej osobe, napr. občanovi), ak je tovar dodaný z tuzemska do iného členského štátu, je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, ak hodnota dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku hodnotu určenú týmto členským štátom alebo ak si dodávateľ zvolí za miesto dodania tovaru tento členský štát.


Občan z ČR si objedná zásielkovou formou starodávny nábytok zo Slovenska hodnote 44 000 €. Slovenský platiteľ zabezpečí jeho prepravu do ČR v marci . Ekvivalent pre zásielkový predaj v kalendárnom roku do ČR je 43 420 € (ekvivalent sa môže meniť. Keďže tento tovar presiahol hranicu dodaného tovaru, je miestom dodania pre tuzemského dodávateľa – platiteľa dane v ČR, z čoho vyplýva, že sa musí registrovať v ČR a dodávať tento tovar s českou DPH.


§ 8 ods. 4 písm. c)

Za premiestnenie tovaru sa nepovažuje premiestnenie tovaru do iného členského štátu:

c) na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie,


Letecká spoločnosť predáva občerstvenie počas medzinárodných letov. Hoci v lietadle premiestňuje svoj vlastný tovar do iného členského štátu, stáva sa predmetom dane v štáte, kde začína táto preprava.


§ 8 ods. 4 písm. d)

Za premiestnenie tovaru sa nepovažuje premiestnenie tovaru do iného členského štátu:

d) určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,


Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 17 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na nesúlad so smernicou sa musel § 8 ods. 4 písm. d)vykladať tak, že iba vtedy nešlo o premiestnenie tovaru do iného členského štátu určeného na vývoz, ak sa colné konanie o vývoze začalo v tuzemsku.


Staré znenie zákona

Platiteľ premiestnil svoj tovar do Nemecka za účelom jeho vývozu do USA. Colné konanie začalo v SR. V takom prípade ide o výnimku z premiestnenia tovaru, t. j., platiteľ sa nemusí registrovať v štáte, kde skončila preprava tovaru za účelom jeho vývozu – teda v Nemecku. Ak by však colné konanie začalo až v Nemecku, potom by išlo o premiestnenie tovaru do Nemecka a slovenský platiteľ by sa tam musel zaregistrovať za účelom priznania dane z nadobudnutia tovaru, a to bez ohľadu na to, že tovar je určený na vývoz.


Tým, že táto podmienka o začatí colného konania je zrušená, pôjde o výnimku z premiestnenia aj v prípade, ak colné konanie začne v inom členskom štáte za účelom jeho vývozu do tretieho štátu.

Ak dodáva tovar tuzemský platiteľ dane, pričom zabezpečuje aj prepravu tohto tovaru a na vývoznom JCD je uvedený ako vývozca, potom je dodávka tohto tovaru do tretieho štátu oslobodená od dane. Za deň dodania sa považuje v zmysle § 19 ods. 9 zákona o DPH deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení. Podmienkou pre uplatnenie oslobodenia od dane pri vývoze tovaru je, že tovar bol prepustený do colného režimu vývoz a tovar bol prepravený alebo odoslaný z tuzemska na územie tretieho štátu. Prepravu tovaru môže vykonať buď predávajúci alebo iná osoba na jeho účet. Prepustenie do colného režimu vývoz je povolené za podmienky, že predmetný tovar opustí colné územie spoločenstva v rovnakom stave, v akom sa nachádzal v okamihu prijatia vývozného vyhlásenia. Dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru môže byť napr. CMR, lodný list, letecký nákladný list, karnet TIR, dodací list TR pri preprave kontajnerov a pod. V čase vývozu musí byť známy aj odberateľ a miesto určenia v treťom štáte, aby sa vývoz mohol považovať za oslobodený od dane. Vývoz môže byť v takom prípade aj z iného členského štátu ako tuzemska.


Slovenský platiteľ dane predal tovar do Švajčiarska – podnikateľovi z Rakúska. Tovar z tuzemska prepravil do Rakúska, kde bol colne odbavený v režime vývoz a následne bol tovar prepravený do Švajčiarska. Celú prepravu hradí slovenský platiteľ. Rakúsky podnikateľ si tovar prevzal až vo Švajčiarsku. Napriek tomu, že tovar bol colne odbavený na území iného členského štátu, považuje sa tento tovar za vyvezený z EÚ, nakoľko podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho odoslanie alebo preprava osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ak sa tovar, ktorý má byť dodaný do miesta určenia v treťom štáte, začne dodávateľom alebo inou osobou na jeho účet prepravovať z územia SR na základe kontraktu dohodnutého medzi zmluvnými stranami a miestom určenia tohto tovaru je miesto mimo územia Európskej únie, potom prichádza do úvahy jeden zdaniteľný obchod s jedným miestom dodania tovaru, a to vývoz tovaru. Dodávateľ však musí preukázať, že k vývozu tovaru skutočne došlo. Za predpokladu, že nie sú pochybnosti o podvode a tovar je z územia Slovenskej republiky skutočne prepravený do miesta určenia na územie tretieho štátu, o čom musí mať platiteľ dane dôkaz (doklad o odoslaní alebo preprave tovaru) a platiteľ dane vie preukázať vývoz tovaru z územia Európskej únie colným vyhlásením, je možné tento vývoz tovaru do miesta určenia mimo Európskej únie, ktorého preprava začala v tuzemsku, preukázať colným vyhlásením vystaveným colnou správou iného členského štátu.


§ 8 ods. 4 písm. e)

Za premiestnenie tovaru sa nepovažuje premiestnenie tovaru do iného členského štátu:

e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,


Tuzemský platiteľ dodal tovar odberateľovi identifikovanému v Poľsku. Tovar ale premiestnil do ČR, kde má svoju pobočku, odkiaľ ho následne prepravil do Poľska. V ČR je slovenský platiteľ registrovaný na daň. Keďže z premiestnenia tovaru do ČR jasne vyplýva, že tovar bude následne dodaný do Poľska, táto preprava do ČR sa nepovažuje za premiestnenie tovaru, nakoľko jeho následné dodanie do PL bude oslobodené od dane.


§ 8 ods. 4 písm. f)

Za premiestnenie tovaru sa nepovažuje premiestnenie tovaru do iného členského štátu:

f) na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,


Navrhuje sa spresniť, že

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk