dnes je 26.9.2020

Input:

Daňová uznateľnosť cestovných náhrad podnikateľa

29.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.1.3 Daňová uznateľnosť cestovných náhrad podnikateľa

Ing. Dagmar Piršelová, Ing. Viera Mezeiová

Každého podnikateľa zaujíma, v akej výške, resp. ktorý druh výdavku si môže zahrnúť do daňových výdavkov v súvislosti s cestovnými náhradami.

Vychádzame pritom najmä z § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v zn,n.p. (ZDP) a následne zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v zn.n.p.(ZCN).

Daňová uznateľnosť cestovných náhrad

Okrem výdavkov na pracovné cesty svojich zamestnancov si podnikateľ môže do daňových výdavkov zahrnúť aj výdavky, ktoré súvisia s jeho pracovnými cestami. Ide o výdavky v preukázanej výške v rámci zákonných limitov v prípade, ak vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v inom mieste, ako je miesto, v ktorom ju pravidelne vykonáva. Takto všeobecne vyplýva definícia tzv. pracovnej cesty (ako si ju ďalej na naše účely označíme) na daňové účely podnikateľa v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Na uvedené účely je potrebné vychádzať napr. zo živnostenského oprávnenia (alebo iného dokumentu, z ktorého uvedená skutočnosť - miesto výkonu podnikateľskej činnosti - vyplýva).

Je to dôležité, pretože cestu z domu do miesta pravidelného výkonu podnikateľskej činnosti nie je možné všeobecne považovať za pracovnú cestu a náklady nemožno automaticky daňovo uznať.


Podnikateľ Ján Veľký vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v dielni na Prešporskej ulici v Bratislave. Ak vykoná cestu do Košíc (napr. na nákup materiálu), tak ide o pracovnú cestu na daňové účely, to znamená, že do nárokovej výšky si môže do daňových výdavkov zahrnúť možné cestovné náhrady.

Aby bolo vierohodné, že ide o pracovné cesty, na kontrolné účely sa podnikateľom odporúča viesť si knihu jázd, kde sú vyznačené potrebné skutočnosti (miesto, dátum, čas, km, účel, atď.). Je dobré viesť si na tento účel aj akýsi denník. Môže to byť zošit, kde si podnikateľ zapisuje, aký bol účel cesty, s kým rokoval, atď. Uľahčí si tým preukaznosť výdavkov pri daňovej kontrole. Len doklady nestačia. Ide o to, že pracovná cesta musí súvisieť s podnikateľskou činnosťou, aby výdavok súvisel so zabezpečením zdaniteľného príjmu. Akékoľvek výdavky spojené so súkromnými cestami je potrebné na daňové účely vylúčiť. Preto je potrebné v knihe jázd osobitne uvádzať km prejazdené na súkromné účely.

Podnikateľ si môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP uplatniť na daňové účely len výdavky: na stravovanie, ubytovanie, na cestovné dopravnými prostriedkami, na nevyhnutné výdavky spojené s pobytom na pracovnej ceste (napr. na poistenie liečebných nákladov v zahraničí, za povinné a odporúčané očkovania do zahraničia). Tzv. vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste (do 40% nároku na stravné) už daňovo nie je možné od 1. 1. 2011 u neho uznať.

Výdavky na stravovanie podnikateľa

Ide o vyplatenie stravného do výšky, na ktorú vzniká nárok zamestnancovi podľa zákona o CN (takto je stanovený limit pre všetky cestovné náhrady podnikateľa) a ktorého výška závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty. Poskytuje sa pri tuzemských i zahraničných pracovných cestách.

Tuzemská pracovná cesta

Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste je stanovovaná a upravovaná v zmysle zákona o CN opatrením MPSVaR SR.


Je potrebné zohľadniť prípady, kedy sa uvedené stravné musí krátiť a v akej výške (napr. ak sú súčasťou dokladu o ubytovaní aj zaplatené raňajky alebo ak je preukázateľne zabezpečené stravovanie bezplatne alebo čiastočne bezplatne atď.). Ďalšie podrobnosti krátenia sú podobné ako u zamestnancov. Ide o to, aby ten istý výdavok nebol na daňové účely zohľadnený dvakrát (napr. aj preplatením dokladu o ubytovaní a aj vyplatením plného stravného, atď.). Ak má podnikateľ zabezpečené bezplatné stravovanie, tak mu žiadne zvýšené výdavky so stravou nevznikajú. Nemá preto logicky, a aj v zmysle zákona, nárok na stravné ako cestovnú náhradu.

Zahraničná pracovná cesta

Pri zahraničnej pracovnej ceste sa za každý kalendárny deň pracovnej cesty stravné v eurách ale v cudzej mene stanoví v závislosti od času trvania tejto cesty mimo územia SR v kalendárnom dni. Tento čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na tri časové pásma:

  • do 6 hodín, vrátane,

  • nad 6 hodín do 12 hodín a

  • nad 12 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín určené opatrením MF SR vždy dopredu pre nasledujúci kalendárny rok.

Výška stravného podľa dĺžky trvania pracovnej cesty

Podnikateľovi patrí podľa dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty nasledovná výška stravného:

  • do 6 hodín - vo výške 25% zo základnej sadzby,

  • nad 6 hodín do 12 hodín - vo výške 50% základnej sadzby a

  • nad 12 hodín - vo výške základnej sadzby stravného.

Pobyt podnikateľa vo viacerých krajinách v jeden deň

Pri pracovnej ceste uskutočnenej vo viacerých krajinách v jeden deň, sa podľa ZCN má stravné poskytovať v mene cieľovej krajiny, resp. v mene a vo výške stravného platného pre krajinu, v ktorej strávi podnikateľ v kalendárnom dni najviac hodín.

Ak strávi v príslušnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, poskytne sa stravné, ktoré je výhodnejšie.

Podobne sa postupuje u zamestnancov.

Krátenie stravného

Spôsoby krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste podnikateľa v prípade zabezpečeného stravovania sú rovnaké, ako u zamestnancov.

Výdavky na ubytovanie

Výdavky na ubytovanie sú daňovo uznateľné len vtedy, ak ich podnikateľ preukáže. Musí ísť o vierohodný doklad, ktorý musí súvisieť a súhlasiť s miestom a časom realizácie pracovnej cesty podnikateľa (napr. z hotela a pod.). Pozor treba dať na to, ak doklad o ubytovaní obsahuje aj poskytnutie raňajok (ak sú súčasťou ceny ubytovania). V takom prípade bude potrebné stravné krátiť takým spôsobom, ktorý sa týka aj zamestnancov.

Cestovné dopravnými prostriedkami

Pri uplatnení cestovného sa rozlišuje, akými prostriedkami podnikateľ uskutočnil pracovnú cestu. Ak ide o hromadnú dopravu, ide o uplatnenie preukázaného výdavku (cestovný lístok, letenka a pod.).

Použitie cestného motorového vozidla podnikateľom

Ak podnikateľ použije pri pracovnej ceste cestné motorové vozidlo, tak je potrebné rozlíšiť, či použije:

  • vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku alebo

  • vozidlo zahrnuté do obchodného majetku.

Vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku

Pri použití vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku (nie vozidla niekoho iného, ktoré nie je zahrnuté do obchodného majetku), môže podnikateľ pri pracovnej ceste uplatniť do daňovo uznateľných výdavkov náklady na PHL:

  • do

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk