dnes je 25.10.2020

Input:

Zrážky zo mzdy a odklad exekúcie v roku 2017

27.2.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2017.04.1.1 Zrážky zo mzdy a odklad exekúcie v roku 2017

JUDr. Martina Jenčová

Exekúcia zrážkami zo mzdy predstavuje jeden z najčastejších spôsobov vykonania exekúcie na peňažné plnenie. O tom, kde je povinný zamestnaný, sa exekútor môže dozvedieť buď priamo od neho, ak si tento účastník konania splní povinnosť a podá vyhlásenie o svojom majetku, alebo prostredníctvom dožiadania Sociálnej poisťovni, pričom tento spôsob je častejší.

Následne súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie týmto spôsobom, ktoré doručuje tak povinnému ako aj oprávnenému. Upovedomenie sa platiteľovi mzdy nedoručuje. Doručuje sa mu však príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy ako aj žiadosť o súčinnosť. Tieto písomnosti sa oprávnenému a povinnému nedoručujú. Často sa však stane, že až na základe takéhoto príkazu sa povinný dozvie o tom, že sa na jeho majetok vedie exekúcia. Dôvodom býva neprevzatie si upovedomenia o začatí exekúcie.

Ideálnym je, ak si povinný upovedomenie prevezme, nepodá námietky proti exekúcii a súdny exekútor vydá a doručí platiteľovi mzdy exekučný príkaz, na základe ktorého tento poukáže zrazené sumy v prospech exekúcie. Následne sa exekúcia ukončí a zrážka sa ďalej nevykonávajú. V exekučnom konaní však môže dôjsť k rôznym modifikáciám. Jednou z nich je aj odklad exekúcie.

Najmä v súvislosti s odkladom treba mať na pamäti novelu č. 2/2017 Z. z., ktorá prináša viacero zmien v exekučnom konaní. Tieto zmeny sa však budú vzťahovať na všetky konania, ktoré sa začali od 1. apríla 2017. Momentom začatia konania je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Mnohí platitelia mzdy sa totiž nesprávne domnievajú, že konanie začína až doručením príkazu na zrážky zo mzdy.

To, kedy sa začalo exekučné konanie, vie zistiť aj platiteľ mzdy, a to z príkazu na začatie exekúcie (resp., exekučného príkazu), v ktorom sa uvádza, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie podaný.

Pokiaľ ide o exekučné konania, ktoré boli začaté do 31. 3. 2017 vrátane, na tieto sa vzťahuje iný režim odkladu a iné podmienky pre jeho povolenie.

Pre tieto konania pozná Exekučný poriadok dva prípady, kedy môže súd povoliť odklad exekúcie.

Ak bol povolený odklad exekúcie z dôvodu uvedeného podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku platného do 31. marca 2017, teda z dôvodu, že sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, prestane platiteľ mzdy ihneď, t. j. dňom doručenia upovedomenia o tom, že bol povolený odklad exekúcie, vykonávať zrážky zo mzdy povinného.

Nevykonáva teda zo mzdy povinného žiadne zrážky a celú mzdu vypláca povinnému. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že keď súd uznal situáciu povinného za vážnu z hľadiska zabezpečenia uspokojenia potrieb povinného alebo príslušníkov jeho rodiny, a nevykonanie zrážok by oprávneného nepoškodilo. Z tohto dôvodu sa zo mzdy vôbec nevykonávajú žiadne zrážky.

Tento stav trvá až dovtedy, kým exekútor nedoručí platiteľovi mzdy príkaz, aby pokračoval vo vykonávaní zrážok. Na základe čoho môže exekútor vydať príkaz na pokračovanie v zrážkach, zákon neupravuje. V prvom rade môže exekútor vydať príkaz potom, keď mu súd doručil právoplatné uznesenie, ktorým zrušil povolený odklad exekúcie. Keď však uplynul čas, na ktorý bol povolený odklad exekúcie, zrejme môže exekútor vydať príkaz na pokračovanie v zrážkach bez ďalšieho (bez rozhodnutia súdu) už uplynutím času.

Pri povolení odkladu exekúcie z dôvodu uvedeného v ods. 2, teda z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, je platiteľ mzdy povinný vykonávať zo mzdy povinného zrážky ďalej v zákonom stanovenom rozsahu, príp. vo väčšom rozsahu so súhlasom povinného, alebo v menšom rozsahu na základe dohody oprávneného a povinného, a to až do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom. Vykonané zrážky ale platiteľ mzdy nemôže vyplácať oprávnenému, kým je povolený odklad exekúcie.

Ak dôjde k zrušeniu odkladu exekúcie, všetky zrazené sumy sa naraz vyplatia oprávnenému. Nie je však v Exekučnom poriadku výslovne uvedené, v akom memente tak má platiteľ urobiť, či ihneď alebo až v termíne, ktorý je určený pre najbližšiu výplatu mzdy. Pokiaľ však platiteľ mzdy nevyplatí oprávnenému všetky zrazené sumy, môže sa ich vyplatenia domáhať oprávnený poddlžníckou žalobou v zmysle ust. § 82 EP. Pokiaľ súd rozhodne o zastavení exekúcie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, všetky zrazené sumy sa vyplatia povinnému.

Pokiaľ ide o konania, ktoré sa začnú od 1. 4. 2017, vrátane tohto dátumu, zákon upravuje odklad exekúcie podrobnejšie a zároveň obsahuje aj viacero dôvodov, kedy bude odklad prípustný. Dôvodom na odklad bude:

a) povinný v priebehu exekúcie zomrel,

b) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods. 9,

c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,

d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,

f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,

g) zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje,

h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,

i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,

j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Iba toto sú dôvody, v súvislosti s ktorými prichádza do úvahy odklad exekúcie. Ak aj povinný podá návrh na odklad exekúcie, a že urobil takýto úkon, oznámi svojmu platiteľovi mzdy, neznamená to, že platiteľ mzdy automaticky prestane vykonávať zrážky (ak už také vykonáva). Vždy musí počkať až na to, kým ho o povolení odkladu upovedomí samotný súdny exekútor, rovnako ako v prípade konaní, ktoré začali pred 1. aprílom 2017. Často sa totiž v praxi stáva, že platiteľ mzdy oznámi exekútorovi, že nebude ďalej pokračovať v zrážkach, nakoľko mu povinný oznámil, že podal návrh na odklad exekúcie. Iba samotné oznámenie zo strany povinného nepostačuje. Naozaj je potrebné, aby platiteľa mzdy upovedomil exekútor. V opačnom prípade sa platiteľ mzdy zbytočne vystavuje riziku poddlžníckej žaloby zo strany oprávneného.

Exekučný poriadok pre konania, ktoré začnú od 1. apríla 2017 rozoznáva tzv. odklad s blokovaním a odklad bez blokovania.

Pokiaľ ide o odklad s blokovaním, znamená to, že aj počas neho môže súdny exekútor vykonávať všetky úkony, ktoré smerujú k zabezpečeniu pohľadávky oprávneného. V prípade zrážok zo mzdy platiteľ mzdy riadne vykonáva zrážky. Zrazené sumy však ponecháva v depozite, a to aj v prípade, že bol predtým vydaný exekučný príkaz.

Odklad s blokovaním pripúšťa zákon v nasledujúcich prípadoch:

  • povinný v priebehu exekúcie zomrel – v takýchto prípadoch sa čaká na výsledok dedičského konania, pričom takýto odklad trvá do času, kým exekučný súd nevydá dodatok k povereniu. Možno konštatovať, že takýto typ odkladu platiteľa mzdy nepostihne,

  • bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods. 9,

  • povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

  • zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje – napríklad v prípade, ak bolo začaté konkurzné konanie na návrh veriteľa, začatie konkurzného konania má vždy za následok prerušenie exekučného konania. V tomto prípade platiteľ mzdy do depozitu zrážky vykonáva, nakoľko k vyhláseniu konkurzu nemusí dôjsť,

  • súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,

  • súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V ostatných prípadoch ide o odklad bez blokovania. Napríklad, ak povinný splnil všetky podmienky pre povolenie splátok, zamestnávateľ nebude zrážky zo mzdy vykonávať. Tu však tiež nepostačuje iba oznámenie zamestnanca – povinného platiteľovi mzdy, že si podal žiadosť o povolenie splátok. Veľmi často sa v praxi stáva, že platitelia mzdy sa na exekútorskom úrade dopytujú, či majú ďalej v zrážkach pokračovať, nakoľko si ich zamestnanec podal žiadosť o povolenie splátok. Podanie žiadosti nezakladá automaticky povolenie splátok. Súdny exekútor musí vyhodnotiť, či povinný – fyzická osoba

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk