Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Zmluvná pokuta, úrok z omeškania

17.12.2013, , Zdroj: Verlag Dashöfer

POKUTY A PENÁLE

Ing. Antónia Parajková

3.10.4.1 Zmluvná pokuta, úrok z omeškania

Ing. Antónia Parajková

Právne predpisy a súvisiace predpisy


Pokuty a penále predstavujú sankcie za nesplnenie resp. porušenie zmluvných povinností (záväzkov) alebo povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov pri porušení zmluvných záväzkov sa uplatňuje zmluvná pokuta a úroky z omeškania, ktoré sú upravené v týchto právnych predpisoch:

  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskor. predpisov;

  • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskor. predpisov.

Konkrétne vysvetlenie

Pokuty v rámci obchodno-záväzkových vzťahov slúžia ako zabezpečovací prostriedok na splnenie konkrétnych povinností dohodnutých v zmluve. Pokuta slúži na zabezpečenie záväzku bez ohľadu na príčinu škody, resp. nesplnenia povinností dohodnutých v zmluve a má formu paušalizovanej náhrady škody bez ohľadu na príčinu škody.

Zmluvné pokuty a úroky z omeškania uplatňované v súlade s obchodným, resp. občianskym zákonníkom (okrem úrokov z omeškania pri úveroch poskytnutých bankou) sú daňovým výdavkom, ale až po ich zaplatení.

I. Zmluvná pokuta

Zmluvná pokuta ako jedna z foriem zabezpečenia záväzku je všeobecne upravená v Občianskom zákonníku a zároveň špecificky v Obchodnom zákonníku.


V Občianskom zákonníku je zabezpečenie záväzkov formou zmluvnej pokuty upravené v ustanoveniach § 544 a § 545. Pre obchodno – záväzkové vzťahy platia odchýlky, ktoré sú špecificky upravené v § 300 až § 302 Obchodného zákonníka.

Konkrétne vysvetlenie

Zmluvná pokuta predstavuje peňažnú čiastku určenú dohodou zmluvných strán (subjektov, ktoré uzatvárajú zmluvu), ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu je možné dohodnúť aj pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti, pričom ju možno dohodnúť aj za neplnenie viacerých povinností, určených v zmluve.

Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti dohodnutej medzi zmluvnými partnermi, dodávateľom a odberateľom, napríklad za dodanie tovaru, služby v dohodnutých lehotách, diela, dodržanie kvality, za odovzdanie diela načas a pod.

Dohodu o zmluvnej pokute možno uzatvoriť aj samostatne, prípadne aj následne po uzatvorení zmluvy, v ktorej je dohodnuté určité plnenie.


Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne! Dohoda o zmluvnej pokute musí mať povinne písomnú formu , inak je neplatná. Podstatnou náležitosti dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo definovanie spôsobu jej určenia a musí obsahovať určenie povinnosti (záväzku), ktorá je pokutou zabezpečovaná.

Spôsob stanovenia pokuty

V praxi sa zmluvná pokuta najčastejšie stanovuje pevnou sumou. Môže sa dohodnúť taktiež v percentách z dohodnutej ceny obchodu. Spôsoby stanovenia zmluvnej pokuty sa prípadne môžu aj kombinovať, dohodne sa pevná suma a za určitej situácie aj pokuta v percentách.

Určenie výšky zmluvnej pokuty je vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná, a to podľa hodnoty resp. významu zabezpečovanej povinnosti.

Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, t.j. k nesplneniu konkrétnej povinnosti dohodnutej v zmluve, za ktorú bola zmluvná pokuta dohodnutá.


Podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, za daňový výdavok je považovaný výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Pokuty a penále majú v svojej podstate charakter sankcie. V prípade, že by výdavky (náklady) na úhradu týchto sankcií boli v plnej miere uznané za daňové výdavky, znižovalo by to ich účinnosť a súčasne by znižovali daňovú povinnosť daňových subjektov a tým príjmy štátneho rozpočtu.

Výnimku tvoria tie druhy sankcií, ktoré zákon o dani z príjmov uznáva za daňové výdavky. V ustanoveniach § 19 zákona o dani z príjmov síce pokuty a penále nie sú uvedené medzi daňovými výdavkami, ale v § 21 ods. 2 písm. a) zákona sa uvádza:


„...daňovými výdavkami nie sú zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále apokutys výnimkou zaplatených zmluvných pokút...“.

Pojem „zmluvná pokuta“ sa v zákone o dani z príjmov vyskytuje taktiež v rámci ustanovenia § 17 ods. 21, podľa ktorého „zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo udlžníkapo ich zaplatení...


V zmysle týchto ustanovení možno konštatovať, že zmluvné pokuty sú daňovým výdavkom iba po zaplatení.

Dokladovanie

Dokladom pre účtovanie zmluvnej pokuty je spravidla vystavená faktúra alebo zmluva.

Účtovanie

Zmluvné pokuty sa účtujú u dlžníka na ťarchu účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania na základe zmlúv, dokladov, a to bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie.

U veriteľa sa zmluvné pokuty, ako sankcie za porušenie príslušných zmlúv, účtujú v prospech účtu 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania, a to bez ohľadu na to, či boli zaplatené (prijaté).

Zaúčtovanie predpisu zmluvných pokút, penále a úroku z omeškania v súlade so znením Obchodného alebo Občianskeho zákonníka a podmienok dohodnutých v zmluve:

Účtovanie u dodávateľa:

Účtovanie u odberateľa:

Zmluvná pokuta sa u dlžníka zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ju uhradí. Zmluvná pokuta sa u veriteľa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom prijme úhradu.

II. Úroky z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch

Konkrétne vysvetlenie

Úrokmi z omeškania sa rozumejú úroky platené dlžníkom za nesplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určitom termíne. Úrok z omeškania predstavuje sankciu pre dlžníka, ktorý oneskorene uhrádza (je v omeškaní) so splnením peňažného dlhu alebo so splnením peňažného záväzku. Ide napríklad o oneskorenú úhradu faktúr, splátky úveru, pôžičky, úrokov z úveru alebo pôžičky.


V praxi často dochádza k nesprávnemu stotožňovaniu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.

Medzi týmito dvoma právnymi formami zabezpečenia záväzku sú tieto zásadné rozdiely:

  • zmluvnú pokutu si zmluvné strany dohodnú, musí mať obligatórne (povinne) písomnú formu a môže sa vzťahovať na porušenie akejkoľvek povinnosti (čiže nielen za omeškanie s platením peňažnej pohľadávky). Je to sankcia, ktorá je vecou dohody obidvoch zmluvných strán a závisí od ich vôle a rozhodnutia, či si zmluvnú pokutu dohodnú alebo nie.

  • nárok veriteľa na úrok z omeškania vzniká zo zákona a len v súvislosti s nezaplatením peňažnej pohľadávky. Nie je preto potrebné jeho dohodnutie v zmluve. V prípade, ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté, musí táto výška zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku. Ak si veriteľ úrok z omeškania nedohodol v zmluve, môže si ho uplatniť v zmysle ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, a to v závislosti od toho, v ktorom období vznikol záväzkovo obchodný vzťah, nakoľko táto oblasť bola v Obchodnom zákonníku viackrát novelizovaná. Ak neboli úroky z omeškania dohodnuté zmluvne, veriteľovi nevzniká povinnosť žiadať úroky z omeškania, resp. môže ich žiadať aj v nižšej výške.

Výška úrokov z omeškania

Právna úprava úrokov z omeškania bola viackrát menená. Ostatná zmena nastala s účinnosťou od 1. februára 2013 – na základe novely Obchodného zákonníka v ustanoveniach § 369 a nasledujúcich a nadväzne na Nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. sa pri uplatňovaní úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahov postupuje podľa Obchodného zákonníka.

Poznámka

Nová právna úprava sa vzťahuje len na právne vzťahy, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti novely Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády 21/2013. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V obchodných záväzkových vzťahoch sa úroky z omeškania vyčíslovali rôzne, podľa právnej úpravy platnej v príslušnom období. Rozhodnou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy teda bude deň, kedy vznikol záväzok bez ohľadu na to, či k omeškanie nastalo pred alebo po účinnosti novely Obchodného zákonníka.

Úroky z omeškania pred 1.2.2013

V období pred ostatnou zmenou, t.j. pred 1. februárom 2013 - ak obchodný záväzkový vzťah vznikol v období od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013 a ak úroky z omeškania neboli dohodnuté v zmluve, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. To znamená, že sa postupuje podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení zákona č.586/2008 Z. z., podľa ktorého:

  • výška úrokov z omeškania je o8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzbaEurópskej centrálnej banky (ZÚS ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,

  • ak dôjde počas trvania omeškania k zmene ZÚS ECB a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, môže si uplatniť úroky z omeškania vo výške 7 percentuálnych bodov + ZÚS ECB, ktorá je platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie. Táto základná úroková sadzba ECB sa použije počas celého tohto polroka.

Úroky z omeškania od 1. 2. 2013

Dohodnuté v zmluve

S účinnosťou od 1. februára 2013podľa ustanovia § 369 Obchodného zákonníka platí, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Poznámka

Výška úrokov z omeškania dohodnutá v zmluve musí zodpovedať zásadám poctivého obchodu – čiže ich výška musí byť primeraná; neprimeranú výšku úrokov súd neprizná.

Nedohodnuté v zmluve

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, veriteľ má právo na úroky v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka - dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú stanovila vláda Slovenskej republiky v nariadení č. 21/2013 Z. z.

Úroky z omeškania podľa nariadenie vlády

Podľa znenia § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Nazývajú sa tiež fixné úroky z omeškania, nakoľko ak je v deň vzniku omeškania stanovená určitá výška ZÚS ECB, táto sa už následne počas doby omeškania nemôže zmeniť, ani v prípade zmien sadzieb ECB.

Ak dôjde počas trvania omeškania k zmene ZÚS ECB a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, veriteľ môže uplatniť úroky z omeškania vo výške ZÚS ECB, ktorá je platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Táto ZÚS ECB sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka – nazývame ich variabilné úroky z omeškania.

Poznámka

Ak nie sú úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, veriteľ má možnosť požadovať od dlžníka buď fixné alebo variabilné úroky z omeškania, nie je možná ich kombinácia u jedného a toho istého záväzku.

Základná úroková sadzba ECB

Základná úroková sadzba ECB je úroková sadzba, ktorú ECB stanovuje pre hlavné refinančné obchody (hlavné refinančné operácie).

Výška tejto úrokovej sadzby je zverejňovaná na stránke Národnej banky Slovenska (NBS), naposledy bola vyhlásená v máji roku 2013 vo výške:

Platné od  ZÚS ECB pre hlavné refinančné operácie 
8.5.2013  0,50 % 
11.7.2012  0,75 % 
14.12.2011  1,00 % 
9.11.2011  1,25 % 
13.7.2011  1,50 % 
13.4.2011  1,25 % 
13.5.2009  1,00 % 
8.4.2009  1,25 % 
11.3.2009  1,50 % 
21.1.2009  2,00 % 
1.1.2009  2,50 % 

Spotrebiteľské zmluvy

Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky určenej podľa predpisov občianskeho práva.

Výška úrokov z omeškania je s účinnosťou od 1. 2. 2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako ZÚS ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej ako zákonom stanovenej výške úrokov.

Výpočet výšky úrokov z omeškania

Výška úrokov z omeškania s účinnosťou od 1. 2. 2013 sa vypočíta zvýšením ZÚS ECB o 9 percentuálnych bodov, resp. o 8 bodov, čiže dôjde k súčtu dvoch hodnôt. Napríklad ak ZÚS ECB k 15. 5. 2013 je 0,5 %, úrok z omeškania = 0,5% + 9% = 9, 5 %.


Podľa nariadenia vlády SRsa postupujelen vtedy, ak pri peňažnom záväzku nie sú úroky z omeškania dohodnuté a určené v zmluve.


V zákone o dani z príjmov v ustanoveniach § 19 medzi daňovými výdavkami nie sú zmluvné pokuty a úrok z omeškania priamo uvedené, ale ich uznanie za daňový náklad vyplýva z ustanovení § 17 ods. 19, podľa ktorého zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, okrem úrokov z omeškania z úverov a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte - platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane len po zaplatení:

  • a to u veriteľa (príjemcu) až po skutočnej úhrade (prijatí) takejto platby, čo môže nastať v tom istom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtovalo alebo až v nasledujúcich obdobiach,

  • u dlžníka (platiteľa) až po zaplatení úroku resp. poplatku z omeškania, nákladovej položky.

V zmysle týchto ustanovení možno konštatovať, že zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania sú daňovým výdavkom, a to iba po zaplatení. Podmienka zaplatenia sa nevzťahuje na úroky z omeškania z úverov úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte a platených bankám a prijatých bankami. Úroky z omeškania, ktoré účtujú banky klientom pri omeškaní úhrady splátok úveru sa od 1. 1. 2006 zahrnú do základu dane v tom období, v ktorom sa o nich účtuje, a to tak u banky ako aj u dlžníka.


Úroky z omeškania z úverov, ktoré banky účtovali dlžníkom do konca roku 2005 a ktoré dlžník nezaplatil, môže dlžník zahrnúť do základu dane až po zaplatení. To znamená, že ich môže zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, ktorom ich zaplatí. Vyplýva to z ustanovenia § 52b, ods. 6 zákona o dani z príjmov.


Úroky z omeškania vyrubené orgánom štátnej správy v zmysle ustanovení daňového poriadku nie sú súčasťou základu dane, tieto úroky sú podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považované za nedaňový výdavok.


Úroky z omeškania z dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa účtujú u dlžníka na ťarchu účtu 544- Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania na základe zmlúv, dokladov, a to bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie.

U veriteľa sa úroky z omeškania účtujú v prospech účtu 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania, a to bez ohľadu na to, či boli zaplatené (prijaté).

Na tieto účty sa neúčtujú úroky z omeškania podľa zmluvy o úvere.

Účtovanie u dlžníka:

Č. Text účtovného prípadu MD D 
1.  Prijatie faktúry na úroky omeškanie za oneskorenú úhradu (podľa zmluvy)  544  321 
2.  Úhrada úrokov z omeškania z bankového účtu  321  221 

Účtovanie u veriteľa:

Č. Text účtovného prípadu MD D 
1.  Účtovanie predpisu pri vystavení faktúry na úroky omeškanie za oneskorenú úhradu (podľa zmluvy)  311  644 
2.  Prijatá úhrada úrokov z omeškania na bankový účet  221  311 

Dokladovanie

Dokladom pre účtovanie úrokov z omeškania je vystavená faktúra, resp. u dlžníka prijatá faktúra.

PRÍKLADY

1. Zmluvná pokuta


Spoločnosť A uzatvorila s dodávateľom B zmluvu o dielo na opravu strechy. Dokončenie objednanej služby zmluvne dohodli v termíne do 24. 4. 2013. V zmluve o dielo sa dohodli, že v prípade ak spoločnosť B nedodrží zmluvne dohodnutý termín, pri omeškaní si spoločnosť A uplatní zmluvnú pokutu vo výške 150 EUR za každý deň omeškania. Dodávateľ B opravu strechy ukončil až 10. mája 2013, t.j. s omeškaním 16 dní.

Riešenie

Spoločnosť A má v zmysle zmluvných podmienok nárok na zmluvnú pokutu za 16 dní omeškania. Zmluvnú pokutu vyčíslila vo výške 2 400 EUR a dňa 28. mája 2013 vystavila faktúru, ktorú je povinná zaúčtovať. Dodávateľ B prijatú faktúru uhradil až v roku 2014, avšak prijatú faktúru je povinný zaúčtovať do nákladov v roku 2013.

Zmluvné pokuty sú daňovým výdavkom až po ich zaplatení a súčasne platí, že u veriteľa sa zahrnú do základu dane po ich prijatí, pri zisťovaní základu dane z príjmov musia obe spoločnosti upravovať účtovný výsledok hospodárenia.

Spoločnosť A

  • v roku 2013 bude suma 2 400 EUR neprijatej zmluvnej pokuty zaúčtovaná vo výnosoch, ale pri vyčísľovaní základu dane bude odpočítateľnou položkou,

  • v roku v roku 2014 po prijatí úhrady bude suma 2 400 EUR pripočítateľnou položkou pri vyčísľovaní základu dane, bude zvyšovať základ dane.

Dodávateľ B

Pri vyčísľovaní základu dane bude mať neuhradenie zmluvnej pokuty opačný vplyv ako v spoločnosti A

  • v roku 2013 bude suma 2 400 EUR nezaplatenej zmluvnej pokuty zaúčtovaná v nákladoch, ale pri vyčísľovaní základu dane bude pripočítateľnou položkou,

  • v roku 2014 po úhrade bude suma 2 400 EUR odpočítateľnou položkou pri vyčísľovaní základu dane, bude znižovať základ dane.


Účtovanie u odberateľa A

Č. Text účtovného prípadu Suma MD D 
1.  Faktúra, zmluvná pokuta za nesplnenie termínu dodávky podľa zmluvy, rok 2013  2 400  311  644 
2.  Prijatá úhrada zmluvnej pokuty v roku 2014  2 400  221  311 

Účtovanie u dodávateľa B

Č. Text účtovného prípadu Suma MD D 
 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: