Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Účtovanie poistného plnenia v jednoduchom účtovníctve

28.5.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.05.1.2 Účtovanie poistného plnenia v jednoduchom účtovníctve

Ing. Ivana Glazelová

Hlavným dôvodom prečo si spoločnosti poisťujú svoj majetok je aby boli schopné predísť zbytočným problémom pri obnove svojho majetku po poistnej udalosti. Poistné riziko je nebezpečenstvo, ktoré môže viesť k vzniku poistnej udalosti – pri majetku spoločnosti to je napríklad požiar na budove, zásah bleskom, víchrica. Škodová udalosť vznikne vtedy, keď nastane škoda, ktorá musí mať náhodnú povahu (nevieme, či nastane a kedy nastane). Poistná udalosť je taká škodová udalosť, pri ktorej vzniká právo na poistné plnenie.

Takmer všetky daňové subjekty, ktoré majú vo svojom majetku autá uzatvárajú okrem povinného zmluvného poistenia aj havarijné poistenie áut, ktorého úlohou je poskytnúť poistné plnenie majiteľovi motorového vozidla v prípade poistnej udalosti (v prípade poškodenia, zničenia alebo odcudzenia (krádeže) motorového vozidla, taktiež môže ísť o škody v dôsledku živelnej udalosti, krádeže, lúpeže, vandalizmu alebo dopravná nehoda.

Ďalším častým poistením je napríklad poistenie stavieb, ktoré zabezpečí spoločnosti dostatok finančných prostriedkov na obnovu poškodenej alebo zničenej nehnuteľnosti v dôsledku živelnej udalosti a dôležité poistenie je aj poistenie zariadení a zásob (napríklad pred krádežou alebo poškodením v prípade krádeže, živelnou udalosťou)

V § 26 ZoÚ je uvedené, čo máme považovať za škodu Na účely ZoÚsa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.

Manko aj škoda môže byť zároveň aj poistnou udalosťou.

Zákon o dani z príjmov rieši daňové posúdenie pre manko a škodu na majetku v paragrafoch (§ 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov a v § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Manká a škody a ich daňové posúdenie nám vyplýva zo zákona o dani z príjmov podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov , § 19 ods. 3 písm. d) a z § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),

Podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov sa za daňový výdavok považujú škody nezavinené daňovníkom

1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

V § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je uvedené, čo sa nepovažuje za daňový výdavok v prípade manka a škody.

Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov za daňový výdavok nepovažujeme manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda.

Ak so škodou súvisí prijatá náhrada (najčastejšie od poisťovne alebo od iných za škodu zodpovedných osôb, prípadne aj od zamestnancov), škoda je uznaným daňovým výdavkom len do výšky prijatej náhrady ako vyplýva z § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, výnimkou sú len škody, ktoré sú vymedzené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.


Poznámka ku uplatňovaniu si náhrady škody: V podvojnom účtovníctve je nárok na priznanú náhradu, ktorý sa zaúčtuje účtovným zápisom na ťarchu účtu 378 a v prospech účtu 648 ( pri poisťovni) resp. voči 335/648 (voči zamestnancovi ), pričom z daňového hľadiska nie je podstatné, či bude pohľadávka zaplatená v zdaňovacom období, v ktorom ku škode došlo, alebo v  niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období ( v podvojnom účtovníctve je postačujúci zápis s nárokom na náhradu škody – neriešime skutočnosť, že ku úhrade nedošlo v danom roku ). V jednoduchom účtovníctve je však podstatné, či napríklad poisťovňa uskutočnila úhradu v danom zdaňovacom období alebo až nasledujúcom (do výšky prijatých náhrad) – v JU už musí dôjsť aj ku fyzickej úhrade keďže JÚ funguje na inom princípe než PÚ pri vykazovaní základu dane.  

V jednoduchom účtovníctve sa škody účtujú v pomocných knihách zložiek majetku a v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. Všeobecne teda platí, že škoda, ktorá predstavuje v sústave jednoduchého účtovníctva úbytok niektorej zložky majetku, účtuje sa len v pomocnej knihe (kniha dlhodobého majetku, kniha zásob). Prípadný vplyv na základ dane z príjmov sa potom vyjadrí priamo v účtovníctve pri úpravách v rámci uzávierkových účtovných operácií.


Podnikateľovi, fyzickej osobe počas silnej búrky vnikla do kancelárie voda, ktorá poškodila fotografický prístroj v takom rozsahu, že je neopraviteľný. V dôsledku škody došlo v roku 2017 k vyradeniu fotografického prístroja z evidencie. Fotografický prístroj bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1.1.2017 bola vo výške 1 350 EUR. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škodu v roku 2017 vo výške 1 100 EUR. Podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Keďže nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, ani o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu fotoaparátu zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade bude daňovník vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a zahrnie do daňových výdavkov zostatkovú cenu fotoaparátu vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady.

Daňovník v roku 2017 zaúčtuje v peňažnom denníku príjem od poisťovne v sume 1 100 EUR ako príjem zahrnovaný do základu dane, v členení ostatný príjem. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v rovnakej výške, t.j. vo výške 1 100 EUR zostatkovú cenu fotoaparátu ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky. Zvyšná zostatková cena fotoaparátu vo výške 250 EUR nie je daňovo uznaným výdavkom.


Škoda spôsobená FO podnikateľovi v predajni (táto škoda bola preukázaná). Škoda bola spôsobená zákazníkom, ktorý bol usvedčený (t.j. nejde o neznámeho páchateľa), spôsobil podnikateľovi v predajni škodu vo výške 250 EUR.

Podnikateľ je povinný v rámci uzávierkových účtovných operácii zaúčtovať storno výdavkov” na zásoby vo výške spôsobenej škody 250 EUR, ktorú sa bude snažiť vymáhať od zákazníka. Zároveň si teda uplatňuje náhradu škody od vinníka a v prípade, že ju vymôže, príjem zaúčtuje v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako príjem neovplyvňujúci základ dane.


Ak by si škodu na zásobách zavil daňovník sám (napríklad zlým skladovaním, výdajom), tak

- ak ide o už zaplatené zásoby,  zaúčtované v peňažnom denníku, musia sa zaúčtovať stornom z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pretože z pohľadu zákona o dani z príjmov nepôjde o daňový výdavok,

- ak ešte neboli zaplatené, tak po ich platbe dodávateľovi sa výdavok zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: