dnes je 27.11.2020

Input:

Prijaté faktúry a kontrolný výkaz v roku 2016

15.9.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platitelia dane musia v kontrolnom výkaze uvádzať podrobné údaje o daňových povinnostiach a odpočtoch dane na základe faktúr k dodávkam tovarov a služieb.

Od 1. januára 2014 sa ako jeden z nástrojov boja proti daňovým podvodom zaviedla pre platiteľov dane z pridanej hodnoty nová povinnosť, a to podať kontrolný výkaz, ktorý konkrétne upravuje § 78a zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. Táto povinnosť sa vzťahuje na platiteľov dane, teda osoby registrované pre daň z pridanej hodnoty, a to konkrétne v zmysle § 4, § 4a, § 5 alebo § 6 zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. Pričom sa nevzťahuje na osoby registrované pre túto daň podľa § 7 alebo § 7a spomenutého zákona. Podrobné údaje v kontrolnom výkaze o uskutočnených a o prijatých zdaniteľných obchodoch sa vykazujú na základe vyhotovených a prijatých faktúr ako aj zjednodušených faktúr, príp. iných dokladov o dodaní tovarov alebo služieb, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých platiteľovi dane vznikne právo na odpočítanie dane. Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane, uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby. Plnenia, ktoré sú platitelia dane z pridanej hodnoty povinní uvádzať do súhrnného výkazu a údaje o vyvezených tovaroch do tretích štátov sa neuvádzajú v kontrolnom výkaze.

Tí platitelia dane, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú pre uplatňovanie režimu úhrady dane z pridanej hodnoty po prijatí platby, získajú čiastočnú hotovostnú výhodu a môžu rátať so zlepšením platobnej disciplíny. Ale aj oni musia rátať so zvýšením administratívnej náročnosti (dvojitá evidencia na účely dane, pri podávaní kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty).

Kontrolný výkaz sa podáva za každé zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok) platiteľa dane z pridanej hodnoty, za ktoré je platiteľ dane povinný podať daňové priznanie. A to do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Od účinnosti novely č. 218/2014 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z., tzn. od 01. januára 2015 sa deň podania kontrolného výkazu už neviaže na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz môže byť podaný skôr alebo neskôr ako daňové priznanie, pričom nezáleží na poradí. Musí byť ale podaný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Príklad

Je zahraničná spoločnosť, ktorá chodí raz za štvrť rok udržiavať a opravovať kúrenie v rámci pozáručných opráv do slovenskej firmy, povinná podávať kontrolný výkaz, keď je registrovaná k dani z pridanej hodnoty v Slovenskej republike?

Ak zahraničná osoba, ktorá je platiteľom dane v Slovenskej republike, nemá povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie, ani Kontrolný výkaz nepodáva.

Faktúry prijaté od dodávateľov sa v kontrolnom výkaze uvádzajú v troch častiach. Konkrétne ide o tri rôzne oddiely časti B. V každom z nich sa uvádzajú prijaté faktúry rôzneho druhu a s rôznym režimom dane z pridanej hodnoty, resp. rôznym režimom fakturácie. V niektorých prípadoch sa uvádzajú aj faktúry, pri ktorých firma právo na odpočítanie nemá, inokedy sa takéto faktúry bez práva na odpočítanie neuvádzajú vôbec.

V časti B.1 sa uvádzajú všetky prijaté faktúry aj v prípade, ak daná firma, ktorá je platiteľ dane, nemá nárok na odpočítanie dane. Uvedie sa daň vypočítaná samozdanením v stĺpci 5. V stĺpci sedem aj daň z pridanej hodnoty, ktorú si daná firma môže odpočítať. Výška odpočítavanej dane sa môže rovnať dani z pridanej hodnoty z prijatej služby, resp. nadobudnutého tovaru, ak má firma právo na odpočítanie v plnej sume. Môže byť ale aj rozdielna, ak vstupnú daň upravuje firma koeficientom pre pomerné odpočítanie, ako aj nulová, ak ju nemôže odpočítať vôbec. Pre kontrolu samozdanenia sa uvádzajú všetky faktúry.

V časti B.2 sa faktúry uvádzajú iba v prípade, ak má firma nárok na odpočítanie dane. Faktúry za vstupy nakúpené od dodávateľov, z ktorých si daň odpočítať nemôže, neuvádza vôbec.

Príklad

Podnikateľ, platiteľ dane, prijal faktúru od slovenského dodávateľa za

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk