dnes je 26.10.2020

Input:

Právna úprava návrhu na vydanie platobného rozkazu

28.8.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.3.2 Právna úprava návrhu na vydanie platobného rozkazu

JUDr. Lucia Danišovičová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Jaroslav Kuchár, LLM.


Návrh na vydanie platobného rozkazu a konanie o ňom je upravené v ustanoveniach § 265 CSP civilného sporového poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd vydá platobný rozkaz za predpokladu, že vo veci samej alebo o jej časti môže rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá žiadne pochybnosti. Ide najmä o prípady, ak skutočnosti tvrdené žalovaným vyplývajú z listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe.

V prípade, že žalobca predloží so žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a návrh spĺňa podmienky ustanovené v § 265 ods.1 CSP a je zaplatený súdny poplatok, súd platobný rozkaz vydá do desiatich pracovných dní od splnenia uvedených podmienok.

Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáha, podobne ako v žalobe, zaplatenia peňažného plnenia. Konanie o platobnom rozkaze je zrýchlené konanie, ak má návrh na vydanie platobného rozkazu všetky stanovené náležitosti, súd postupuje bez prieťahov. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa spravidla uplatňuje zaplatenie peňažnej sumy, právo na zaplatenie ktorej je preukázané listinnými dôkazmi, spravidla napríklad objednávkou, dodacím listom, faktúrou, teda takými dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplýva právo na zaplatenie požadovanej sumy. O vydaní platobného rozkazu súd rozhoduje len na základe skutočností uvedených žalobcom (na základe predložených písomných listín). V konaní o vydanie platobného rozkazu súd neuskutočňuje výsluch žalobcu ani žalovaného, ani prípadných svedkov. Preto v prípade, ak právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky nie je dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, ale je potrebné preukázať ho inak, napríklad výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním, súd platobný rozkaz nevydá, ale na prerokovanie veci nariadi pojednávanie. V takomto prípade je teda vhodnejšie podať namiesto návrhu na vydanie platobného rozkazu práve žalobu o zaplatenie pohľadávky. Na druhej súd môže súd môže vydať platobný rozkaz aj v prípade, že žalobca návrh na jeho vydanie v žalobe neuviedol.

O návrhu na vydanie platobného rozkazu platí nasledovné:

Návrh sa podáva na príslušný súd, ktorým je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (proti žalovanému). Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má žalovaný svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný svoje bydlisko. V prípade obchodného sporu medzi podnikateľmi môže byť daná aj osobitná miestna príslušnosť súdu v súlade s § 19 písm. c), podľa ktorého je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ak sa spor týka tejto zložky. V tomto prípade ide pre žalobcu o príslušnosť súdu na výber, lebo riadne môže podať žalobu na miestne príslušnom súde určenom podľa sídla právnickej osoby alebo aj na súde miestne príslušnom podľa sídla organizačnej zložky právnickej osoby.

Náležitosti návrhu na vydanie platobného rozkazu upravuje civilný sporový poriadok v § 265. Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí (označenie navrhovateľa), ktorej veci sa týka a čo sleduje. Musí byť datované a podpísané. Okrem týchto náležitostí musí obsahovať:

  • - meno a priezvisko účastníkov, prípadne dátum narodenia účastníkov a telefonický kontakt účastníkov, bydlisko účastníkov, údaj o štátnom občianstve účastníkov,
  • - ak je účastníkom právnická osoba, názov alebo jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,
  • - ak je účastníkom fyzická osoba – podnikateľ, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo,
  • - pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
  • - označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva,
  • - označenie, čoho sa navrhovateľ domáha.

Forma podania

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami. Podanie urobené elektronickými prostriedkami bez autorizácie však treba dodatočne doručiť súdu v listinnej podobe alebo opätovne v elektronickej podobe, avšak autorizované podľa osobitného predpisu. Uvedené podanie však musí žalobca predložiť súdu najneskôr do desiatich dní, lebo inak súd na podanie neprihliada. Dôležité je upozorniť na to, že v takomto prípade súd na odstránenie chyby podania žalobcu nevyzýva. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odporúčanie

K návrhu na vydanie platobného rozkazu možno zároveň predložiť platobný rozkaz na predpísanom tlačive. Ak sú na vydanie platobného rozkazu splnené zákonom stanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd v takomto prípade vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní.

Odpor voči platobnému rozkazu

V platobnom rozkaze súd priamo určí odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľom uplatnenú pohľadávku, alebo aby v rovnakej lehote podal na súde odpor. Odpor je prostriedkom obrany voči platobnému rozkazu. Musí však byť odôvodnený, v opačnom prípade ho súd odmietne. V odôvodnení odporu žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti vydanému platobnému rozkazu. Žalovaný k odporu pripojí aj listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na preukázanie svojich tvrdení môže navrhnúť aj svedkov na vypočutie. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi na prerokovanie veci pojednávanie. Platobný rozkaz, voči ktorému nebol odpor podaný, má účinky právoplatného rozsudku – ide o kvalitatívne rovnaký exekučný titul ako rozsudok.

Platobným rozkazom sa od decembra 2015 uplatňuje aj právo na peňažné plnenie vyplývajúce z uplatnenia zmenky. Zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a nie je upravený ani v novom civilnom sporovom poriadku. Právo zo zmenky sa preto musí uplatniť návrhom na vydanie platobného rozkazu a oprávnený pripojí k návrhu zmenku, a ak išlo o zmenku s protestom, aj protestnú listinu spísanú notárom, súdom alebo obcou. Návrh musí aj odôvodniť a uviesť dôvody, na základe akého titulu bola vystavená zmenka. V prípade, ak na strane povinného je spotrebiteľ, vhodné je k návrhu pripojiť aj spotrebiteľskú zmluvu a dokumenty s ňou súvisiace, aby súd pri vydávaní platobného rozkazu nemal pochybnosti o správnosti uplatneného nároku. Proti vydanému platobnému rozkazu môže podať povinný odpor v lehote 15 dní. Odpor musí odôvodniť, nestačí napríklad len uvedenie ...nesúhlasím s vydaným platobným rozkazom. Na rozdiel od zmenkového platobného rozkazu, voči ktorému musel povinný uviesť všetky námietky, lebo inak sa na ne neprihliadalo, v odpore proti platobnému rozkazu musí svoj nesúhlas riadne odôvodniť, lebo bez ich odôvodnenia sa na odpor nebude prihliadať. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy upravujúcej zmenkový platobný rozkaz, však žalovaný môže svoje námietky a dôvody, prečo nárok veriteľa neuznáva v nariadenom súdnom konaní, uvádzané v odpore, ešte doplňovať.

Od 1. 2. 2017 je účinný zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje možnosť elektronicky podať návrh na vydanie platobného rozkazu.

Jediným príslušným súdom na upomínacie konanie podľa uvedeného zákona je Okresný súd

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk