dnes je 28.9.2020

Input:

Odpočet daňovej straty v roku 2016

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.11.11 Odpočet daňovej straty v roku 2016

Ing. Peter Horniaček

Podnikateľský subjekt počas svojej existencie nevykazuje len zisk, ale v niektorých obdobiach môže dosiahnuť aj záporný výsledok svojej podnikateľskej činnosti, t. j. stratu. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) pamätá aj na situáciu, že daňovník prechodne dosiahne daňovú stratu a túto umožňuje v budúcich zdaňovacích obdobiach, ak dosiahne základ dane (ďalej len „ZD“), od ZD odpočítať. Pravidlá odpočtu daňovej straty, uvedené v § 30 ZDP, tak predstavujú jeden z nástrojov legálnej daňovej optimalizácie.

Definícia daňovej straty je uvedená v § 2 písm. k) ZDP a rozumie sa ňou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Pri výpočte daňovej straty sa postupuje rovnako ako pri výpočte ZD, a to u daňovníka, ktorý:

  • účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

  • účtuje v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,

  • ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že nemožno stotožňovať účtovnú stratu a daňovú stratu. Aj daňový subjekt, ktorý dosiahol účtovnú stratu, môže vykázať v daňovom priznaní ZD alebo môže dosiahnuť účtovný zisk a daňovú stratu. Skutočnosť, že účtovná a daňová strata sú dve rozdielne kategórie, je spôsobená vplyvom tzv. pripočítateľných a odpočítateľných položiek pri transformácii výsledku hospodárenia na ZD. U daňovníka – fyzickej osoby, je možné vykazovať daňovú stratu len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a o túto stratu je možné znižovať ZD v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach len z týchto príjmov.

Pravidlá odpočtu daňovej straty podľa § 30 ZDP boli naposledy novelizované s účinnosťou od 1. 1. 2014 a prvýkrát sa týkajú odpočtu daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2014. Novela ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2014 prináša v oblasti odpočítania daňovej straty dve výrazné zmeny, a to

  • obmedzenie doby, počas ktorej možno odpočítať daňovú stratu vykázanú za predchádzajúce zdaňovacie obdobia – od 1. 1. 2014 sa skracuje obdobie odpočítania daňovej straty zo 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období na 4 zdaňovacie obdobia,

  • zmena výšky odpočítavanej daňovej straty – zároveň sa presne určuje, že daňovú stratu možno odpočítať v rovnomernej výške počas tohto 4 ročného obdobia, čím prichádza k výraznému obmedzeniu pre legálnu daňovú optimalizáciu, keďže podľa doteraz platných pravidiel odpočtu daňovej straty jej výška v jednotlivých obdobiach odpočtu nebola nijako obmedzená.

V prípade odpočtu daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 sa aj v roku 2016 nebude postupovať podľa pravidiel platných do 31. 12. 2013 (v ľubovoľnej výške počas maximálne 7 zdaňovacích období), ale je potrebné postupovať podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 4 ZDP.

Pri podaní daňového priznania za rok 2016 (za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2016) tak môže prísť k odpočtu daňovej straty podľa dvoch rôznych pravidiel v závislosti od zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola odpočítavaná daňová strata vykázaná, a to:

1. odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 [§ 30 ods. 1a § 52za ods. 4 ZDP) – tieto straty alebo súčet týchto daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od ZD, sa odpočítajú od ZD rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. 1. 2014.

2. odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie 2014 [§ 30 ods. 1ZDP] – túto stratu možno odpočítať od ZD rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Príklad

Spoločnosť vykázala zdaňovacie obdobie roku 2011 daňovú stratu vo výške 12 000 €, za rok 2012 daňovú stratu vo výške 36 000 €. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 vykázala ZD vo výške 4 000 €. Zároveň v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie odpočítala časť daňovej straty za rok 2011 vo výške 4 000 €, a teda vykázala ZD po odpočte daňovej straty za rok 2011 (4 000 €) vo výške 0 €. Zostatok daňovej straty za rok 2011 je tak 8 000 € (12 000 – 4 000). Akým spôsobom postupuje spoločnosť po 1. 1. 2014 pri odpočítaní daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia roku 2011 (zostatok daňovej straty 8 000 €) a za zdaňovacie obdobie roku 2012 (plná výška daňovej straty 36 000 €)?

Spoločnosť najskôr vypočíta súčet neuplatnených daňových strát, t. j. 44 000 € (8 000 + 36 000), ktorý následne rovnomerne rozdelí na štvorročné obdobie odpočtu, t. j. 11 000 € (44 000/4). V zdaňovacích obdobiach 2014 až 2017 bude môcť spoločnosť, v prípade vykázania dostatočne vysokého €, odpočítať maximálne 11 000 € ročne. Ak spoločnosť za zdaňovacie obdobie 2014 vykázala daňovú stratu, v dôsledku čoho nemohla odpočítať rovnomernú výšku daňovej straty 11 000 €, o túto časť daňovej straty definitívne prišla a počnúc rokom 2015 tak môže odpočítať už len ¾ súčtu neuplatnených daňových strát a ak vykázala daňovú stratu aj za zdaňovacie obdobie 2015, rovnako prichádza o časť daňovej straty definitívne a počnúc rokom 2016 tak môže odpočítať už len 2/4, t. j. ½ súčtu neuplatnených daňových strát.

Daňovník – fyzická osoba, ktorý vykázal v rokoch 2010 a 2011 daňové straty z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, už tieto nemôže odpočítať od úhrnu čiastkových ZD podľa § 6 až § 8 ZDP, ale iba od čiastkového

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk