dnes je 14.12.2019
Input:

Nadobúdanie vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam z pohľadu zákona o ochrane spotrebiteľa

13.9.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.30 Nadobúdanie vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam z pohľadu zákona o ochrane spotrebiteľa

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Pojem spotrebiteľ sa do nášho právneho poriadku dostal na základe prevzatia smernice EÚ č. 85/577/EHS, upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv uzavretých mimo obchodných priestorov dodávateľa, a smernice EÚ č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Spotrebiteľská zmluva nie je upravená v Občianskom ani v Obchodnom zákonníku ako samostatný zmluvný typ. Pojem spotrebiteľa je definovaný v § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. O spotrebiteľskú zmluvu pôjde len v prípade, ak na jednej strane je dodávateľ, ktorý je podnikateľom a na druhej strane je spotrebiteľ. Zmluvy uzavierané len medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, sa nepovažujú za spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľská zmluva sa charakterizuje na základe postavenia zmluvných strán, z ktorých jedna je dodávateľom predaja vecí, poskytovania prác, služieb, uzavretia poistných zmlúv, ako aj inej odplatnej činnosti, ktorú vykonáva v rámci svojho predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby na svoju priamu osobnú spotrebu, najmä pre seba a členov svojej rodiny. Charakteristické pre osobu spotrebiteľa je, že spravidla býva v zmluvnom vzťahu v postavení slabšej strany.

Za spotrebiteľa sa považuje aj právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom, napríklad nadácia alebo združenie právnických osôb, ktoré nemajú v predmete činnosti podnikateľskú činnosť.

Z hľadiska formy spotrebiteľskej zmluvy sa vždy vychádza zo zákonom predpísanej formy alebo dohodnutej formy zmluvnými stranami. Napríklad pri zmluve o predaji nehnuteľnosti sa zmluva musí vždy uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie podmienky písomnej formy, ktorá vyplýva z ustanovení zákona, má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá nastáva od začiatku. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť nehľadiac na to, či je zmluvnou stranou spotrebiteľ, alebo či sú zmluvnými stranami podnikatelia, použije sa vždy kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka, lebo Obchodný zákonník v § 409 upravuje len kúpnu zmluvu na predaj hnuteľných vecí.

Pri kúpnej zmluve, ktorej predmetom je predaj hnuteľnej veci, nie je povinná písomná forma zmluvy, ale ak o to požiada jedna zo strán alebo sa strany na tom dohodnú, musí sa uzavrieť písomne.

V prípade nedodržania písomnej formy dohodnutej zmluvnými stranami ide o relatívnu neplatnosť zmluvy, ktorá nastáva až v prípade, ak sa jej oprávnená strana dovolá na súde. V prípade, že sa neplatnosti zmluvy oprávnená strana nebude domáhať, zmluva zostane v platnosti. V prípade plnenia na základe relatívne neplatnej zmluvy, nenamietanej na súde, sa strana nemôže domáhať vrátenia plnenia, lebo nejde o bezdôvodné obohatenie.

Spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzavierajú medzi dodávateľom a veľkým počtom fyzických osôb na rovnaký alebo podobný predmet plnenia. Návrhy zmlúv sa predkladajú na tlačených formulároch, v ktorých je vopred určený obsah zmluvy. Fyzická osoba spravidla nemá možnosť úpravy navrhnutého obsahu zmluvy a môže sa len rozhodnúť, či takúto zmluvu podpíše, alebo nie. Obvykle k návrhu zmluvy bývajú pripojené všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria jej nedeliteľnú súčasť.

Z hľadiska uzavierania spotrebiteľských zmlúv a znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok alebo všeobecných dodacích podmienok často vznikali problémy, že tieto obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa spotrebiteľ zaväzoval, že všetky spory z uzavretej kúpnej alebo inej zmluvy sa budú rozhodovať pred rozhodcovským súdom. S účinnosťou od 1. januára 2015 sa upravilo zriadenie spotrebiteľských rozhodcovských súdov registrovaných na Ministerstve spravodlivosti SR, jedine ktoré sú oprávnené rozhodovať spotrebiteľské rozhodcovské spory. Strany sa ani nemôžu dohodnúť sa osobe rozhodcu, ktorý by rozhodoval ich spor. Dôležitou zmenou je, že ak všeobecné podmienky majú obsahovať dohodu o rozhodovaní sporov na rozhodcovskom súde, dodávateľ nesmie podmieňovať uzavretie kúpnej zmluvy uzavretím rozhodcovskej doložky. Okrem toho rozhodcovská doložka musí byť dohodnutá na samostatnej listine s poučením pre spotrebiteľa, čo znamená spotrebiteľské rozhodcovské konanie, aké dôsledky vyplývajú z rozhodnutia spotrebiteľského rozhodcovského súdu. V zákone č. 335/2014 Z. z. sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní napríklad aj tým, že ak podáva žalobu, spotrebiteľ nie je povinný zaplatiť vopred súdny poplatok alebo nie je povinný platiť preddavok na trovy vykonania dôkazu, poučovacia povinnosť stáleho rozhodcovského súdu ako aj povinnosť tohto súdu je skúmať, či bola v súlade so zákonom uzavretá rozhodcovská doložka.

§ 53 OZ sa na ochranu spotrebiteľa zakotvila úprava neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa tohto spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O neprijateľné zmluvné podmienky však nepôjde v prípade dohody o hlavnom predmete plnenia a primeranosti ceny. Dohoda o predmete zmluvy a o cene musí byť však vyjadrená jasne a zrozumiteľne, aby nespôsobovala nejasnosť pre spotrebiteľa. Výnimka z pravidla porušenia rovnakého postavenia spotrebiteľa nastáva v prípade, ak nerovnovážne podmienky boli v zmluve individuálne dohodnuté. Uvedené však neplatí, ak sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť s individuálnymi podmienkami pred podpisom zmluvy, avšak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Dôkazná povinnosť o tom, že sa dodávateľ so spotrebiteľom dohodli na individuálnych podmienkach, ktorých obsah mohol spotrebiteľ pred podpisom zmluvy ovplyvniť, je na strane dodávateľa. Pri posudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa preto vždy vychádza z toho, či dodávateľ s predstihom predložil spotrebiteľovi znenie podmienok, ktoré by mohli byť neprijateľnými, a spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť a hlavne, či mal možnosť ovplyvniť ich znenie akceptovaním jeho pripomienok k nim, alebo aspoň ich prerokovaním.

V prípade súdneho sporu sa spotrebiteľ musí domáhať neprijateľnosti zmluvných podmienok a je vhodné, aby tak urobil čím skôr po začatí súdneho konania. Súd sa musí s touto námietkou zaoberať ako predbežnou otázkou. V niektorých prípadoch dojednanie neprijateľnej podmienky nebude mať vplyv na platnosť celej zmluvy, ale neplatné bude len ustanovenie upravujúce takúto neprijateľnú podmienku.

Spotrebiteľ sa môže domáhať u dodávateľa zrušenia neprijateľných obchodných podmienok a v prípade ich neakceptovania sa môže domáhať na súde vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok aj samostatnou žalobou.

Ustanovenia v zmluve, ktoré by vylučovali použitie znenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach, sú neplatné. Neplatná by bola aj dohoda strán v zmluve, že sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva na ochranu vyplývajúcu z predpisov o ochrane spotrebiteľa, alebo hocijaká dohoda, ktorá by obmedzovala jeho postavenie spotrebiteľa.

Spotrebiteľ by sa v prípadnom spore mohol brániť aj tým, že zmluvu uzavrel v tiesni alebo pod nátlakom, alebo za nápadne nevýhodných podmienok.

Z tohto hľadiska je preto dôležité, aby dodávateľ poskytol spotrebiteľovi dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s obsahom zmluvy a ten mal možnosť sa vyjadriť k jednotlivým zmluvným podmienkam. V prípadnom spore sa bude preto aj posudzovať, či dodávateľ aj akceptoval niektoré pripomienky spotrebiteľa, alebo akým spôsobom ich prerokovali.

Medzi neprijateľné zmluvné podmienky § 53 ods. 3 OZ patria ustanovenia v zmluve, podľa ktorej:

- spotrebiteľ má plniť a nemal možnosť sa s nimi oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

- dodávateľovi dovoľujú previesť práva na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa,

- vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spôsobila spotrebiteľovi smrť alebo ujma na zdraví, vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení práva zo zodpovednosti za chyby alebo zodpovednosti za škodu,

- umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie, aj keď spotrebiteľ neuzavrie zmluvu alebo od nej odstúpi,

- umožňuje dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zákonného alebo zmluvného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

- oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu určitú bez primeranej výpovednej doby,

- prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

- určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny bez možnosti spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy,

- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

- obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi, aby predkladal dôkazy, ktoré má predložiť iná zmluvná strana,

- v prípade úplného alebo čiastočného nesplnenia záväzku dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane započítania pohľadávky,

- spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa predĺži, pričom spotrebiteľovi zostáva neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s jej predĺžením,

- oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

- obmedzujú zodpovednosť dodávateľa,

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk