dnes je 24.9.2020

Input:

Komentár k ZP § 87a Konto pracovného času

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.1.5 Komentár k ZP § 87a Konto pracovného času

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 87a

Konto pracovného času

(1) Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.

 

K § 87a: [Konto pracovného času]


V § 87a sa zakotvila nová forma nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Ide o konto pracovného času, ktoré umožňuje akumulovať plusové, ako aj mínusové hodiny v určitej referenčnej dobe. S účinnosťou od 1. januára sa 2013 sa ustanovenie zjednodušuje a upravujú sa aj niektoré praktické problémy.

Od 1. januára 2013 dochádza de facto k zlúčeniu ustanovenia § 87a - konto pracovného času a § 142a - flexikonto do § 87a.

K ods. 1: [Zavedenie konta pracovného času]

Podľa § 87a ods. 1 konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Podľa zmenenej právnej úpravy od 1. januára 2013 možno konto pracovného času dojednať v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, čím sa zabezpečuje súlad ustanovenia s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, pretože sa tu môže pracovný čas nerovnomerne rozvrhnúť až na 12 mesiacov. Podľa právnej úpravy od 1. septembra 2011 do 31. decembra 2012 mohol toto konto zamestnávateľ zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Forma dohody

Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná a nemožno ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa (viď. aj § 12).

Ak ide o zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3, vyžaduje sa aj dohoda s týmto zamestnancom.

Vzhľadom na to, že ide o spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, pri konte pracovného času sa uplatnia kritéria, ktoré platia pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.


(2) V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.

 

K ods. 2: [Vyrovnávacie obdobie]


Dojednanie vyrovnávacieho obdobia

V ods. 2 sa stanovuje povinnosť v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času. V tomto vyrovnávacom období sa má vyrovnať rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca.

Vyrovnávacie obdobie nie je kĺzavé, dohodne sa doba napr. 1.1.2013 − 31.12.2014 a v ňom (24 mesiacov) musia byť hodiny vyrovnané. Vyrovnáva sa konto a jeho účet, t. j. plusové a mínusové hodiny = 0. Vyrovnávacie obdobie sa dohodne vopred a v danom období sa vyrovná rozdiel konta pracovného času. Kedy sa začne vyrovnávacie obdobie je na dohode zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.

Maximálna dĺžka vyrovnávacieho obdobia

Maximálna dĺžka vyrovnávacieho obdobia, ktoré možno dojednať je najviac 30 mesiacov pričom platí, že v období najviac 12 mesiacov nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas ako aj kladného účtu konta pracovného času presiahnuť v priemere 48 hodín, čím sa zabezpečuje aj súlad so s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

Smernica 2003/88/ES stanovuje maximálny týždenný čas v priemere 48 hodín týždenne. Priemer je maximálne za 12 mesiacov (rozvrhové obdobie), t. j. ani pri konte pracovného času nesmie byť priemer hodín za 12 mesiacov väčší ako 48 hodín týždenne. V SR je kombinácia 40 hodín/týždeň základ + 400 hodín nadčasu = cca 48 hodín týždenne. Smernica 2003/88/ES nerozlišuje základný pracovný čas a nadčasovú prácu, ale stanovuje strop 48 hodín týždenne v priemere.

Pokiaľ ide o hodiny presahujúce 40 hodín týždenne do 48 hodín týždenne (kladné konto pracovného času) alebo hodiny na menej ako 40 hodín týždenne (záporné konto pracovného času) možno ich prenášať aj za rozvrhové obdobie (max. 12 mesiacov) vo vyrovnávacom období najviac 30 mesiacov, kde sa musí základný pracovný čas vyrovnať na hodnote maximálne 40 hodín týždenne v priemere.

V dvanástich mesiacoch musí zamestnávateľ vyrovnať priemer na najviac 48 hodín (t. j. napríklad pracovný čas bude max. 48 hodín/týždenne - čo je viac ako 40 hodín, ale stále v súlade so smernicou 2003/88/ES).

Keďže Zákonník práce stanovuje priemer 40 hodín/týždenne - tento čas je potrebné tiež vyrovnať - maximálne v rámci 30 mesiacov (do 31. decembra 2012 12 mesiacov), t. j. plusové aj mínusové konto po 12 mesiacoch môže byť plus max. 400 hodín alebo nejaká mínusová hodnota. Do 30 mesiacov musí byť plusové aj mínusové konto = 0. (V prípade ak by bolo mínusové konto nižšie = je to strata zamestnávateľa, v prípade, ak by bolo plusové konto vyššie = porušenie Zákonníka práce a povinnosť doplatiť rozdiel).


(3) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.

 

K ods. 3: [Rozvrhovanie pracovného času]


Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Platí, že v období najviac 12 mesiacov nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas ako aj kladného účtu konta pracovného času presiahnuť v priemere 48 hodín, čím sa zabezpečuje aj súlad so s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času).

Do 48 hodín sa započítavajú tri zložky: pracovný čas (základný), práca nadčas (mimo rozvrhu) a kladné konto pracovného času (hodiny navyše de facto namiesto nadčasu v rámci rozvrhu).


(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva z tohto zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.

 

K ods. 4: [Vyplácanie mzdy]


V zmysle § 87a ods. 4 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi základnú zložku mzdy ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca, t. j. ide o základnú zložku mzdy ktorá nereaguje na výkyvy v práci (t. j. viac hodín alebo menej hodín).

Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. To znamená, že nie sú dotknuté iné zložky mzdy - mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, apod.


(5) Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy podľa odseku 3 a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

 

K ods. 5: [Vedenie účtov]


Zákonník práce v § 87a ods. 4 stanovuje osobitnú evidenčnú povinnosť. Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času:

Na účte konta pracovného času zamestnávateľ eviduje:

  1. rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca,

  2. rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy (podľa ods. 3) a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

Nevedú sa teda už účty pracovného času, vyplatenej mzdy a rozdielový účet.

(6) Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.

 

K ods. 6: [Nižšia základná zložka mzdy ako by patrila za skutočne odpracovaný čas]


Do konca vyrovnávacieho obdobia musí konto pracovného času zamestnávateľ vyrovnať. Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru vyplatená nižšia základná zložka mzdy ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; § 129 ods. 3 sa v tejto situácií použije primerane. To znamená, že ak v čase skončenia pracovného pomeru (je jedno, z čej iniciatívy sa pracovný pomer skončí) zamestnanec vykonal väčší rozsah práce než za aký mu bola poskytnutá základná zložka mzdy má právo na doplatenie rozdielu.


(7) Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.

 

K ods. 7: [Neodpracovanie mzdy a skončenie pracovného pomeru]


Môže vyvstať situácia, keď v čase (ku dňu) skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia zamestnanec neodpracoval celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy (zamestnanec vykonal menší rozsah práce než za aký mu bola

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk