dnes je 25.10.2020

Input:

Komentár k ZP § 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.1.4 Komentár k ZP § 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 87

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

(1) Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.

 

K § 87: [Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času]


§ 87 upravuje nerovnomerné rozvrhovanie pracovného času. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času nemôže byť uplatňované automaticky, ale vyžaduje sa dohoda (so zamestnancom, resp. zástupcami zamestnancov v závislosti od toho, či ide o nerovnomerné rozvrhnutie do štyroch mesiacov alebo nad štyri mesiace do dvanástich mesiacov).

Podľa § 87 ods. 3 dohoda so zamestnancom, a to bez ohľadu na to, či je tu dohoda so zástupcami zamestnancov, sa vždy vyžaduje u:

  1. zamestnanca so zdravotným postihnutím,

  2. tehotnej ženy,

  3. ženy alebo muža, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky,

  4. osamelého zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Aby zamestnávateľ mohol zaviesť nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas musí byť splnená podmienka, že povaha práce alebo podmienkyprevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne. Táto skutočnosť musí byť daná objektívne (nie subjektívne). Povaha práce jenapr. objektívne zvýšená potreba práce v rôznom období, či už dni, týždne alebo mesiace (napr. letná sezóna).Podmienkami prevádzky je napr. väzba, že možno robiť len štyrikrát do týždňa.

K ods. 1: [Rozvrhové obdobie do štyroch mesiacov]

Zamestnávateľ nemôže rozhodnúť o zavedení nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času iba sám. Vyžaduje sa tu (alternatívne) buď dohoda so zástupcami zamestnancov (potom sa už nevyžaduje dohoda so zamestnancom) alebo dohoda so zamestnancom (platí to aj v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov).

V nadväznosti na to je potrebné určiť rozvrhové obdobie pre uplatňovanie nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času. Podľa § 87 ods. 1 platí, že priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. Maximálne rozvrhové obdobie je teda štyri mesiace.


Napr. 1.mesiac - 48 hodín, 2.mesiac - 46 hodín, 3.mesiac - 34 hodín, 4.mesiac - 32 hodín. V štvormesačnom priemere pôjde o 40 hodín týždenne bez práce nadčas. Alebo napr. 1.týždeň - 48 hodín, 2.týždeň - 48 hodín, 3.týždeň - 32 hodín, 4.týždeň - 32 hodín. V mesačnom priemere pôjde o 40 hodín týždenne bez práce nadčas.


(2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.

 

K ods. 2: [Rozvrhové obdobie viac ako štyri mesiace do dvanástich mesiacov]


Podľa § 87 ods. 2 rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne nad štyri mesiace (najviac na 12 mesiacov) možno len ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Musí byť teda splnená podmienka, že ide o taký charakter práce, kedy sa v určitom období zvýši potreba tejto práce, ktorá aj odôvodní dlhší pracovný čas. Naopak v inom období je znížená potreba práce, a teda priemer za celé obdobie nepresiahne maximálny týždenný pracovný čas (napr. sezónne práce).

Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary (t.j. nie pre celý podnik zamestnávateľa ale len tie útvary, kde sa vykonáva práca takéhoto charakteru) alebo druhy prác (to platí aj pre rozvrhovanie do štyroch mesiacov).

V tomto prípade sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Od 1. januára 2013 ide buď o dohodu v kolektívnej zmluve s odborovou organizáciou alebo dohodu so zástupcami zamestnancov. Dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa (viď. aj § 12). Právna úprava do 31. decembra 2012, ktorá stanovovala možnosť, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov dohodnúť takéto rozvrhnutie priamo so zamestnancov bola zrušená (ide o zosúladenie znenia ustanovenia s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Možnosť odchýlky od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 17 ods. 3 a v článku 18 smernice nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov. Členské štáty majú však možnosť, za predpokladu, že existuje súlad so všeobecnými zásadami súvisiacimi s ochranou bezpečnosti a zdravia pracovníkov, dovoliť z objektívnych alebo technických dôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby sa kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi ustanovili iné referenčné obdobia, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 12 mesiacov.)

Maximálne možno nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na 12 mesiacov. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Rozvrhovanie nočnej práce

K rozvrhovaniu nočnej práce viď § 98.


(3) Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

 

K ods. 3: [Výnimka:Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času len po dohode so zamestnancom]


V zmysle § 87 ods. 3 možno niektorým skupinám zamestnancov (zamestnanec so zdravotným postihnutím, tehotná žena, žena alebo muž, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelý zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov) rozvrhovať pracovný čas nerovnomerne len po dohode s nimi.


(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

 

K ods. 4: [Pracovný čas v priebehu 24 hodín]


Podľa § 87 ods. 4 platí, že maximálny pracovný čas v priebehu 24 hodín (nepočíta sa sem práca nadčas) v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (bez prestávky v práci) - uvedené platí pre akýkoľvek nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.


Striedanie tzv. dlhých a krátkych týždňov

Jeden z najčastejšie používaných modelov je model striedania dlhých a krátkych týždňov, napr. pri predajniach.

Čo je potrebné v praxi určiť?

1) dĺžka otváracích hodín

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk