dnes je 20.10.2020

Input:

Komentár k ZP § 77 Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.8 § 77- § 84 Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

3.8.1 Komentár k ZP § 77 Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

§ 77

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

 

K § 77: [Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru]


Na základe § 77 možno namietať neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe a skončením dohodou (nie je tu uvedené skončenie podľa § 19 ods. 2 a 3). Neplatnosť môže namietať zamestnávateľ ako aj zamestnanec a to na súde, v prekluzívne lehote (viď § 36) dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Absolútna a relatívna neplatnosť v Zákonníku práce

Pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu v pracovnom práve je dôležité aplikovať ustanovenia ZP ako aj ustanovenia OZ a príslušnej pracovnoprávnej a súkromnoprávnej teórie. ZP v § 1 ods. 4 uvádza, kedy sa uplatní na pracovnoprávne vzťahy Občiansky zákonník. Pôjde o prípady, ak ZP v prvej časti neustanovuje inak, vtedy sa vzťahujú na právne vzťahy podľa § ZP všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (t.j. prvej časti OZ).

ZP si otázku neplatnosti upravuje v § 17 (neplatnosť právneho úkonu), ale otázku neplatnosti právnych úkonov neupravuje vyčerpávajúco, a preto sa pri aplikácií pravidiel o neplatnosti právnych úkonov vychádza aj z §§ 37-42 OZ a teórie občianskeho práva.

Rozlišujú sa dva druhy neplatnosti právnych úkonov: absolútna neplatnosť a relatívna neplatnosť.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu má tieto znaky:

  1. nastáva priamo zo zákona (z uvedeného hľadiska sa nevyžaduje, aby o neplatnosti rozhodol súd alebo iný orgán a nikto sa tejto neplatnosti nemusí dovolať),

  2. pôsobí voči každému a každý sa jej môže dovolať (t.j. nielen zmluvná strana alebo zákonom označená osoba a môže sa jej dovolať aj ten, kto ju spôsobil/vyvolal),

  3. nepodlieha premlčaniu,

  4. v prípade súdneho konania na ňu prihliada súd z úradnej povinnosti,

  5. nemožno ju zhojiť dodatočným schválením tohto právneho úkonu,

  6. nemožno ju ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti,

  7. absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne následky.

Relatívna neplatnosť právneho úkonu má tieto znaky:

  1. nepôsobí priamo zo zákona, ale je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Z uvedeného hľadiska bude právny úkon neplatný len vtedy, ak sa neplatnosti dovolá strana zmluvného vzťahu (zamestnanec, zamestnávateľ, popr. by to mohla byť aj tretia osoba tam, kde by to zákon umožnil) a súd rozhodne, že právny úkon je neplatný. Neplatnosti sa môžu za istých okolností dovolať aj obidve zmluvné strany.

  2. súd na ňu prihliada iba na návrh oprávnenej osoby, t.j. súd nemôže z úradnej povinnosti rozhodnúť, že právny úkon je neplatný,

  3. právo dovolať sa relatívnej neplatnosti podlieha premlčacej lehote podľa OZ,

  4. relatívnej neplatnosti by sa nemohol vo svoj prospech dovolávať ten, kto by ju spôsobil (§ 40a druhá veta OZ, k uvedenému pozri aj § 17 ods. 3 ZP),

  5. relatívna neplatnosť nastáva ex tunc,

  6. tento úkon môže byť dodatočne schválený druhou stranou, dôvod neplatnosti môže pominúť, alebo sa jej druhá strana nemusí dovolať - vtedy relatívne neplatnosť pominie.

V rámci teórie pracovného práva sa vychádza z toho, že v prípade ZP ide o neplatnosť absolútnu. O relatívnu neplatnosť pôjde len tam, kde ju zákonodarca priamo vyjadrí. Zákonodarca ju vyjadril v 78-80 ZP, ktoré sa týkajú neplatného skončenia pracovného pomeru.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Postup pri neplatnom skončení pracovného pomeru je vymedzený v §§ 77-80 (nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru). Ide o relatívnu neplatnosť. Účelom ustanovení o relatívnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru je upraviť sporný vzťah pre obdobie odo dňa, ktorý nasleduje po dni, keď sa mal pracovný pomer podľa tvrdenia jednej strany skončiť (popr. v prípade dohody podľa vyjadreného tvrdenia oboch strán).

V prípade výpovede jedna zo strán skončila pracovný pomer výpoveďou druhej strane, ktorú považuje za platnú. Druhá strana považuje výpoveď za neplatnú. V takomto prípade vzniká spor, pričom autoritatívne rozhodnutie v tejto otázke môže dať len súd. Z tohto dôvodu nie je možné od zamestnávateľa, ktorý dal výpoveď (a považuje ju za platnú), požadovať, aby prideľoval prácu zamestnancovi aj po skončení výpovednej doby a neprideľovanie práce označovať ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pretože tvrdenie zamestnanca, že výpoveď je neplatná, je len tvrdením jednej strany (v prípade súdneho sporu môže súd skonštatovať aj, že výpoveď bola platná). Obdobne to platí aj naopak, t.j. zamestnanec nie je povinný potom, čo uplynie výpovedná doba, vykonávať prácu napriek tomu, že zamestnávateľ trvá na jej výkone. V danom prípade nemožno nenastúpenie na výkon práce kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, ak by súd rozhodol, že výpoveď by bola neplatná, znášala by strana, ktorá dala neplatnú výpoveď, všetky následky spojené s neplatnosťou výpovede.

Osobitná situácia nastáva v prípade,

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk