dnes je 22.9.2020

Input:

Komentár k ZP § 76 Odstupné

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.7.9 Komentár k ZP § 76 Odstupné

JUDr. et Mgr. Jozef Toman PhD.

 


§ 76

Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

 

 

K § 76: [Odstupné]

Novelou účinnou od 1. januára 2013 sa opätovné menia viaceré časti ustanovenia § 76 o odstupnom (posledná veľká zmena sa udiala od 1. septembra 2011).

K ods. 1: [Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou]


Kým novela zákona č. 257/2011 Z. z. zrušila povinný súbeh medzi výpovednou dobou a odstupným, novela účinná od 1. januára 2013 ho opätovne zavádza.

V zmysle § 76 ods. 1 zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a. jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b. dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c. trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d. štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Dôvody pre poskytnutie odstupného

Odstupné patrí (v prípade ods. 1) zamestnancovi, ktorého pracovný pomer sa skončil výpoveďou:

1. z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a),

2. z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b),

3. z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Poskytnutie odstupného

Odstupné patrí pri skončení pracovného pomeru.

Výška odstupného

Výška odstupného je odstupňovaná v závislosti od odpracovaných rokov u zamestnávateľa, ku dňu skončenia pracovného pomeru.

 

 

Trvanie pracovného pomeru u zamestnávateľa

 

 

Výška odstupného

 

 

dva a menej rokov

 

 

žiadne

 

 

najmenej dva roky menej ako päť rokov

 

 

priemerný mesačný zárobok,

 

 

najmenej päť rokov a menej ako desať rokov

 

 

dvojnásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov

 

 

trojnásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

najmenej dvadsať rokov

 

 

štvornásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

 


(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

 

 

K ods. 2: [Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou]

Možnosť voľby zamestnanca medzi výpovednou dobou a odstupným, ktorú zaviedla novela č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011 sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2013.

Namiesto toho odsek 2 upravuje odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou.

V zmysle § 76 ods. 2 zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a. jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b. dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c. trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d. štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e. päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.“.

Dôvody pre poskytnutie odstupného

Odstupné patrí (v prípade ods. 2) zamestnancovi, ktorého pracovný pomer sa skončil dohodou:

1. z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a),

2. z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b),

3. z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Poskytnutie odstupného

Zákonník práce výslovne nestanovuje, že odstupné patrí pri skončení pracovného pomeru.

Výška odstupného

Výška odstupného je odstupňovaná v závislosti od odpracovaných rokov u zamestnávateľa, ku dňu skončenia pracovného pomeru.

 

 

Trvanie pracovného pomeru u zamestnávateľa

 

 

Výška odstupného

 

 

menej ako dva roky

 

 

priemerný mesačný zárobok,

 

 

najmenej dva roky menej ako päť rokov

 

 

dvojnásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

najmenej päť rokov a menej ako desať rokov

 

 

trojnásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov

 

 

štvornásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

najmenej dvadsať rokov

 

 

päťnásobok priemerného mesačného zárobku

 

 

 


(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

 

 

K ods. 3: [Osobitné odstupné vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku]


Možnosť kombinácie výpovednej doby a odstupného, ktorú upravoval § 76 ods. 3, Zákonník práce už od 1. januára 2013 neupravuje. Zmluvné strany sa vždy môžu podľa svojich potrieb dohodnúť, ku ktorému dňu sa pracovný pomer konči.

Do odseku 3 sa presunula právna úprava z ods. 4, kde sa upravuje odstupné, ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva a jeho pracovný pomer sa končí dohodou alebo výpoveďou z tohto dôvodu.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Naďalej platí (zaviedla to novela č. 257/2011 Z. z. účinná od 1. septembra 2011), podľa ktorej to neplatí(t.j. desaťnásobok sa neposkytne), ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

 


(4) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

 

 

K ods. 4: [Opätovné nastúpenie k tomu istému zamestnávateľovi]


§ 76 ods. 4 upravuje situáciu, ak zamestnanec nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného. V danom prípade je zamestnanec povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

 


(5) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

 

 

K ods. 5: [Odstupné a prechod práv]


§ 76 ods. 5 upravuje otázku odstupného pri prechode práv. Zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa Zákonník práce (§ 27 a nasl.) odstupné nepatrí.

 


(6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

 

 

K ods. 6: [Vyplácanie odstupného]


§ 76 ods. 6 upravuje prípad vyplácania odstupného. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

 


(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

 

 

K ods. 7: [Fakultatívne odstupné]


§ 76 ods. 7 umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť (dobrovoľne) odstupné aj v iných prípadoch ako podľa § 76 ods. 1 (výpoveď) a 2 (dohodou) (doteraz ods. 4 - (desaťnásobok).


Príklad:Zamestnanec pracuje na pracovnú zmluvu, je to starobný dôchodca, ku 28.02.2015 sa

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk