dnes je 22.9.2020

Input:

Komentár k ZP § 37 Počítanie času - doba

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.10.5 Komentár k ZP § 37 Počítanie času - doba

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 37

Počítanie času

Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

 

K §37:


Zákonník práce neupravuje tzv. počítanie lehôt. Počítanie lehôt sa na základe zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 4) spravuje § 122 Občianskeho zákonníka.

Zákonník práce naopak upravuje počítanie tzv. dôb, t. j. časového úseku od - do.

Doba

V § 37sa upravuje, kedy nastáva začiatok (začína) a kedy nastáva koniec (končí) doby a čo je vlastne aj dobou v zmysle Zákonníka práce. Ide dve situácie:

  1. doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti,

  2. doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti.

Doba sa začína prvým dňom (t. j. na rozdiel od lehoty sa nezačne, v deň ktorý na sleduje po dni) a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

Zákonník práce neupravuje tzv. počítanie lehôt. Po analýze ustanovenia § 37 možno uvažovať o tom, do akej miery je vlastne pri pracovnoprávnych vzťahoch možné použiť počítanie lehôt (okrem ustanovení, v ktorých je výslovne uvedené, že ide o lehotu), pretože by muselo ísť o čas, na ktorý neboli obmedzené práva a povinnosti a ako aj čas, ktorého uplynutím nie je podmienený vznik práva a alebo povinnosti. Zákonník práce výslovne pomenováva, že o dobu ide v prípade skúšobnej doby, výpovednej doby, doby určitej. V prípade, ak by išlo o lehotu, počítanie lehôt by sa na základe zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 4) spravovalo § 122 Občianskeho zákonníka.


Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1.3.2008. Zamestnávateľ plánuje dať zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov (zrušenie pracovného miesta).

1. na akú výpovednú dobu bude mať zamestnanec nárok, ak mu dá zamestnávateľ výpoveď doručenú 31.1.2013?

2. na akú výpovednú dobu bude mať zamestnanec nárok, ak mu dá zamestnávateľ výpoveď doručenú 28.2.2013?

Výpovedná doba: Z vyššie uvedených údajov (t. j. nástup do pracovného pomeru 1.3.2008) vyplýva, že ku dňu doručenia výpovede (k 31.1.2013 - rozhodujúci je deň doručenia výpovede v zmysle § 38) zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa štyri roky aj 11 mesiacov. Dĺžka trvania pracovného pomeru sa počíta ku dňu doručenia výpovede a zároveň ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) (organizačné zmeny - nadbytočnosť).

V danom prípade sa uplatní § 62 ods. 3 písm. a), že výpovedná doba je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov.

Výpovedná doba: Z vyššie uvedených údajov (t. j. nástup do pracovného pomeru 1.3.2008) vyplýva, že výpoveď sa má doručiť 28.2.2013, pričom zo Zákonníka práce vyplýva, že trvanie vzťahu sa počíta ku dňu doručenia výpovede.

Ak pracovný pomer vznikol 1.3.2008, je potrebné posúdiť, kedy uplynú tri roky trvania pracovného pomeru. Podľa § 37 doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

Doba začala plynúť 1.3.2008 (vznik pracovného pomeru) a skončí sa 28.2.2013 (deň doručenia výpovede).

1.3.2013 by pracovný pomer trval v tomto zmysle 5 rokov a jeden deň (1.3.2008, 1.3.2009, 1.3.2010, 1.3.2011,1.2012,1.3.2013 = 1.3. sa tu nachádza už 5x). V danom prípade už pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede päť rokov.

Podmienka odpracovania 5 rokov ku dňu doručenia výpovede je splnená 28.2.2013, t. j. deň, ktorý predchádza dňu 1.3.2013.

V danom prípade sa uplatní § 62 ods. 3 písm. b), že výpovedná doba je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

Lehota

Počítanie času - lehôt upravuje § 122 Občianskeho zákonníka. V Zákonníku práce je výslovne uvedené, že ide o lehotu v týchto ustanoveniach: § 33 ods. 3, § 36(odkazuje potom na ďalšie ustanovenia),§ 47 ods. 4, § 63 ods. 4a ods. 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 70, § 73 ods. 6 a 7, § 74, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 113 ods. 2, § 193 ods. 2, § 222 ods. 6, § 240 ods. 9,§ 241a ods. 1 písm. i), § 244 ods. 12 a § 248 ods. 8.

Rozlišuje sa medzi počítaním lehoty určenej podľa dní, lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov.

a) Lehota určená podľa dní

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

b) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pracovné dni a kalendárne dni

Na niektorých miestach sa v ZP používa spojenie napr. „do 10 dní“ a na niektorých miestach „do 10 pracovných dní“

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk