dnes je 1.10.2020

Input:

Komentár k ZP § 27 - § 31 Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.9.1 Komentár k ZP § 27 - § 31 Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.

 


Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

§ 27

Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

 

 

K § 27:


§ 27 upravuje otázku prechodu práv, ak zamestnávateľ zaniká a má právneho nástupcu.

 

§ 28

(1) Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

 

 

 

(2) Prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

(3) Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 prestáva byť zamestnávateľom.

(4) Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.

(5) Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

 

 

K § 28:


§ 28 upravuje prevod práv a povinnosti z jedného zamestnávateľa (prevodca) na druhého zamestnávateľa (preberajúci zamestnávateľ).

 

§ 29

(1) Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o

a. dátume alebo navrhovanom dátume prechodu,

b. dôvodoch prechodu,

c. pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov,

d. plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.

(2) Zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia so zástupcami zamestnancov.

(3) Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa.

 

 

K § 29:


§ 29 stanovuje informačné povinnosti zamestnávateľa (prevodcu - ods. 1, ako aj preberajúceho zamestnávateľa - ods. 3) voči zástupcom zamestnancov (prípadne samotným zamestnancom), ako aj prerokovanie týchto opatrení.

 

§ 29a

Ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad o skončení pracovného pomeru podľa prvej vety. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné podľa § 76.

 

 

K § 29a: [Prevod podniku a podstatná zmena pracovných podmienok]


§ 29a Zákonníka práce sa od 1.9.2011 zakotvila fikcia, podľa ktorej, ak dochádza pri prevode podniku k podstatným zmenám pracovných podmienok (pôjde napr. o zmenu podstatných náležitostí pracovnej zmluvy - § 43 ods. 1) a zamestnanec so zmenami nesúhlasí, pracovný pomer sa skončí [fikcia dohody podľa § 63 ods. 1 písm. b)] a zamestnanec má právo na odstupné. V tomto prípade zamestnávateľ má zamestnancovi vydať doklad o tom, že sa pracovný pomer skončil na základe uvedenej fikcie dohody. Zamestnanec má v zmysle § 77 a nasl. právo napadnúť neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru na súde.

Od 1. januára 2013 sa výslovne stanovuje, že ak sa pracovný pomer skončil na základe uvedenej fikcie dohody, zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad o skončení pracovného pomeru podľa prvej vety § 29a, t. j. doklad o tom, že sa pracovný pomer skončil fikciou dohody (že sa skončil podľa § 29a). V doklade by malo byť uvedené, že sa pracovný pomer skončil podľa § 29a (t. j. ako sa skončil) a ku ktorému dňu.

Výslovné stanovenie tejto povinnosti malo za cieľ odstrániť nejasnosti, ktoré sa objavili v praxi ohľadom formy skončenia pracovného pomeru.

 

§ 30

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

 

 

K § 30:


§ 30 upravuje prípad smrti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na dedičov (viď. aj právnu úpravu dedičstva v Občianskom zákonníku - osobitne § 463 a nasl. o odmietnutí dedičstva).

 

§ 31

(1) Ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa.

(2) Ak po odstúpení od zmluvy o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje predávajúci zamestnávateľ.

(3) Ak zamestnávateľ- prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto časti prechádzajú na zamestnávateľa- nájomcu.

(4) Ak po skončení nájmu zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje zamestnávateľ- prenajímateľ; to sa nevzťahuje na zamestnancov prijatých do zamestnania zamestnávateľom- nájomcom odo dňa vzniku nájmu.

(5) Ak sa zrušuje zamestnávateľ, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo uplatňovať jeho nároky.

(6) Ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva jeho likvidácia, má likvidátor povinnosť uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa.

(7) Ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti.

 

 

 

(8) Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z doterajšieho zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa právne postavenie a funkcia zástupcov zamestnancov zostávajú zachované do uplynutia funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak.

(9) Ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.

 

 

K § 31:


§ 31 upravuje predaj zamestnávateľa, nájom zamestnávateľa alebo jeho časti a zrušenie zamestnávateľa.

Osobitne je potrebné zdôrazniť povinnosť podľa § 31 ods. 7, kde sa stanovuje povinnosť nového zamestnávateľa dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej platnosti, ako aj § 31 ods. 8 kde sa ustanovuje, že právne postavenie a funkcia zástupcov zamestnancov zostávajú zachované do uplynutia ich funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak.

§ 31 ods. 9 sa uvádza, že ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.


Príklad: Hospodárska jednotka

Jedným z kľúčových rozhodnutí je prípad C-24/85 Spijkers, kde sa práve riešilo zachovanie totožnosti hospodárskej jednotky (subjektu).

Praktická situácia:(C-24/85 Spijkers) Pán Spijkers pracoval ako asistent manažér v spoločnosti A (Colaris) z Holandska, ktorá prevádzkovala bitúnok. 27.12. činnosť spoločnosti skončila a podnik už nebol hodnotný (any goodwill in the business). Celý bitúnok, miestnosti a kancelárie, pozemky a určité špecifikované tovary boli kúpene subjektom B (Benedikom Abattoirom). Od toho dňa, ale v skutočnosti od 7.2. nasledujúceho roka subjekt B (Benedik Abattoir) prevádzkoval bitúnok. Všetci zamestnanci pôvodnej spoločnosti A, okrem p. Spijkersa a iného zamestnanca boli prevzatí subjektom B. Pán Spijker na súde v Holandsku žiadal vyplatenie mzdy od 7.2. a prideľovanie práce, a to na základe tvrdenia, že tu bol prevod podniku.

V princípe v tomto prípade ide o otázku, kde subjekt A skončil činnosť a subjekt B prevzal zariadenie, miestnosti, pozemky, atď. ako aj takmer všetkých zamestnancov. Zákazníci spoločnosti nebolo prevedení. V tejto situácií bolo potrebné posúdiť, či ide o prevod podniku, keďže vyvstala otázka, či sa previedol prosperujúci podnik (zákazníci sa nepreviedli, určité obdobie sa činnosť nevykonávala). V nadväznosti na priebeh konania bola Súdnemu dvoru národným súdom položená otázka, či ide o prevod podniku, v prípade ak boli prevzaté budovy a suroviny (zásoby) a preberajúcemu subjektu je umožnené pokračovať v podnikateľskej činnosti prevodcu a v skutočnosti následne vykonáva podnikateľské činnosti toho istého druhu. V nadväznosti na to bola položená aj otázka, či má vplyv na uvedené posúdenie to, že podnik už nemal hodnotu a skutočnosť, že zákazníci neboli prevzatí.

Súdny dvor sa vyjadril, že rozhodujúcim kritériom pre určenie či je tu prevod podniku pre účely smernice je to, či predmetná podnikateľská činnosť/závod si zachováva svoju identitu (totožnosť). Súd uviedol, že prevod nenastáva výlučne len z dôvodu, že je prevedený majetok, namiesto toho je dôležité posúdiť, či podnikateľská činnosť bola prenechaná ako prosperujúci podnik. V tomto prípade tomu tak bolo, keďže činnosť v skutočnosti pokračovala alebo bola obnovená novým zamestnávateľom.

V nadväznosti na to Súdny dvor uviedol, že, aby sa určilo, či tieto podmienky sú splnené je potrebné:

1) posúdiť všetky skutočnosti charakterizujúce predmetný prevod vrátane

- typu podniku alebo podnikateľskej činnosti/závodu,

- či hmotný majetok (imanie) podnikateľskej činnosti/závodu ako sú budovy a hnuteľný majetok sú prevedené,

- hodnotu nehnuteľného majetku v čase prevodu,

- či väčšina zamestnancov je prevzatých novým zamestnávateľom,

- či sú prevedení zákazníci a stupeň podobnosti medzi činnosťami vykonávanými pred a po

prevode,

- a obdobie, ak je nejaké, po ktoré sa tieto aktivity nevykonávali.

Na uvedené rozhodnutie sa Súdny dvor odvolával aj vo svojich neskorších rozhodnutiach.

2) Samotné izolované preskúmanie vyššie uvedených skutočností by bolo bez významu, a preto Súdny dvor zdôraznil aj druhý aspekt posudzovania, a to, že tieto skutočnosti sú len jednotlivými faktormi v celkovom posúdení, ktoré sa musí urobiť a preto nemôžu byť posudzované len samostatne.

V princípe uvedené znamená, že sa každá situácia musí posúdiť komplexne, nielen na základe jednotlivých znakov (niektoré znaky môžu byť napr. aj výrazne oslabené, napr. sa neprevedú zákazníci; neprevedie sa podstatný hmotný majetok, ak ide o činnosť založenú hlavne na ľudskej sile – upratovacie činnosti, stráženie budov).


Príklad: Prevedenie funkcie subjektu – prevod bez zmluvy

Praktický príklad: (C-29/91 Redmont Stichting)P. Bartol a 8 osôb pracovalo pre nadáciu Redmond (subjekt A). Táto nadácia sa zaoberala asistenciou pre drogovo závislých a jej činnosť bola financovaná dotáciou od mesta Groningen, pričom od 1.1. sa podpora skončila a mesto podporu presunulo na iný subjekt B (nadácia Sigma). Subjekt A, bez zdrojov, zrušil pracovné zmluvy so zamestnancami a prestal vykonávať činnosť. Subjekt B vykonáva tie isté aktivity.

V danom prípade sa národný súd Súdneho dvora spýtal, čo je „právny prevod“ (legal transfer) (vo väzbe na to, že tu nebol priamy zmluvný vzťah medzi subjektom A a B) a čo je to „prevod podniku, činnosti/závodu alebo ich časti“ a to väzbe, že v tomto prípade neprešla na podnik B sociálna a rekreačná funkcia podniku A, ale na podnik B prešla (iba) funkcia poskytovania asistencie (pozn. t.j. všetky činnosti neprešli na subjekt B).

Súdny dvor tu konštatoval, že v danej situácie ide o jednostranné rozhodnutie verejného orgánu (pozn. analogicky sa to dá aplikovať aj na súkromnú sféru) bez toho, aby sa uzatvorila zmluva medzi subjektom A a B. Uvedené však neznamená že by tiež nešlo o prevod podľa smernice (pozn. ak sú splnené ďalšie kritériá). Súdny dvor sa tu vyjadril, že spojenie „právny prevod“ znamená, že ustanovenie pokrýva situáciu, v ktorej verejný orgán rozhodol o skončení platenia dotácie jednej právnickej osobe a ako dôsledok toho, činnosti tejto právnickej osoby sú plne a definitívne skončené a prevedené na inú právnickú osobu s podobným cieľom.

Vo vzťahu k spojeniu „prevod podniku, činnosti/závodu alebo ich časti“ Súdny dvor zistil, že obidve spoločnosti sledovali rovnaké alebo podobné ciele, druhá spoločnosť čiastočne absorbovala prvú, a obidve nadácie kooperovali pri finalizácii prevodových úkonov. Bolo dohodnuté, že vedomosti (knowledge) a zdroje nadácie A budú prevedené na nadáciu B; priestory nadácie A boli prenajaté nadácii B a druhá nadácia ponúkla nové pracovné zmluvy niektorým bývalým zamestnancom spoločnosti A. Podľa Súdneho dvora to, že sa nepreviedol hnuteľný majetok, nie je rozhodujúce a je národnom súde, aby túto skutočnosť posúdil v celkovom posúdení situácie.

Pokiaľ ide o neprevedenie rekreačnej a sociálnej funkcie. Dôležité bolo posúdenie, či prevedenie činnosti asistencie je dostačujúce na to, aby išlo o prevod. Podľa Súdneho dvora, hoci sociálna a rekreačná funkcia tvorila nezávislú funkciu nadácie A, nie je to dostačujúce na vylúčenie aplikácie smernice, ktorá sa týka aj prevodu činnosti/závodu alebo jej časti (pozn. t.j. nielen prevodu zamestnávateľa ako celku). Súdny dvor tu uviedol, že pre posúdenie je dôležité určiť, berúc ohľad na všetky faktické okolnosti charakterizujúce vykonávanie činnosti, či vykonávané funkcie sú v skutočnosti vykonávané alebo obnovené novou právnickou osobou s tým istými alebo podobnými činnosťami, sú považované za činnosti osobitnej povahy, ktoré predstavujú nezávislé funkcie.

Obdobný prípad prestavuje spor Abler/Sodexho ohľadom toho, či ide o prevod, ak medzi subjektom A a B, ktoré poskytovali catering (stravovacie služby) pre nemocnicu nie je priamy právny vzťah.

Praktická situácia: (C-340/01 Abler/Sodexho) Spoločnosť B (Sodexho) – spoločnosť zabezpečujúca catering (stravovacie služby), mala zmluvu na manažovanie cateringu (stravy a nápojov pre pacientov) v nemocnici. Pán Abler (kuchynská výpomoc) a 21 ďalších zamestnancov v cateringu pracovali pre spoločnosť A (Sanrest), ktorá zabezpečovala túto činnosť pre nemocnicu do skončenia zmluvy s nemocnicou. Činnosť následne začala vykonávať spoločnosť B (Sodexho). Zamestnanci spoločnosti A (Sanrest) začali konanie proti spoločnosti B (Sodexho) a žiadali, aby táto situácia bola posúdená ako prevod. V rámci prípadu boli zistené nasledujúce skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie, či ide alebo nejde o prevod: Jedla boli pripravované v priestoroch nemocnice (t.j. ide o priestor objednávateľa). Povinnosťou spoločnosti A (Sanrest) bolo najmä naplánovanie menu, nákup, uskladnenie, výroba, porcovanie a prevoz porcií jedla na rôzne oddelenia nemocnice (nie servírovanie pacientom), servírovanie jedla v zamestnaneckej jedálni, umývanie porcelánového riadu a čistenie použitých priestorov. Priestory, voda, energia, malé a veľké vybavenie poskytoval pre spoločnosť A (Sanrest) manažment. Spoločnosť A (Sanrest) znášala náklady na opotrebovanie vybavenia. Spoločnosť A (Sanrest) zároveň viedla kaviareň. Po sporoch spoločnosť A (Sanrest) nezískala novú zmluvu, ale získala ju spoločnosť B (Sodexho). Spoločnosť A (Sanrest) tvrdila, že ide o prevod podniku. Spoločnosť B (Sodexho) odmietla prevziať materiál, zásoby a zamestnancov. Spoločnosť B (Sodexho) nezískala ani účtovné dáta, plán menu, dietné plány, recepty alebo všeobecné záznamy.

V princípe, v tomto prípade sa národný súd obrátil na Súdny dvor s otázkou, či ide o prevod, ak jeden subjekt (C) (nemocnica) ukončil zmluvu o zabezpečení stravovania s jednou spoločnosťou (A) a túto zmluvu získala druhá spoločnosť (B), ktorá použila podstatnú časť hmotného majetku predtým použitého prvou spoločnosťou, a tento majetok bol následne daný k dispozícií novej spoločnosti.

Súdny dvor sa tu vyjadril, že prevod podnikov a vybavenia nemocnice, ktoré je nevyhnutné pre prípravu a distribúciu jedla pre pacientov nemocnice a osadenstva, za týchto okolností robí prevod hospodárskej jednotky (subjektu). Súdny dvor sa zároveň zaoberal aj námietkou, že tu nebola priama zmluva medzi spoločnosťou A (Sanrest) a spoločnosťou B (Sodexho). Súdny dvor uviedol, že na to aby sa aplikovala smernica, nie je potrebné, aby tu bol priamy zmluvný vzťah medzi prevodcom a preberajúcim. Prevod môže prebehnúť cez medzičlánok tretej osoby ako je vlastník alebo osoba, ktorá poskytuje kapitál. Nie je ani rozhodujúce, že priestory a nástroje vlastní objednávateľ služby (nemocnica).


Príklad:Prevod podniku v rámci skupiny podnikov

V praxi môže nastať situácia, že jeden subjekt C vlastní (prípadne ovláda napr. cez akcie, apod.) iné spoločnosti a presúva niektoré činnosti medzi nimi. Aj v takomto prípade vyvstala otázka, či môže ísť o prevod. Súdny dvor sa ňou zaoberal napr. v prípade C-234/98 Allen a ostatní.

Praktická situácia: (C-234/98 Allen and others) Britská spoločnosť ACC (Amalgamated Construction Co. Ltd) – spoločnosť A bola spoločnosť vykonávajúca činnosť v ťažobnom odvetví. Táto spoločnosť je plne vlastnená spoločnosťou AMCO Corporation plc (AMCO Group) – spoločnosť C, pričom AMCO group zahŕňa 12 spoločností vrátane ešte jednej ďalšej plne vlastnenej spoločnosti AMS (AM Mining Services Ltd) – spoločnosť B. Spoločnosť A (ACC) a spoločnosť B (AMS) sú samostatné spoločnosti, ale majú ten istý manažment a zdieľajú administratívne a podporné funkcie v rámci skupiny. Náklady na pracovnú silu boli v spoločnosti A (ACC) vyššie ako v spoločnosti B (AMS). Spoločnosť A (ACC) sa v roku 1994 uchádzala v súťaži o zmluvy na razenie tunelov (drivage), pričom v podmienkach uviedla, že práce budú vykonávané na základe subdodávania spoločnosťou B (AMS) (náklady na pracovnú silu sú u nej nižšie). Spoločnosť A (ACC) súťaž vyhrala. Keďže subdodávky znamenali nižší rozsah činnosti spoločnosti A (ACC), táto spoločnosť prepustila celý rad zamestnancov na mieste, informujúc ich o tom, že môžu byť vzatí spoločnosťou B (AMS) po víkende. Zamestnanci dostali odstupné a stali sa zamestnancami spoločnosti B (AMS). Činnosti spoločnosti B a A sa prelínali a následne spoločnosť A (ACC) sa rozhodla nebrať subdodávky od spoločnosti B (AMS) a zamestnala bývalých zamestnancov vrátane pána Allena. Boli zamestnaní na základe lepších podmienok ako mali v spoločnosti B (AMS), ale za horších ako keď odchádzali zo spoločnosti A (ACC). P. Allen a spoluzamestnanci tvrdili, že spoločnosť A (ACC) im mala poskytnúť rovnaké podmienky, aké mali, keď ju opúšťali pre prácu v spoločnosti B (AMS) a tvrdili, že ide o prevod podniku.

V princípe národný súd sa Súdneho dvora spýtal, či sa smernica aplikuje na situácie medzi dvoma spoločnosťami v tej istej skupine podnikov, ktoré majú rovnaké vlastníctvo, manažment, tie isté priestory a vykonávajú tú istú prácu. Súdny dvor odpovedal na otázku kladne (pozn. ide o odlišné právnické osoby bez ohľadu na určité prepojenie).

V druhej časti sa Súdny dvor zaoberal kritériami na posúdenie prípadu. Súdny dvor ponechal komplexné posúdenie prípadu na národný súd, zároveň sa však vyslovil, že smernica sa vzťahuje na prípad, v rámci ktorého spoločnosť patriaca do skupiny podnikov sa rozhodne, že nechá subdodávateľsky vykonávať prácu inou spoločnosťou v tej istej skupine podnikov v baniach, pokiaľ transakcia zahŕňa prevod hospodárskej jednotky medzi dvoma spoločnosťami. Pojem „hospodárska jednotka (subjekt)“ odkazuje na organizované zoskupenie osôb, prostriedkov (majetku) uľahčujúcu výkon ekonomickej činnosti, ktorá sleduje osobitný cieľ.

Z tohto hľadiska teda následne musel národný súd (za splnenie kritérií, ktoré nastolila už judikatúra v prípade napr. Spijkers) posúdiť, či v tomto prípade došlo k prevodu hospodárskej jednotky (subjektu) pretože Súdny dvor povedal, že aj v prípade prevodu činnosti medzi subjektom A a B v rámci skupiny podnikov môže ísť o prevod podniku.


Príklad: Prevod hospodárskej jednotky založenej natrvalo

Vo väzbe na vyššie uvedené prípady vyvstáva logická otázka, kde je vlastne hranica, kedy ešte ide o prevod a kedy nie. Jedným zo súdnych prípadov, kedy už nešlo o prevod, pretože neboli splnené podmienky, aby išlo o prevod hospodárskej jednotky (subjektu) založenej natrvalo je prípad C-172/99 Liikenne.

Praktická situácia: (C-172/99 Liikenne): Išlo o spor medzi autobusovou spoločnosťou Oy Liikenne Ab – subjekt B a dvoma zamestnancami, ktorý sa týkal odmietnutia zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom rovnaké pracovné podmienky ako tie, na základe ktorých pracovali pre predchádzajúceho zamestnávateľa (spoločnosť A).

Spoločná rada veľkých Helsínk – subjekt C udelila prevádzkovanie siedmich lokálnych autobusových trás spoločnosti B (Oy Liikenne Ab) na tri roky. Predtým ich prevádzkovala spoločnosť A (Hakunilan Liikenne), ktorá prepustila 45 vodičov. 33 z nich požiadalo a bolo prijatých spoločnosťou B (Liikenne). V tomto prípade nebol odovzdaný žiadny hmotný majetok, druhá spoločnosť (B) si prenajala dva autobusy od prvej spoločnosti (A) na dva alebo tri mesiace, kým čakala na dodávku nových autobusov. Predmetní dvaja vodiči sa domáhali, že ide o prevod podniku, keďže sa preberá hospodárska jednotka (subjekt) (ich pracovné podmienky boli menej priaznivé).

Národný súd následne položil Súdnemu dvoru otázku, či v prípade, ak prevádzka trasy (pozn. v princípe v Helsinkách rôzne linky/trasy autobusov prevádzkovali rôzne spoločnosti) autobusu prechádza z jedného autobusového podniku (A) na druhý (B) na základe výberového konania (obstarávania) založeného príslušnou smernicou môže byť považovaná za prevod podniku.

Súdny dvor uviedol, že skutočnosť, že išlo o mechanizmus verejného obstarávania nie je relevantná. Súdny dvor ďalej uviedol, že aby išlo o prevod podniku, prevod sa musí týkať stabilnej hospodárskej jednotky (subjektu), ktorej činnosť nie je limitovaná na vykonávanie jednej osobitnej zmluvy o práci (works contract). Pojem jednotka (subjekt) teda odkazuje na organizované zoskupenie osôb a majetku uľahčujúce výkon ekonomickej činnosti, ktorá sleduje osobný cieľ. Iba skutočnosť, že služba poskytovaná starou a novou zmluvnou stranou je podobná, neodôvodňuje záver, že tu bol prevod hospodárskej jednotky (subjektu) medzi dvoma podnikmi. Takáto jednotka (subjekt) nemôže byť redukovaná na činnosť, ktorá jej bola zverená.Jej totožnosť (viď. právnu úpravu SR = hospodársky subjekt/jednotka, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako ...) tiež vyvstáva z ďalších faktorov ako je pracovná sila, riadiace osadenstvo, spôsob, ktorým je práca organizovaná, metódy prevádzkovania alebo skutočne, kde je to vhodné, zdroje prevádzkovania, ktoré má k dispozícii.

V tejto súvislosti teda Súdny dvor vnímal totožnosť hospodárskej jednotky (subjektu) širšie ako len samotná činnosť prevádzkovanie trasy/linky, ale súčasťou jednotky (subjektu) sú aj ďalšie zložky (pozn. ako napr. prevod majetku; v tomto prípade, keďže nejde o prácu založenú len na ľudskej sile to má význam – viď. ďalej), ktoré je potrebné z hľadiska posúdenia, či zachovala totožnosť hospodárskej jednotky (subjektu) posúdiť.

V ďalšej časti Súdny dvor riešil aj tú skutočnosť, že sú odvetvia založené len na pracovnej sile, kde v princípe môže ísť práve o prevod pracovnej sily, t.j. nie vždy musí byť prevod spojený aj s prevodom značného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, a teda z hľadiska posúdenia, či ide o prevod, otázka prevodu majetku bude hrať menšiu rolu. Súdny dvor vo väzbe, že existujú odvetvia založené len na pracovnej sile (kde prevod nemusí byť spojený s prevodom hmotného majetku) uviedol, že autobusová doprava nemôže byť považovaná za činnosť vykonávaná výlučne na základe ľudskej práce, pretože podstatne vyžaduje prevádzku a vybavenie (pozn. napríklad autobusy, parkoviská, depo a pod.). Skutočnosť, že hmotný majetok používaný pre prevádzkovanie autobusovej trasy nebol prevedený zo starej na novú zmluvnú stranu preto zakladá okolnosť, ktorú je potrebné brať do úvahy. V tejto situácia Súdny dvor rozhodol, že smernica sa vzťahuje na situácie, kde nie je priamy zmluvný vzťah medzi subjektmi, alenevzťahuje sa na situácie, kde nie prevod podstatného (významného) hmotného majetku medzi dvoma spoločnosťami (pozn. v kontexte toho, že nejde o odvetvie/činnosť, ktorá je založená na ľudskej sile)

Praktická situácia (C-13/95Süzen):Pani Süzen bola zamestnaná v spoločnosti A (Zehnacker) v Nemecku, ktorá ju pridelila na čistiace práce v priestoroch strednej školy Aloisiuskolle – subjekt C na základe zmluvy o čistiacich prácach medzi subjektom A (Zehnacker) a subjektom C - školou. Pani Süzen bola prepustená spoločne so siedmimi zamestnancami, ktorí tiež vykonávali čistiace práce v škole z dôvodu, že sa skončila zmluva medzi subjektom A (Zehnacker) a subjektom C - školou (30.6.1994). V nadväznosti na to subjekt C - škola uzatvorila zmluvu na čistenie priestorov so spoločnosťou B (Lefarth) (od 1.8.1994). Pani Süzen začala konanie na súde a tvrdila, že výpoveď, ktorá jej bola daná spoločnosťou A (Zehnacker) neskončila pracovný vzťah, t.j. že ju mala zamestnávať spoločnosť B (Lefarth).

Národný súd položil Súdnemu dvoru otázky ohľadom toho, či sa smernica vzťahuje aj na situáciu, pri ktorej osoba, ktorá zverila čistenie jej priestorov prvému podniku ukončí zmluvu .... a pre výkon podobnej práce uzatvorí novú zmluvu s druhým podnikombez súčasného prevodu hmotného alebo

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk