dnes je 27.9.2020

Input:

Komentár k ZP § 241a Právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

11.4.2 Komentár k ZP § 241a Právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 241a

(1) Na účely uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie

a. zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov,

b. skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládaní zamestnávatelia,

c. skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov je skupina zamestnávateľov, ktorá spolu zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch, z ktorých najmenej dvaja zamestnávatelia skupiny zamestnávateľov pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch a z ktorých najmenej jeden zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v inom členskom štáte,

d. zástupcami zamestnancov u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom alebo miestom podnikania (ďalej len „sídlo“) na území Slovenskej republiky sú zástupcovia zamestnancov podľa § 230 a 233, člen osobitného vyjednávacieho orgánu, člen európskej zamestnaneckej rady a zástupca zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,

e. ústredné vedenie je ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov; ak ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, za ústredné vedenie sa považuje zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorý sa ustanoví v prípade potreby, a ak takýto zástupca nie je ustanovený, za ústredné vedenie sa považuje vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov,

f. osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 s cieľom uskutočňovať vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,

g. európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 s cieľom informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,

h. informovanie je poskytovanie informácií zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznámiť s ich obsahom a posúdiť ich; informovanie sa uskutoční v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov podrobne posúdiť možné dôsledky, ktoré vyplývajú z poskytnutých informácií, a v prípade potreby pripraviť sa na prerokovanie s príslušným orgánom zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov,

i. prerokovanie je dialóg a výmena názorov medzi ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia a zástupcami zamestnancov v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov na základe poskytnutých informácií umožňuje v primeranej lehote vyjadriť k navrhovaným opatreniam, ktorých sa prerokovanie týka, stanovisko, ktoré je možné zohľadniť v rámci rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vedenia,

j. nadnárodné otázky sú otázky týkajúce sa zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov ako celku alebo najmenej dvoch zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov nachádzajúcich sa v dvoch rôznych členských štátoch.

 

K § 241a: [Definície a riadiaci zamestnávateľ]


§ 241a obsahuje základné definície a pravidlá na určenie riadiaceho zamestnávateľa.

K ods. 1: [Definície]

Ods. 1 obsahuje definície základných pojmov.

Zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov

V písm. a) sa definuje, kto je zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov. Uvedené má význam z hľadiska identifikácie povinností podľa § 241 až § 250a.

Zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý spĺňa tieto dve kumulatívne kritériá:

  1. zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch (celkový najmenší počet zamestnancov) a

  2. aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov (t.j. najmenej v dvoch štátoch zo všetkých štátov kde zamestnáva najmenej 1000 zamestnancov musí zamestnávať najmenej 150 zamestnancov).

Skupina zamestnávateľov a skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov

Ďalším dôležitým pojmom je skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Uvedené má význam z toho hľadiska, že v rámci štruktúry zamestnávateľov môže byť vytvorená taká štruktúra, že má význam riešiť právo na nadnárodné informácie a prerokovanie v rámci skupiny zamestnávateľov (napr. z dôvodu vlastníckeho práva, riadenia zamestnávateľa – napr. viacerých zamestnávateľov bude ovládať jeden subjekt a robiť spoločné rozhodnutia pre skupinu zamestnávateľov).

Skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládaní zamestnávatelia.

Vo väzbe na zadefinovanie skupiny zamestnávateľov má z hľadiska práva na nadnárodné informácie a prerokovanie význam riešiť skupinu zamestnávateľov s určitým počtom zamestnancov.

Podľa písmena c) skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov je skupina zamestnávateľov, ktorá kumulatívne spĺňa nasledovné kritériá:

1) spolu zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch,

2) z ktorých (pozn. zo skupiny zamestnávateľov) najmenej dvaja zamestnávatelia skupiny zamestnávateľov pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch (t.j. nejde o takú skupinu, kde by každý zamestnávateľ pôsobil len vo vlastnom štáte, resp. iba jeden by pôsobil v dvoch štátoch; v takom prípade by sa v podstate strácal nadnárodný prvok)

3) a z ktorých (pozn. zo skupiny zamestnávateľov)

a) najmenej jeden zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v jednom členskom štáte (t.j. dôležité je aj kritérium počtu zamestnancov zamestnávaných aspoň jedným zamestnávateľov – aspoň jeden zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov musí v jednom členskom štáte zamestnávať najmenej 150 zamestnancov)

b) a najmenej jeden ďalší zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v inom členskom štáte (t.j. dôraz na slová „v inom členskom štáte“ znamená, že tu musí byť najmenej druhý/ďalší zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 150 zamestnancov, ale nesmie ísť o ten istý členský štát ako štát, v ktorom zamestnáva najmenej 150 zamestnancov prvý zamestnávateľ s takýmto počtom zamestnancov – v princípe teda ide o situáciu, kde najmenej dvaja zamestnávatelia majú najmenej 150 zamestnancov, pričom tento počet dosahuje jeden najmenej v jednom štáte a druhý najmenej v inom druhom štáte).

Zástupcovia zamestnancov pre účely nadnárodného informovania a prerokovania

V písm. d) sa vymedzujú zástupcovia zamestnancov pre účely nadnárodného informovania a prerokovania.

Zástupcami zamestnancov na národnej úrovni (v Slovenskej republike) sú zástupcovia podľa § 11a (§ 230 a 233).

Zástupcami zamestnancov na nadnárodnej úrovni sú:

  1. členovia osobitného vyjednávacieho orgánu,

  2. členovia európskej zamestnaneckej rady,

  3. zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

V tejto súvislosti možno uviesť, že by sa im z hľadiska ich funkcie mala poskytnúť rovnaká ochrana a rovnaké práva (napr. § 240 s príslušnými odchýlkami vyplývajúcimi z ich pôsobenia hlavne na nadnárodnej úrovni a odchýlkami, ktoré vyplývajú z práv priznaných smernicou 2009/38/ES prenesenou do ustanovení § 241 až 250a) ako zástupcom zamestnancov na národnej úrovni. Uvedené vyjadruje § 250 ods. 1, kde sa stanovuje, že na členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky pri výkone ich funkcie sa primerane vzťahuje § 240.

U týchto subjektov však Zákonník práce priamo nerieši ich právnu subjektivitu, ale v zmysle § 250 ods. 3 členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, členovia európskej zamestnaneckej rady a zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi majú pri vykonávaní svojej funkcie k dispozícii prostriedky na kolektívne zastupovanie záujmov zamestnancov zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov vyplývajúcich z uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie a na tento účel sa im priznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

Ústredné vedenie

Pojem ústredné vedenie má význam z hľadiska riadenia zamestnávateľa/skupiny zamestnávateľov, t.j. z hľadiska riadiacich právomoci a rozhodovania o rôznych opatreniach v rámci zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.

Ústredné vedenie je:

1) ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov (pozn. v prípade, ak ide o zamestnávateľa), alebo

2) ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov,

3) tzv. predpokladané ústredné vedenie - ak ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, za ústredné vedenie sa považuje:

a) zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorý sa ustanoví v prípade potreby,

b) a ak takýto zástupca nie je ustanovený, za ústredné vedenie sa považuje vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov.

V písm. e) sa oproti právnej úprave účinnej do 5.6.2011 spresnilo vymedzenie tzv. predpokladaného ústredného vedenia v prípade, ak sa skutočné ústredné vedenie nenachádza na území členských štátov. Ak sa v znení Zákonníka práce používa spojenie „ústredné vedenie“, myslí sa tým nielen skutočné ústredné vedenie, ale aj predpokladané ústredné vedenie. Namiesto slova „reprezentant“ sa navrhuje používať slovo „zástupca“.

Vymedzenie predpokladané ústredného vedenia má význam z hľadiska zabránenia obchádzania smernice 2009/38/ES umiestnením ústredného vedenia mimo územia členských štátov, ktoré pokrýva smernica (napr. do Švajčiarska) a následnej argumentácie, že smernica zakladajúca povinnosti nadnárodného informovania a prerokovania sa na takýto subjekt, ktorý sa nachádza mimo územia členských štátov nevzťahuje, hoci štruktúra, ktorá pôsobí na území členských štátov spĺňa podmienky zamestnávateľa/skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.

Osobitný vyjednávací orgán

Osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 s cieľom uskutočňovať vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

Osobitný vyjednávací orgán má teda význam z hľadiska kreovania európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

Európska zamestnanecká rada

Európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 s cieľom informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Na rozdiel od iného postupu nadnárodného informovania a prerokovania je európska zamestnanecká rada určitým kolektívnym orgánom.

Informovanie zamestnancov

V písm. h) je obsiahnutá osobitná definícia informovania (viď. § 238 – právo na informácie) pre účely nadnárodného informovania. Definuje sa komu, kedy, akým spôsobom sa poskytuje informácia.

Informovanie je poskytovanie informácií zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznámiť s ich obsahom a posúdiť ich; informovanie sa uskutoční v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov podrobne posúdiť možné dôsledky, ktoré vyplývajú z poskytnutých informácií, a v prípade potreby pripraviť sa na prerokovanie s príslušným orgánom zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov.

Prerokovanie

V písm. i) je obsiahnutá osobitná definícia prerokovania (viď. § 237 – prerokovanie) pre účely nadnárodného prerokovania. Definuje sa komu, kedy, akým spôsobom sa prerokuje informácia. Definuje sa na akej úrovni má prebehnúť prerokovanie, akým spôsobom, kedy, s akým obsahom. Prerokovanie zahŕňa aj právo na vyjadrenie sa v primeranej lehote.

Prerokovanie je dialóg a výmena názorov medzi ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia a zástupcami zamestnancov v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov na základe poskytnutých informácií umožňuje v primeranej lehote vyjadriť k navrhovaným opatreniam, ktorých sa prerokovanie týka, stanovisko, ktoré je možné zohľadniť v rámci rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vedenia.

Nadnárodné otázky

Z hľadiska nadnárodného informovania a prerokovania má význam riešiť predovšetkým nadnárodné otázky. Vnútroštátne otázky sa majú riešiť predovšetkým u zamestnávateľa na vnútroštátnej úrovni.

Nadnárodné otázky sú otázky týkajúce sa:

a) zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov ako celku

b) alebo najmenej dvoch zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov nachádzajúcich sa v dvoch rôznych členských štátoch.

Pri určovaní, či ide o nadnárodnú otázku by sa do úvahy mal brať aj bod 16 Zásad smernice 2008/39/ES, kde sa uvádza, že nadnárodná povaha určitej otázky by sa mala určiť na základe:

  • rozsahu jej potenciálnych účinkov,

  • ako aj na základe úrovne vedenia a zastúpenia, ktorú zahŕňa.

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk