dnes je 27.9.2020

Input:

Komentár k ZP § 19 Omyl, odstúpenie od pracovnej zmluvy

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.6.2 Komentár k ZP § 19 Omyl, odstúpenie od pracovnej zmluvy

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 19

(1) Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

 

K §19:


§ 19 ods. 1 upravuje otázku omylu. V danom prípade jeden účastník konal v omyle a druhému účastníkovi musel byť omyl známy (ak by nebol, nemožno odstúpiť od zmluvy - prvá podmienka) a zároveň omyl sa týkal takej okolnosti, že by bez neho k zmluve (jej uzatvoreniu) nedošlo (druhá podmienka). Ustanovenie umožňuje od zmluvy odstúpiť aj zamestnávateľovi aj zamestnancovi.


(2) Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak

a. zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,

b. zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo

c. zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

(3) Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.

 


§ 19 ods. 2upravuje právo zamestnávateľa na odstúpenie od zmluvy.

  1. ide o situáciu, keď zamestnanec nenastúpil do práce v deň dohodnutý v pracovnej zmluve (§ 43 ods. 1) bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť - § 141 ods. 1). Zamestnávateľ by však mal počkať s odstúpením od pracovnej zmluvy, pretože zamestnanec má v zmysle § 19 ods. 2 časový priestor, aby oznámil zamestnávateľovi, že mu v nastúpení do práce bránila prekážka v práci na jeho strane.

  2. ide o situáciu, keď zamestnanec nenastúpil do práce v deň dohodnutý v pracovnej zmluve a bránila mu v tom prekážka v práci a zároveň do troch pracovných dní o tejto prekážke zamestnávateľa neupovedomil (tu by malo ísť o prekážky v práci na strane zamestnanca, pretože v nástupe do práce môže brániť aj prekážka v práci na strane zamestnávateľa, ktorú však zamestnanec v zmysle § 144 neoznamuje),

  3. tretia situácia sa týka prípadu, ak bol zamestnanec po uzavretí pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin (k úmyselnému trestnému činu pozri § 15 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon).

Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa § 19 ods. 2 môže zamestnávateľ v zmysle § 19 ods. 3len dokiaľ zamestnanec nezačne vykonávať prácu. Po začatí výkonu práce zamestnancom môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer inými spôsobmi napr. v skúšobnej dobe, výpoveďou, dohodou alebo okamžitým skončením.

Vyvstáva tu otázka, či sa odstúpenie musí doručovať podľa § 38. Vzhľadom na jeho následky, je možné sa domnievať, že ide o písomnosť, ktorá spôsobí zánik pracovného pomeru [v zmysle § 46 už pracovný pomer vznikol dňom dohodnutým ako deň nástupu do práce; pozn. uvedené však nemusí platiť v prípade odstúpenia z dôvodu právoplatného odsúdenia zamestnanca za úmyselný trestný čin)].


Zamestnanec pri pohovore v decembri 2015 uviedol, že vyštudoval právnickú fakultu, o čom predložil aj doklad. Následne s ním zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu od 1.1.2016. Zamestnávateľ sa ešte pred nástupom do zamestnania dozvedel, že zamestnanec žiadnu vysokú školu nevyštudovať a predložené doklady boli sfalšované. Ako môže zamestnávateľ postupovať?

Podľa § 19 ods. 1 ZP účastník, ktorý konal v omyle (pozn. v tomto prípade bol zamestnávateľ uvedený do omylu, keďže mu boli predložené sfalšované doklady

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk