dnes je 26.9.2020

Input:

Komentár k ZP § 17 Neplatnosť právneho úkonu

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.5.3 Komentár k ZP § 17 Neplatnosť právneho úkonu

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 17

Neplatnosť právneho úkonu

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

 

K §17:

Všeobecne k neplatnosti právnych úkonov:


Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa musí rešpektovať niekoľko princípov:

1. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne

Ak nie je splnená podmienka slobodného (bez nátlaku), vážneho (skutočne mienený úkon, napr. nejde o hru), určitého (napr. miesto výkonu práce je vymedzené ako Bratislava a nie ako „tam, kde bude potrebné“) a zrozumiteľného (napr. je možné určiť, čo je ním vyjadrené, čo sa ním zamýšľalo), ide právny úkon absolútne neplatný podľa Občianskeho zákonníka a z tohto hľadiska nemožno napr. nedostatok slobody pri rozhodovaní (nátlak) odstrániť tým, že zamestnanec v budúcnosti slobodne vyhlási, že s pôvodnou dohodou, ktorá sa uzatvorila pod nátlakom, súhlasí.

2. predmetom právneho úkonu nemôže byť nemožné plnenie

Ak nie je splnená táto podmienka, ide podľa Občianskeho zákonníka o právny úkon absolútne neplatný. Nemožné plnenie je plnenie, ktoré by zamestnanec nemohol splniť (či už ide o úlohu, ktorá sa nedá splniť z hľadiska vedecko-technického poznania, prípadne z hľadiska fyzických schopností človeka).

3. právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný

Z tohto hľadiska nemožno vyhlásiť pracovnú zmluvu za neplatnú len pre chybu v texte (preklep), ak je jasné, čo chceli zmluvné strany textom vyjadriť.

4. pracovnú zmluvu možno uzatvoriť len s osobou, ktorá má spôsobilosť na právne úkony

Zákonník práce vymedzuje spôsobilosť na právne úkony osobitne pre svoje účely - zamestnávateľ (§ 8; úkony za zamestnávateľa - § 9) a zamestnanca (viď. § 11 ods. 2 a 3). Nerešpektovanie tejto podmienky znamená, že je právny úkon absolútne neplatný.

Neplatnosť postihuje aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

5. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákonník práce osobitne konštruuje niektoré otázky neplatnosti v § 17.

K ods. 1: [Vzdanie sa práv vopred]

Podľa § 17 ods. 1 sa zamestnanec nemôže vopred vzdať svojich práv. Takéto vzdanie sa vopred by bolo absolútne neplatné. Išlo by o prípad, ak by sa zamestnanec vopred právnym úkonom (napr. v pracovnej zmluve) vzdal napr. práva na výpoveď - vopred by vyhlásil, že nevyužije možnosť skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa konštrukcie § 17 ods. 1 sa toto obmedzenie nevzťahuje na zamestnávateľa. Z toho možno usudzovať, že zamestnávateľ sa právnym úkonom môže vzdať vopred svojich práv, čo však vyvoláva pochybnosť, či by takéto vzdanie sa práva posúdil súd ako platné.


(2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

 

K ods. 2: [Doložka neplatnosti]


Podľa § 17 ods. 2„právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.“.

Z tohto hľadiska je potrebné rozlišovať dva režimy:

  1. režim tzv. doložky neplatnosti,

  2. režim bez tzv. doložky neplatnosti.

Do režimu doložky neplatnosti spadajú len:

  1. právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas zástupcov zamestnancov,

  2. právny úkon, ktorý sa vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov,

  3. právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom.

  4. právny úkon, na ktorá neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán (je výslovné uvedené v zákone od 1. januára 2013 - ide napr. o § 66),

  5. právny úkon, na ktorý neudelil súhlas zákonný zástupca (výslovné uvedené v zákone od 1. januára 2013 - ide napr. o§ 53 ods. 2).

V prípadoch pod písm. d) a e) sa systémovo dopĺňa do § 17 ods. 2 aj situácia, ktorú tento zákon už predvída v inom ustanovení (§ 53, § 66), bez toho, aby bola aplikácia doložky neplatnosti aj v takomto prípade zahrnutá do troch prípadov (do tejto zmeny), kedy sa právny úkon považuje za neplatný, ak zákon obsahuje slová „inak je neplatný/á“..

Doložka neplatnosti sa v Zákonníku práce používa pre formu úkonu (písomná, inak je neplatná), prerokovanie (písomné, inak je neplatný právny úkon, ktorý sa mal prerokovať), spolurozhodovanie (písomné, inak je neplatný právny úkon, o ktorom sa malo spolurozhodovať), predpísaný súhlas príslušného orgánu (so súhlasom, inak je neplatný), predpísaný súhlas zákonného zástupcu (so súhlasom, inak je neplatný).

Tam, kde nie je uvedená doložka neplatnosti, nesplnenie písomnej formy právneho úkonu, neprerokovanie vopred, neudelenie predchádzajúceho súhlasu nemá vplyv na otázku platnosti právneho úkonu, ale môže ísť o porušenie pracovnoprávnych povinností, ktoré ukladá ZP.

Forma právneho úkonu

V prípade formy právneho úkonu pôjde o neplatný úkon iba vtedy, ak bude v texte vyjadrená osobitná doložka neplatnosti v znení: „inak je neplatný“. Ak bude v texte uvedená doložka neplatnosti, pôjde o absolútne neplatný úkon, s výnimkou prípadu skončenia pracovného pomeru, kde sa uplatňuje pravidlo relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. zamestnávateľ alebo zamestnanec sa musia napr. nedostatku písomnej formy výpovede dovolať na súde, ktorý môže rozhodnúť o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Ak ustanovenie Zákonníka práce (napr. pri požiadavke písomnej formy) doložku neplatnosti neustanovuje, nemôže ísť o neplatný právny úkon, hoci právny úkon nebol urobený písomne. Ide len o porušenie pracovnoprávnych povinností.

Z tohto hľadiska napr. podľa § 228a ods. 2„dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná“, t.j. v ustanovení § 228a je výslovne uvedená doložka neplatnosti, a teda ústna dohoda o pracovnej činnosti by mala byť z tohto hľadiska označená za neplatnú.

Naopak podľa § 42 ods. 1„pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom“. Z uvedeného vyplýva, že ústna dohoda nebude postihnutá následkom jej neplatnosti (absolútnej). Ústna pracovná zmluva je z hľadiska Zákonníka práce platná a zakladá pracovný pomer. Sankcia prichádza cez možnosť náhrady škody, napr. pre zamestnanca, ak nedostatok formy (absenciu písomnej formy) nezavinil, ale zavinil ju len zamestnávateľ a zamestnancovi vznikla z tohto dôvodu škoda, ako aj z hľadiska zákona č. 82/2005 Z. z.o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože nemá písomný doklad o uzatvorenej pracovnej zmluve (musel by existenciu pracovnoprávneho vzťahu preukázať inak - napr. že prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne), zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, pretože ide o porušenie pracovnoprávneho predpisu, ktorý stanovuje povinnosť písomnej formy.

Spolurozhodovanie (predchádzajúci súhlas) a prerokovanie

V prípade prerokovania a spolurozhodovania, neplatnosť v zmysle § 17 ods. 2 nie je viazaná na samotný úkon prerokovania a spolurozhodovania zástupcov zamestnancov, pretože:

  1. zástupcom zamestnancov sa rozumie aj zamestnanecká rada, ktorá však nemá právnu subjektivitu, a teda nemôže robiť právne úkony,

  2. prerokovanie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ(samé o sebe nevedie k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností) a v prípade udelenia predchádzajúceho súhlasu tiež nejde vždy o súhlas k právnemu úkonu (§ 34 OZ).


Napr. ak je úkon zamestnávateľa podmienený súhlasom zástupcov zamestnancov, neuzatvára sa dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, ale zamestnávateľ robí jednostranný úkon po získaní súhlasu od zástupcov zamestnancov. Ak sa má aplikovať systém doložky neplatnosti právneho úkonu, musí ísť o právny úkon zamestnávateľa. Neplatnosťou bude postihnutý jednostranný právny úkon len vtedy, ak zamestnávateľ súhlas zástupcov zamestnancov nezískal vopred a ak nezískanie súhlasu zákonodarca postihuje doložkou neplatnosti vo väzbe na právny úkon zamestnávateľa, t.j. súhlas je podmienkou platnosti právneho úkonu.


(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

 

K ods. 3: [Neplatnosť, ktorá zamestnancovi nie je na újmu]


§ 17 ods. 3 upravuje pravidlo vo vzťahu k tomu, či zamestnancovi môže byť neplatnosť na ujmu, ak si neplatnosť nespôsobil sám.

K niektorým otázkam neplatnosti právnych úkonov vo väzbe na ustanovenia Občianskeho zákonníka

Z hľadiska posudzovania právnych úkonov má význam aj:

§ 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (Obchádzanie zákona).

§ 41a ods. 1OZ: Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (Konverzia právnych úkonov)

§ 41a ods. 2 OZ: Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. (Simulovaný a disimulovaný právny úkon)

Uvedené ustanovenia riešia postup zmluvných strán (resp. jednej zmluvnej strany) v rozpore so zákonom a obchádzanie zákona.


V tejto súvislosti sa vyjadril aj Najvyšší súd SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008). Podľa NS SR:

„Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.

Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“.

Postup v rozpore so zákonom a obchádzanie zákona

Aj v pracovnom práve platia pravidlá, ktoré sa uplatnia, aby sa zabránilo konaniu v rozpore s právom ako aj obchádzaniu účelu zákona.

Tieto pravidlá neupravuje Zákonník práce, ale Občiansky zákonník, ktorý sa v tomto prípade priamo aplikuje. V zmysle § 1 ods. 4Zákonníka práce „Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.“.

Občiansky zákonník rieši, ako postihovať konanie, ktoré je v rozpore s právom alebo ktoré právo obchádza, t. j. nejde o medzeru v zákone (ani o dovolené konanie). Následok konania osoby, ktorá sa snaží využiť neexistujúcu medzeru, je neplatnosť právneho úkonu.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“.

Toto ustanovenie rieši:

  1. konanie (právny úkon), ktoré odporuje zákonu, a to svojím obsahom alebo účelom = konanie (právny úkon) je neplatné

  2. konanie (právny úkon), ktoré zákon obchádza = konanie (právny úkon) je neplatné

  3. konanie (právny úkon) sa prieči dobrým mravom = konanie (právny úkon) je neplatné

Právo rieši aj to, či sa neplatnosti môže dovolať iba zmluvná strana (zamestnanec a zamestnávateľ) alebo všetci. Vzhľadom na to, že § 39 Občianskeho zákonníka nie je vymenovaný v § 40a Občianskeho zákonníka, ide o tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk