dnes je 29.10.2020

Input:

Komentár k ZDP § 34 Platenie preddavkov na daň a 35 Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti

3.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.6.4 Komentár k ZDP § 34 Platenie preddavkov na daň a 35 Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti

Ing. Viera Mezeiová; Ing. Peter Horniaček


§ 34 a 35

§ 34 Platenie preddavkov na daň

(1) Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v poslednom daňovom priznaní, pri použití sadzby dane vo výške 19 %. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)

(6) Ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

(7) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)


§ 35 Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti

§ 35

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b)ods. 3, 6, 8 a 12 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)

(8) Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

(10) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

(11) Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

(12) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.


§ 34 Platenie preddavkov na daň

Podľa § 2 ZDP preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. § 34 ZDP upravuje postup a podmienky platenia preddavkov na daň v prípade, ak tieto preddavky na daň platí daňovník sám. (Pri príjmoch zo závislej činnosti štandardne vypočítava a odvádza preddavky na daň za zamestnanca zamestnávateľ.)

V § 34 ods. 1 a 2 ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 zvýšila hranica (limit), od ktorej sú daňovníci povinní platiť preddavky na daň – a to zo sumy 1 659,70 eura na sumu 2 500 eur. Táto právna úprava odbremenila od platenia preddavkov na daň z príjmov niektorých živnostníkov, ktorí majú často problém so zabezpečením prevádzkového kapitálu. Znížili sa tým ich administratívne náklady a podporilo sa malé podnikanie, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv aj na hospodársky rast.

Od roku 2020 sa znova zvýšila hranica na povinnosť platenia preddavkov na daň zo sumy 2 500 € na sumu 5 000 €.

Podľa § 34 ods. 1 ZDP teda preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 € počas preddavkového obdobia, a to podľa výšky poslednej známej daňovej povinnosti mesačne alebo štvrťročne.

Preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Napr., ak daňovník bude podávať daňové priznanie v štandardnej (nepredĺženej) lehote, preddavkové obdobie je od 1. 4. 2019 do 31. 3. 2020.

Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov na daň je s účinnosťou od 1. januára 2015 daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o odpočet daňovej straty a z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o NČZDD platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená len o daňový bonus.

Daňovník od roku 2015 pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti vychádza zo súčtu čiastkového základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP a ČZD z príjmov podľa § 6 ZDP uvedeného v poslednom daňovom priznaní, pričom výška ČZD z príjmov podľa § 7 a § 8 ZDP sa nezohľadňuje.

Od roku 2020 sa ešte zjednodušil výpočet poslednej známej daňovej povinnosti: poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v poslednom daňovom priznaní, pri použití sadzby dane vo výške 19%.

Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2020 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019.

Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období len príjmy:

  • podľa § 7 alebo § 8 ZDP,

  • podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP,

  • z ktorých sa daň vyberá zrážkou,

  • zo závislej činnosti zdanené podľa § 35 ZDP, alebo

  • môže ísť aj o kombináciu týchto príjmov.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zd ods. 8 ZDP do začatia preddavkového obdobia v roku 2015 platili daňovníci preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014, t. j. podľa “starého“ znenia ZDP.


Pani Hana poberala príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa so sídlom v Trenčíne. Okrem toho jej plynuli príjmy vo forme úrokov v banke. Platí pani Hana preddavky na daň podľa § 34 ZDP?

Pani Hana neplatí preddavky na daň podľa § 34 ZDP, pretože:

  • príjmy zo závislej činnosti preddavkovo zdaňuje zamestnávateľ podľa § 35 ZDP a

  • z úrokov v banke sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, teda daň je vysporiadaná.


Michal v daňovom priznaní za rok 2013 uviedol príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), príjmy podľa § 6 ZDP a príjmy podľa § 8 ZDP, pričom ČZD z príjmov podľa § 5 ZDP tvoril 40 % z celkového základu dane, t. j. súčtu ČZD z príjmov podľa § 5, § 6 a § 8 ZDP. Platí preddavky na daň v januári až marci podľa § 34 ZDP?

Preddavkové obdobie od januára do marca roku:

2015 – Michal podľa § 52zd ods. 8 ZDP v nadväznosti na znenie § 34 ods. 10 ZDP účinné do 31. 12. 2014, podľa ktorého sa na platenie preddavkov na daň zohľadňovali aj príjmy podľa § 8 ZDP, platí preddavky na daň v polovičnej výške až do skončenia preddavkového obdobia, t. j. do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014, pretože podiel ČZD z príjmov podľa § 5 ZDP na celkovom základe dane je menej ako 50 % (v našom príklade je to 40 %).

2016 – ak predpokladáme, že Michal vykázal v daňovom priznaní za rok 2015 svoje príjmy, resp. ČZD v tej istej štruktúre ako v daňovom priznaní za rok 2013, preddavky na daň podľa § 34 ZDP neplatí, pretože podľa znenia § 34 ods. 10 účinného od 1. 1. 2015 daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet ČZD z príjmov podľa § 5 a § 6 ZDP, neplatí preddavky na daň, ak ČZD z príjmov podľa § 5 ZDP tvorí viac ako 50 % zo súčtu ČZD podľa § 5 a § 6 ZDP (v našom príklade je to 59 %).

2020 – v preddavkovom období začínajúcom 1.4.2020 bude Michal zohľadňovať na výpočet preddavkov na daň len príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

A daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť, nie je povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

§ 35 Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti (ZČ)

Zamestnávateľ z každého príjmu zo ZČ je povinný v čase plnenia zraziť a odviesť správcovi dane mesačný preddavok na daň v zákonnej lehote.

Okrem toho vybraným ústavným činiteľom sa z mesačného zdaniteľného príjmu podľa zákona č. 120/1993 Z. z. zrazí daň vo výške 5 %, ktorá je vysporiadaná.

Zamestnávateľ zdaní len zdaniteľný príjem zo ZČ, t. j. len príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a ktorý nie je od dane oslobodený. Výnimkou je prípad, ak ide len o nepeňažný príjem (postup uvádzame ďalej).

Zdaňuje sa úhrn vyplatených (poskytnutých) príjmov zo ZČ zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac (mesačné zdaňovacie obdobie). Platí to bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa príjem platí. Nestačí, aby bol príjem len zúčtovaný – podstatná je výplata:

1. Zamestnávateľ je v platobnej neschopnosti. Zamestnancovi príjem len zúčtuje. Nemôže z neho odviesť preddavok na daň, pretože nebol ešte vyplatený. Ak neskôr vyplatí zamestnancom mzdu za viac mesiacov naraz, preddavok na daň z príjmov zo ZČ vypočíta, zrazí z príjmu tiež až v čase výplaty a v zákonnej lehote (po výplate) odvedie daňovému úradu. Musia byť na to splnené dve podmienky súčasne – zúčtovanie a výplata. Nestačí len zúčtovanie.

2. Zamestnávateľ zamestnancovi po skončení pracovného pomeru (k 31. 12. 2011) po troch mesiacoch (v marcovej výplate 2012) vyplatí dodatočne mzdu, odmenu alebo náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Zdaní ju bežným spôsobom platným v čase plnenia bez ohľadu na to, že sa tento príjem týka predchádzajúceho obdobia (napr. aj predchádzajúceho roku).

Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti

Výška preddavku na daň závisí od toho, či má zamestnanec u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo ZČ, za účelom uplatnenia mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (NČZDD) a daňového bonusu na vyživované deti (ďalej len „vyhlásenie“). Ide o odporúčané tlačivo a možno ho nájsť napr. na internetovej stránke www.financnasprava.sk.

Vyhlásenie môže mať zamestnanec podpísané v rovnakom čase (kalendárnom mesiaci) len u jedného zamestnávateľa. Podpisuje ho z toho dôvodu, aby sa nárokové odpočty realizovali v príslušnom mesiaci len jedenkrát. V priebehu roka ich môže mať viac (ale vždy len postupne po sebe, nikdy nie súčasne).

Zamestnanec vyhlásenie podpisuje:

  • pri nástupe do zamestnania,

  • kedykoľvek v priebehu roka, ak tak nespravil pri nástupe a

  • do 31.12.2019 každoročne najneskôr do konca januára (týka sa to tzv. stálych zamestnancov, resp. tých, ktorí poberali od zamestnávateľa príjmy do konca predchádzajúceho roku a mali u neho vyhlásenie podpísané – „predlžujú” si jeho platnosť do ďalšieho zdaňovacieho obdobia). Od roku 2020 stáli zamestnanci už nebudú každoročne vyhlásenia podpisovať, ale budú nahlasovať len prípadné zmeny. Okrem toho, ak sa tak zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, budú môcť „zúradovať” toto vyhlásenie alebo jeho zmeny, elektronicky.

Ad 1. Ak zamestnanec podpíše vyhlásenie pri nástupe do zamestnania (resp. keď začne poberať príjmy zo ZČ), tak na mesačnú NČZDD a daňový bonus zamestnávateľ prihliadne pri zdanení už za mesiac nástupu. Podmienkou na uplatnenie daňového bonusu je, okrem podpísaného vyhlásenia, aj predloženie potrebných dokladov (pozri § 37ZDP).

Ak zamestnanec vyhlásenie podpíše neskôr ako do konca mesiaca nástupu do zamestnania, na daňový bonus môže zamestnávateľ prihliadnuť až začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bolo podpísané, resp. v ktorom sa mu preukázal príslušnými dokladmi.

Pripomíname, že na uplatnenie NČZDD netreba zamestnávateľovi predkladať žiadne doklady (stačí len podpísanie vo vyhlásení, že zamestnanec nie je poberateľom starobného alebo ďalšieho v ZDP uvedeného dôchodku a že súčasne za rovnaké obdobie si tento nárok neuplatňuje u iného zamestnávateľa).

Doklady sú potrebné len na uplatnenie daňového bonusu (napr. rodný list alebo iný doklad o oprávnenosti nároku a u dieťaťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku aj potvrdenie o štúdiu alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, príp. ďalšie potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak ide o dieťa, ktoré sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie pre chorobu alebo úraz – bližšie pozri § 37 ZDP). Od roku 2020 tým zamestnávateľom, ktorí budú mať prístup do registrov žiakov a študentov škôl na území SR, zamestnanci už nebudú povinní prikladať potvrdenie o návšteve školy. Povinnosť zisťovania školskej dochádzky bola presunutá na týchto zamestnávateľov. U ostatných zamestnávateľov sa postup preukazovania nárokov nezmenil.

Ad 2. Ak zamestnanec nepodpíše u zamestnávateľa vyhlásenie pri nástupe do zamestnania (v mesiaci nástupu), môže tak spraviť kedykoľvek v priebehu roka (alebo nemusí vôbec). Vyhlásenie sa podpisuje vždy len dopredu. To znamená, že za mesiace, v ktorých ho nemal podpísané, plnenie bude mať až po skončení roka. Podstatné je, že zamestnávateľ na vyhlásenie prihliadne v takýchto prípadoch vždy až od 1. dňa nasledujúceho mesiaca – bližšie pozri § 36 ods. 1 ZDP.

U ďalšieho zamestnávateľa môže zamestnanec vyhlásenie podpísať len vtedy, ak sa od predchádzajúceho odhlásil. Zmeny sa riešia v tlačive vyhlásenia.

Ad 3. Podľa § 36 ods. 6 ZDP od roku

www.szz.sk
www.zps.sk
www.keepi.sk
www.sfa.sk
www.szk.sk