Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Daňová uznateľnosť cestovných náhrad zamestnancov podnikateľa

30.7.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.1.4 Daňová uznateľnosť cestovných náhrad zamestnancov podnikateľa

Ing. Dagmar Piršelová; Ing. Viera Mezeiová

Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný svojim zamestnancom poskytnúť cestovné náhrady vo výške, ktorá vyplýva zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v zn.n.p (zákon o CN).

Zamestnanec na daňové účely

Za zamestnanca sa na daňové účely považujú všetci daňovníci s príjmami zo závislej činnosti. Ide najmä o zamestnancov v pracovnom pomere a zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov (u „dohodárov” však možno cestovné náhrady poskytnúť iba vtedy, ak je to príslušnej zmluve dohodnuté).

Okruh osôb je ešte širší – bližšie § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v zn.n.p. (ZDP) a zákon o CN, v rámci okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje. Zákon o CN sa vzťahuje napr. aj na osoby, ktoré plnia pre fyzickú osobu úlohy, ak je to dohodnuté a nie sú k nej v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu (napr. ak vykonávajú práce bez odmeny alebo dohody o pracovnej činnosti).

U zamestnancov v pracovnom pomere platí, že na cestovné náhrady majú automaticky nárok. So zamestnancami na niektorú z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru sa musí vyplatenie cestovných náhrad podľa zákona o CN s nimi dohodnúť (najlepšie písomne priamo v príslušnej dohode).

Zamestnanci podľa zákona o CN majú nárok nielen na cestovné náhrady v súvislosti s pracovnými cestami, ale aj pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru (nepovinne) a pri výkone práce v zahraničí.

ZDP sa týka aj daňovo uznateľných cestovných náhrad na pracovné cesty zamestnancov.

Pracovná cesta zamestnanca

Je to čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, do ukončenia tejto cesty (§ 2 ods. 1 zákona o CN).

Zahraničná pracovná cesta

Podľa § 2 ods. 2 zákona o CN zahraničnou pracovnou cestou  je čas pracovnej cesty podľa vyššie uvedenej definície v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Možno ju ukončiť i v zahraničí (napr. ak zamestnanec zostane po vykonaní pracovných povinností v zahraničí na dovolenke).

Rozlíšenie, či ide o tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu, je dôležité aj z hľadiska poskytovania tzv. stravného (v tuzemskej alebo cudzej mene). Poskytuje sa podľa samostatných kritérií.

Pravidelné pracovisko

Pri posúdení pracovnej cesty je dôležité miesto pravidelného pracoviska zamestnanca.

Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom a ak také miesto nie je dohodnuté, vychádza sa z miesta výkonu dojednaného v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 2 ods. 3 zákona o CN).

Z uvedeného vyplýva, že „bežnú” cestu zamestnanca z domu (bydliska) do práce (na pravidelné pracovisko) nemožno všeobecne považovať za pracovnú cestu z hľadiska posúdenia nárokov na cestovné náhrady (vrátane stravného).


Zamestnanec býva v Stupave. Pravidelné pracovisko, dohodnuté v pracovnej zmluve, má v Bratislave na Šalviovej ulici. Pri ceste do práce (Stupava – Bratislava, Šalviová ul.) nejde podľa uvedenej definície o cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko. Nejde preto o pracovnú cestu v zmysle zákona o CN.

Ak zamestnanec i v takomto prípade dostane od zamestnávateľa uhradené (preplatené) cestovné náhrady, u neho to znamená zdaniteľný príjem a pre zamestnávateľa ide o daňovo uznateľný výdavok len vtedy, ak mal takéto plnenie uvedené v pracovnej zmluve.



Zamestnanec býva v Stupave, pravidelné pracovisko má v Bratislave na Šalviovej ulici (Ružinov). Vyslaný bol na dvojdňové školenie, ktoré sa uskutočňuje v Bratislave v Petržalke. V tomto prípade (Šalviová ul. – Petržalka) ide o pracovnú cestu, pretože školenie (ako výkon práce) sa koná mimo pravidelného pracoviska (Šalviová ul.). Má nárok na niektoré cestovné náhrady, vrátane stravného podľa počtu hodín, ak mu tam stravovanie nebude preukázateľne zabezpečené bezplatne. Na náhradu preukázaných cestovných výdavkov bude dôležité, odkiaľ (z akého miesta) mu zamestnávateľ určil nástup pracovnej cesty - či zo Stupavy alebo zo Šalviovej ul. v Bratislave.


Poznámka: Ak by mal ako pravidelné pracovisko určené mesto Bratislava (teda nie konkrétnu ulicu), v takom prípade by o pracovnú cestu nešlo.

Častá zmena pracoviska

U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto ich pobytu (bydliska). Pre túto kategóriu zamestnancov vyplývajú zo zákona o CN niektoré špecifiká pri vyplácaní cestovných náhrad (napr. pri stravnom, pri vystavovaní cestovných príkazov, vo vyúčtovaní preddavkov atď.).

Uvedené sa dotýka takých profesií, ako sú stavbári, vodiči, kontrolóri a pod., ktorí stále cestujú a nemajú svoje stabilné pravidelné pracovisko.

Ak sa v takýchto prípadoch zamestnancom nestanoví pravidelné pracovisko ako miesto bydliska (pobytu), ale napr. územie SR, potom zamestnanec na cestovné náhrady v podstate nárok nemá, ak prácu vykonáva len na území Slovenskej republiky.

Ak by ako pravidelné pracovisko mali títo zamestnanci napísané v pracovnej zmluve napr. sídlo zamestnávateľa, potom každá cesta mimo tohto sídla by bola pracovnou cestou.

Dohody podľa Zákonníka práce

Pri dohodách o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru možno na uvedené účely poskytnutie cestovných náhrad písomne dohodnúť priamo v dohode tak, že sa poskytnú i pri ceste z bydliska do miesta výkonu práce a späť tak, ako pri pracovnej ceste v iných prípadoch. Ak by takéto ustanovenie dohoda neobsahovala, na cestovné tomuto zamestnancovi nevznikne nárok.

Cestovný príkaz

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, je mu povinný písomne určiť miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia pracovnej cesty. Môže určiť aj ďalšie podmienky (napr. jej prerušenie spolucestujúcich, spôsob dopravy, ubytovanie).

Uvedené podmienky pracovnej cesty by mali vyplývať z cestovného príkazu. Forma tohto tlačiva nie je povinne stanovená, možno ho bežne kúpiť alebo si ho môže podnikateľ vytvoriť sám ručne alebo pomocou počítača.

Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov alebo na viacero pracovných ciest zamestnanca.

Cestovné náhrady zamestnancov

Zamestnanec pri vyslaní na pracovnú cestu má nárok na:

  • náhradu preukázaných cestovných výdavkov (cestovný lístok, letenku, taxi, osobitný postup platí pri použití cestného motorového vozidla),

  • náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie (na základe dokladu, napr. účet z hotela),

  • stravné (za každý deň podľa počtu hodín),

  • náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov (napr. parkovné, vstupné),

  • pri zahraničnej pracovnej ceste: náhrada za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov a za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie v špecifických prípadoch,

  • náhradu preukázaných cestovných výdavkov na cesty na návštevu rodiny do miesta pobytu alebo vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe idúcich kalendárnych dní (platí to pre každý týždeň, ak nie je dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac).

Vreckové

Na vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste od roku 2011 zamestnanec nárok nemá a v prípade jeho poskytnutia, ide u zamestnanca o zdaniteľný príjem.

Stravné zamestnancov

Stravné predstavuje len čiastočnú kompenzáciu výdavkov zamestnanca spojených s jeho stravovaním na pracovnej ceste, ktorá sa mu vypláca v hotovosti. Nejde o preplatenie všetkých výdavkov spojených so stravou na pracovnej ceste.

Do zákonom stanovenej výšky (podľa zákona o CN) ide o nárokové plnenie, ktoré nie je predmetom dane z príjmov zamestnanca a nezdaňuje sa mu. Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste Opatrenia MPSV a R SR č. 148/2018 Z. z.

Ak ide o tuzemskú pracovnú cestu, výška stravného závisí od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma. Za každý kalendárny deň pracovnej cesty prislúcha zamestnancovi stravné v súčasnosti rovnaké ako u FO - podnikateľa, t. j. vo výške:

a) 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

b) 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

c) 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Ak by zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej sume, rozdiel medzi nenárokovým plnením a nárokovým plnením predstavuje u zamestnanca príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov a ktorý je potrebné zdaniť .

Zamestnávateľ si túto dobrovoľnú platbu od roku 2016 môže uviesť do daňovo uznateľných výdavkov za podmienky, že poskytovanie nadnárokových plnení má zamestnanec zakotvené v pracovnej zmluve alebo je to zakotvené v kolektívnej zmluve.

Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste musí byť zamestnancovi zdanené. Do výšky 40 % stravného však ide u zamestnávateľa o daňovo uznateľný výdavok.

Častá zmena pracoviska

Zákon o CN „umožňuje” pri poskytovaní stravného postupovať v niektorých prípadoch u zamestnancov odlišne. Napríklad, ak ide o zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania.

V týchto prípadoch je možné postupovať takto:

  • zamestnávateľ môže stanoviť odchylne podmienky na poskytovanie stravného, alebo poskytnúť nižšie denné sadzby stravného. Tieto plnenia možno považovať za nárokové (sú daňovo uznateľné). Krátiť stravné sa však môže najviac o 25 % z ustanovenej sumy stravného (zaokrúhlenie je na celé koruny nahor); platí to aj pre zahraničnú pracovnú cestu;

  • v špecifických prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť stravné aj spočítaním hodín za viac pracovných ciest v rámci jedného dňa alebo za dva dni takto:


Zamestnanec bol jeden kalendárny deň vyslaný na dve pracovné cesty. Z prvej, ktorá trvala od 8,30 hod. do 11,00 hod. (2,5 hod.), sa musel vrátiť na pravidelné pracovisko, kde mal dohodnuté rokovanie. Druhá pracovná cesta v ten istý deň, trvala od 14,30 hod. do 18,30 hod. (t. j. štyri hodiny).

Na účely poskytnutia stravného sa tieto hodiny spočítajú (2,5 + 4 = 6,5). Zamestnanec má nárok na stravné vo výške 4 € (ako pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín). Toto plnenie sa mu nezdaní.


Zamestnanec, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je vyslaný na pracovnú cestu so začiatkom od 22,00 hod., ktorá skončila o 4,00 hod. na druhý deň. Má nárok na stravné vo výške 4 €. Hodiny z týchto dvoch dní sa na tieto účely spočítajú (2 + 4 = 6). Ide o jednu pracovnú cestu, ktorá spolu trvala 6 hodín.

  • ak počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná zamestnanec viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest (hodiny sa spočítavajú).

Stravné a stravovanie

Na stravné nemá zamestnanec nárok v prípade, ak má na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (napr. to vyplýva z faktúry za seminár).

Stravné sa kráti:

  • 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

  • 40 % za bezplatne poskytnutý obed a

  • 35 % za bezplatne poskytnutú večeru,

zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (z 10,90 €), ak ide o tuzemskú pracovnú cestu, a ak ide o zahraničnú pracovnú cestu, tak zo sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín.

Stravné sa nekráti, ak je na pracovnej ceste (napr. na porade) poskytnuté bežné občerstvenie (káva, chlebíček, minerálka a pod.).

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, stravné sa zníži rovnakým spôsobom.

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Výška stravného (v eurách alebo v cudzej mene) pri zahraničnej pracovnej ceste závisí tiež

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: