Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Škody, ktoré sa považujú za daňový výdavok v plnej výške

22.3.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.4.4.3.2.1 Škody, ktoré sa považujú za daňový výdavok v plnej výške

Ing. Marcela Prajová

Do daňových výdavkov v plnej výške sa zahŕňajú škody, ktoré sa v praxi označujú ako škody nezavinené daňovníkom. ZDP ich definuje v ustanovení § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Patria sem:

  • škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy a

  • škody spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je daňovým výdavkov len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Ak však k vyradeniu hmotného a nehmotného majetku dochádza z dôvodu škody vzniknutej v dôsledku živelnej pohromy alebo neznámym páchateľom (v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou), zostatková cena vyradeného majetku je daňovým výdavkov v plnej výške, bez ohľadu na výšku prijatých náhrad. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d)ZDP.

Škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy

ZDP živelnú pohromu nedefinuje, je však možné povedať, že za živelnú pohromu sa považuje len udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. V ust. § 19 ods. 3 písm. g) ZDP bod 1 v sa uvádzajú len niektoré príklady o akú živelnú pohromu môže ísť. Živelnou pohromou je napr. zemetrasenie, povodeň, krupobitie, lavína, blesk, ale aj zosuv pôdy, víchrica a pod.

ZDP takisto nerieši spôsob preukazovania skutočnosti, že ide o škodu spôsobenú živelnou pohromou zo strany podnikateľa. Ak v dôsledku živelnej pohromy vznikne škoda na majetku daňovníka, je táto škoda podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP bod 1 daňovým výdavkom.

Okolnosti preukazujúce skutočnosť, že obchodný majetok bol poškodený skutočne živelnou pohromou, musí podnikateľ hodnoverne doložiť, napr. dokladom okresnej povodňovej komisie v prípade povodne, Slovenského hydrometeorologického ústavu v prípade víchrice, krupobitia atď. Napríklad v prípade požiaru je potrebné preukázať, že požiar nebol zavinený ľudským zásahom, ale napr. úderom blesku. V prípade víchrice bude daňovník preukazovať, že išlo skutočne o víchricu a škoda bola spôsobená práve touto víchricou. Živelnou pohromou nie sú napríklad zosuvy pôdy vyvolané narušením rovnováhy zemského povrchu činnosťou človeka, ale zosuvy pôdy a skál pôsobením gravitácie, resp. vody a pod.

V prípade nezavinenej škody spôsobenej živelnou pohromou nie je uznanie škody ako daňového výdavku viazané na prijatú náhradu.

Podnikateľovi nevzniká pri škode na zásobách povinnosť v rámci účtovných uzávierkových operácií upravovať daňovo uznateľné výdavky. Ak vznikne v dôsledku živelnej pohromy škoda na hmotnom alebo nehmotnom majetku, zahrnie sa zostatková cena tohto majetku do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) ZDP .


Daňovník mal vo svojom obchodnom majetku zaradenú unimobunku, ktorú využíva ako sklad materiálu. Zostatková cena unimobunky k 01. 01. 2017 bola 2 420,00 €. V júli 2017 prišlo v dôsledku úderu blesku k požiaru a unimobunka a v nej skladovaný materiál v cene 3 800,00 € zhoreli. Daňovník má síce uzatvorenú poistku, táto sa však nevzťahuje na škody spôsobené živelnými pohromami, preto od poisťovne nedostane žiadnu náhradu. Daňovník má potvrdenie, že požiar bol spôsobený úderom blesku. Vzniknutú škodu uplatní do daňových výdavkov v súlade s ust.§ 19 ods. 3 písm. d) ZDP a § 19 ods. 3 písm. g) ZDP bod 1. Výdavky na nákup tovaru v sume 3 800,00 € daňovník ponechá v daňových výdavkoch, t. j. v rámci účtovných uzávierkových operácií nevykoná žiadny zápis a o uvedenú čiastku zníži len stav zásob v skladovej evidencii. Zhorenú unimobunku vyradí ho z majetku (v knihe dlhodobého hmotného majetku) a v rámci účtovných uzávierkových operácií zahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení ostatné výdavky jej zostatkovú cenu vo výške 2 420,00 €. Výdavky súvisiace s likvidáciou unimobunky zahrnie do daňových výdavkov.

Škody spôsobené neznámym páchateľom

Daňovým výdavkom v plnom rozsahu, bez ohľadu na výšku prijatých náhrad, sú v súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. g) ZDP bod 2 škody spôsobené neznámym páchateľom, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Znamená to, že daňovník môže zahrnúť škodu spôsobenú neznámym páchateľom do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikla, ak má skutočnosť, že ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom potvrdenú políciou.

Obdobne ako v prípade škody spôsobenej živelnou pohromou, aj v prípade škody na hmotnom, resp. nehmotnom majetku, spôsobenej neznámym páchateľom, sa do daňových výdavkov zahrnie celá zostatková cena majetku [§ 19 ods. 3 písm. g) ZDP], a to bez ohľadu na výšku prípadných prijatých náhrad.


V januári 2017 vnikol do nepoisteného objektu skladu neznámy páchateľ a odcudzil zásoby – materiál v celkovej cene 3 500,00 € a počítač, ktorého daňová zostatková cena bola 500,00 €. V novembri 2017 dostane daňovník potvrdenie polície o tom, že krádež bola spôsobená neznámym páchateľom.

Vzhľadom na to, že sú splnené podmienky ustanovené v § 19 ods. 3 písm. g)bod 2 ZDP , vzniknutá škoda je daňovým výdavkom. Daňovník nevykoná v rámci účtovných uzávierkových operácií storno daňovo uznateľných výdavkov v dôsledku škody na zásobách a zostatkovú cenu počítača zahrnie v rámci účtovných uzávierkových operácií do daňových výdavkov.

V praxi často dochádza k situácii, kedy ku škode príde v jednom

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: