Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Právna úprava lízingovej zmluvy

9.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.6.1 Právna úprava lízingovej zmluvy

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.


Lízingová zmluva nie je v Obchodnom zákonníku samostatne upravená. Môže sa uzatvárať ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 ObchZ. V takomto prípade všetky náležitosti zmluvy upravujú zmluvné strany samostatne na základe vzájomnej dohody. Lízing sa môže uzavrieť na veci hnuteľné alebo nehnuteľné, ale predmetom zmluvy môže byť aj tzv. personálny lízing. Lízing vlastne predstavuje nájom veci upravený osobitným režimom najmä z hľadiska jeho financovania.

Subjekty lízingovej zmluvy

Subjektmi lízingovej zmluvy môže byť prenájom medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ale aj vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. V tejto súvislosti treba uviesť, že takáto fyzická osoba vstupuje do nájomného vzťahu ako spotrebiteľ a vzťahujú sa na ňu ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V takomto prípade sa vzájomný vzťah upravuje ako nepomenovaná zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že ich vzťah sa bude ako tzv. fakultatívny obchod spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predpokladom však je uzavretie písomnej dohody podľa § 262 ObchZ, že ich vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom.

Problémy, či lízingovú zmluvu uzavrieť ako zmluvu o kúpe prenajatej veci alebo ako nepomenovanú zmluvu vznikajú najmä z dôvodu použitia nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ktorej znenie nevyhovuje potrebám lízingu najmä pri úprave vzťahov o skončení nájmu, platení nájomného, obnovovaní nájomnej zmluvy pri jej neukončení. Druhý problém vzniká pri započítaní nákladov lízingu podnikateľa do výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je možné tieto výdavky započítať len ak trval lízing najmenej tri roky. Podnikatelia preto majú záujem, aby sa právo odkúpiť predmet leasingu dohodlo v zmluve tak, aby toto právo im vzniklo až po uplynutí troch rokov nájmu. Z hľadiska fyzických osôb nepodnikateľov je pri uzavretí leasingovej zmluvy dôležitý záujem spotrebiteľa predmet leasingu odkúpiť a preto sa môže dohodnúť aj inak.

Treba upozorniť, že aj v prípade dohody o kúpe predmetu leasingu v určitej lehote ide o právo nájomcu a nie jeho povinnosť ho odkúpiť. Z tohto dôvodu sa prax uzavretia lízingových zmlúv upravila tak, že sa celý zmluvný vzťah upravuje podľa ustanovení § 269 ods. 2 ObchZ ako nepomenovaná zmluva. V prípade ak jeden z účastníkov zmluvy je fyzická osoba, môžu sa dohodnúť písomnou dohodou podľa § 262 ObchZ, že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V každom prípade však pri uzavretí lízingovej zmluvy musí ísť o prejav vôle strán, že chcú uzavrieť nepomenovanú zmluvu. Takýto postup uznáva aj súdna prax. Práve opačne, ak by išlo o použitie nájomnej zmluvy pri uzavretí lízingovej zmluvy s použitím odchylnej právnej úpravy, by mohol súd v súdnom konaní vyhlásiť tieto dohody za neplatný právny úkon.

V lízingovej zmluve sa musí uviesť aj ročná priemerná výška nákladov, ktorá je povinnou podmienkou na posúdenie primeranosti účtovaných nákladov prenajímateľom.

Druhy lízingových zmlúv

V praxi sa u nás najčastejšie používa uzavretie lízingových zmlúv na:

  • finančný lízing,

  • operatívny lízing,

  • spätný lízing.

Uzavretie nepomenovanej zmluvy však umožňuje uzavretie lízingových zmlúv aj na iné právne vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom.

Finančný lízing

Pri finančnom lízingu lízingová spoločnosť zabezpečuje financovanie predmetu nájmu pre nájomcu s tým, že uzaviera kúpnu zmluvu s predávajúcim vlastníkom predmetu nájmu. Ďalším vzťahom je zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom predmetu lízingu. Určitou osobitnosťou pri uzavretí kúpnej zmluvy je, že predmet lízingu si nevyberá lízingová spoločnosť, ale splnomocní nájomcu, aby si predmet nájmu vybral. Obidve zmluvy na seba nadväzujú, lebo nájomca sa v lízingovej zmluve zaväzuje zaplatiť dohodnutý preddavok (akontáciu), ktorého zaplatenie ho oprávňuje na výber predmetu lízingu. Na druhej strane sa spravidla nájomcovi do vybratia predmetu nájmu od vlastníka umožňuje, aby odstúpil od zmluvy, ak nebude predmet nájmu spôsobilý na užívanie. V opačnom prípade je povinný predmet lízingu prevziať.

Charakteristické pre zmluvu je aj to, že sa uzatvára na dobu určitú spravidla troch rokov, po uplynutí ktorej vzniká nájomcovi právo na kúpu prenajatej veci v dohodnutej lehote po skončení doby nájmu (spravidla 30 dní). Pre nájomcu však platí, že predmet nájmu môže kúpiť, ale nevzniká mu povinnosť na kúpu. Ak však právo na kúpu predmetu lízingu neuplatní v dohodnutej lehote, právo zaniká.

Vlastníkom predmetu lízingu zostáva lízingová spoločnosť až do uplatnenia práva nájomcu na kúpu prenajatej veci.

Z hľadiska povinností nájomcu pôjde najmä o vykonávanie riadnej starostlivosti a údržby na predmete nájmu, platenie havarijného a zmluvného poistenia. Nakoľko pôjde o zmluvu uzavretú na dobu určitú bude znakom zmluvy aj jej nemožnosť vypovedania nájomcom.

Prenajímateľ však zodpovedá za vady predmetu lízingu vzniknuté pri užívaní, ktoré spravidla uplatňuje nájomca priamo voči predávajúcemu.

Operatívny lízing

Operatívny lízing predstavuje nájomnú zmluvu medzi prenajímateľom a nájomcom, z ktorého vzniká nájomcovi právo nerušeného užívania predmetu nájmu. Spravidla nebýva spojený s právom kúpy predmetu nájmu. Súčasťou zmluvy býva aj dohoda, že nájomca po ukončení do- hodnutej doby nájmu môže zmluvu na operatívny lízing obnoviť.

Prenajímateľ ako vlastník predmetu nájmu je povinný o vec sa starať, udržiavať ju, platiť poistné. Tieto náklady sa spravidla premietajú do výšky nájomného. Prevádzkovateľom dopravného prostriedku je prenajímateľ. Obsah práv a povinností pri tejto zmluve je vecou prejavu vôle a uzavretia dohody strán.

Spätný lízing

Spätný lízing je charakteristický tým, že vlastník technologického zariadenia (ale aj iného) spravidla väčšej hodnoty potrebuje finančne prostriedky. Ponúkne ho lízingovej spoločnosti na odkúpenie s tým, že ho táto predaný predmet spätne dá do nájmu aj s prípadnou možnosťou kúpy po skončení dohodnutého nájmu. Pôvodný vlastník bude v tomto vzťahu vystupovať ako nájomca.

Odporúčania

Pri uzavieraní lízingových zmlúv v praxi vznikajú problémy, ak práva a povinnosti zmluvných strán okrem uzavretej zmluvy, upravujú aj všeobecné zmluvné podmienky, ktoré môžu inak alebo podrobnejšie upravovať práva a povinnosti zmluvných strán. Na odstránenie vzniku pochybností, by strany mali v lízingovej zmluve jednoznačne vyjadriť, že súčasťou práv a povinností sú aj všeobecné zmluvné podmienky, čo potvrdzujú svojim podpisom nielen na zmluve, ale aj na dohodnutom znení všeobecných podmienok. Odstránia sa tým časté námietky nájomcov, že s právami a najmä povinnosťami sa neoboznámili, lebo ich nedostali. Druhým problémom je pri uzavretí zmluvy s fyzickými osobami otázka dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré môžu byť v súdnom spore prehlásené za neprijateľné obchodné podmienky.

V praxi vznikajú problémy aj v súvislosti s rozhodovaním sporov, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. Zmluvy a k nim pripojené všeobecné podmienky niekedy obsahujú doložky o rozhodovaní sporov v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde.

Treba upozorniť na prípady zmlúv uzavretých s fyzickými osobami spotrebiteľmi, ktoré ak sa majú prerokúvať spory v rozhodcovskom konaní, musia rešpektovať ustanovenia zákona č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Tieto spory sa môžu odo dňa účinnosti zákona rozhodovať

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: