Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 233 Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník

18.3.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

11.2.4 Komentár k ZP § 233 Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


§ 233

Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník

(1) Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa.

K ods. 1: [Zamestnanecká rada]


§ 233 ods. 1 vymedzuje, čo je zamestnanecká rada. Zamestnanecká rada predstavuje „alternatívneho” sociálneho partnera k odborovej organizácii. V § 233 ods. 1 sa stanovuje, že zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Podľa § 11a zamestnanecká rada patrí medzi zástupcov zamestnancov. Zamestnanecká rada nemá podľa ZP právnu subjektivitu a nevytvára nad podnikové štruktúry.

Zamestnávateľ nemá povinnosť vytvoriť zamestnaneckú radu, ale je povinný akceptovať jej vytvorenie na pracovisku v prípade, ak zamestnanecká rada spĺňa podmienky podľa Zákonníka práce.

Zamestnanci majú právo na vytvorenie zamestnaneckej rady, avšak nie povinnosť túto zamestnaneckú radu vytvoriť. Zamestnanci majú právo na vytvorenie zamestnaneckej rady, ak sú splnené podmienky podľa § 233. Zamestnávateľ, ak sú splnené podmienky § 233, nemôže odmietnuť vytvorenie zamestnaneckej rady a musí ju akceptovať ako zástupcu zamestnancov.

Podľa druhej vety čl. 37 ods. 2 Ústavy SR „obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.” Zároveň podľa § 230 ods. 2 je zamestnávateľ povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku. Z tohto hľadiska aj keď na pracovisku pôsobí zamestnanecká rada, zamestnávateľ je povinný umožniť na pracovisku pôsobenie odborovej organizácie alebo odborových organizácií.


(2) Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.

K ods. 2: [Podmienky pôsobenia u zamestnávateľa]


§ 233 ods. 2 upravuje podmienky, za ktorých môže u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada. V zmysle § 233 ods. 2 zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.


(3) U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.

 

K ods. 3: [Zamestnanecký dôverník a podmienky pôsobenia]


§ 233 ods. 3 vymedzuje, kto je zamestnanecký dôverník. Zamestnanecký dôverník je zástupca zamestnancov podľa § 11a. Tento zamestnanecký dôverník má rovnaké práva a povinnosti ako sú práva a povinnosti zamestnaneckej rady. Zamestnanecký dôverník sa môže ustanoviť vtedy, ak ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že sa nemôže vytvoriť u zamestnávateľa, ktorý nezamestnáva aspoň troch zamestnancov.

Ustanovenia § 233 ods. 2 a 3 vylučujú súbežné pôsobenie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka.


(4) Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

 

K ods. 4: [Právo spolurozhodovať formou dohody a formou udelenia

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: