Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 179 Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

10.11.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

9.2 § 179- § 181 Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

9.2.1 Komentár k ZP § 179 Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

JUDr. et Mgr. Jozef Toman , PhD.


Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

§ 179

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

K § 179: [Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu]


§ 179 až § 181 upravujú všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu:

  1. zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (§ 220),
  2. zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Vo vzťahu k zavineniu zamestnanca platí, že okrem prípadov v § 182 (hmotná zodpovednosť zamestnanca) a § 185 (strata predmetu zvereného na písomné potvrdenie) zamestnávateľ musí zamestnancovi zavinenie preukázať.

V prípadoch § 182 a § 185 sa zamestnanec môže vyviniť (exkulpovať).

Predpoklady zodpovednosti za škody

Predpoklady zodpovednosti za škodu predstavujú podmienky, ktoré sa musia naplniť na to, aby škoda mohla byť pripísaná zamestnancovi.

1. Existencia pracovnoprávneho vzťahu

Musí tu byť vzťah založený dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom - t.j. pracovná zmluva alebo niektorá z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

2. Protiprávny úkon

K tomu, aby išlo o škodu, je potrebné konanie, ktoré je proti právu (protiprávne). Ide o väzbu na objektívne právo (právne normy Zákonníka práce, prípadne iných právnych predpisov). Môže ísť aj o nesplnenie pokynu zamestnávateľa. V niektorých prípadoch môže ísť aj o úmyselné konanie proti dobrým mravom.

3. Existencia škody

Aby mohla vzniknúť zodpovednosť za škodu, musí vzniknúť škoda na strane zamestnávateľa.

Škoda je ujma (v tomto prípade na strane zamestnávateľa), ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a objektívne je vyjadriteľná v peniazoch.

Pre zamestnávateľa je podstatnou hlavne vecná škoda.

Dôležité je aj rozlíšenie medzi:

1. skutočnou škodou - zmenšenie majetku poškodeného (napr. odcudzenie veci, poškodenie stroja) a hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav pred vznikom škody - obnovenie do pôvodného stavu (napr. oprava stroja),

2. ušlým ziskom - vyjadrenie toho, o čo by sa bol zvýšil majetok poškodeného, ak by nedošlo ku škode alebo vyjadrenie ujmy v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škody nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré sa mohlo odôvodnene očakávať (napr. poškodenie stroja nezahŕňa len náklady na opravu stroja, ale aj ušlý zisk, pretože na stroji sa dva dni nepracovalo, a teda nevyrábalo a výrobky sa nepredávali).

Od zamestnanca možno požadovať skutočnú škodu (s obmedzeniami vo výške pri škode z nedbanlivosti, neobmedzene v prípade § 182 a § 185). Ušlý zisk možno od zamestnanca požadovať len v prípade, ak zamestnanec spôsobil škodu úmyselne.

4. Príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca (protiprávnym úkonom) a vznikom škody

Aby mohla byť pripísaná škoda zamestnancovi, musí tu byť tzv. kauzálny nexus, t.j. priama príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca, ktoré je protiprávnym úkonom a vznikom škody na strane zamestnávateľa. Ide o vyjadrenie skutočnosti, že bez protiprávneho konania zamestnanca by škoda nebola vznikla. Musí ísť o súvislosť, ktorá je priama a bezprostredná.

5. Súvislosť medzi škodou a plnením pracovných úloh

Škoda musí zamestnávateľovi vzniknúť pri plnení pracovných úloh zamestnancom alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

Plnenie pracovných úloh a úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú zadefinované v § 220 ods. 1. (Viď. výklad k § 220 ods. 1).

Ak by došlo ku konaniu zamestnanca, ktorým spôsobil škodu zamestnávateľovi mimo plnenia pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi, možno postupovať podľa ustanovení OZ o škode (občianskoprávna zodpovednosť za škodu).

V tejto súvislosti možno poukázať na závery prípadu (R 55/71), kde sa riešilo, aké kritéria sa sledujú aby sa posúdilo, či ide o spôsobenie škody pri plnení pracovných úloh ak sa napr. nesleduje plnenie úloh priamo zamestnávateľa. Sledujú sa kritéria miestneho, časového a vecného (niekedy vnútorného účelového) vzťahu.

„Obtížnější je posuzování případů způsobení škody nikoli vlastním plněním úkolů organizace (plněním pracovních úkolů, plněním služebních povinností, popř. úkony, jež přímo souvisí s plněním pracovních úkolů či plněním služebních povinností), ale ještě v rámci plnění úkolů organizace (plněním pracovních úkolů, plněním služebních povinností, popř. úkony, jež přímo souvisí s plněním pracovních úkolů či plněním služebních povinností): Soudní praxe si pomáhá při řešení této otázky kritérií místního, časového a věcného (někdy vnitřního účelového) vztahu. Vychází z toho, že z mezí plnění úkolů organizace (z mezí plnění pracovních úkolů , s mezí plnění služebních povinností a přímé souvislosti s nimi) nevybočuje taková činnost pracovníka (příslušníka ozbrojených sil v činné službě), která nepostrádá místní, časový a věcný (vnitřní účelový) vztah k plnění úkolů organizace (plněním pracovních úkolů, plněním služebních povinností, popř. úkony, jež přímo souvisí s plněním pracovních úkolů či plněním služebních povinností). Uvedená kritéria nemají ovšem stejný význam; rozhodující je věcný (vnitřní účelový) vztah , t. j. (k pracovním úkolům, k služebním povinnostem, popř. úkolům, jež přímo souvisí s plněním pracovních úkolů či s plněním služebních povinností). V podstatě jde o to, zda při činnosti, jíž byla způsobena škoda, sledoval pracovník (příslušník ozbrojených sil v činné službě) z objektivního i subjektivního hlediska plnění pracovních úkolů (plnění služebních povinností).”.

6. Zavinenie

U zamestnanca sa musí skúmať zavinenie = subjektívna zodpovednosť zamestnanca založená na zavinení zamestnanca.

Z tohto hľadiska sa v prípade úmyslu posudzuje, či zamestnanec:

  1. chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Zákonníkom práce (priamy úmysel), alebo
  2. vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).


Zamestnanec ukradol súčiastky u zamestnávateľa s cieľom predať ich. Vedomostná zložka – bude sa skúmať, či zamestnanec vedel, že svojim konaním môže také porušenia lebo ohrozenie spôsobiť. Spravidla to zamestnanec pri krádeži vie. V tomto prípade pôjde len o to, či výslovne chcel porušiť alebo

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: