Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 134 Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

16.4.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.1 Komentár k ZP § 134 Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

§ 134

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.


K § 134: [Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely]

§ 134 upravuje určenie priemerného zárobku a pravdepodobného zárobku (ods. 3) pre pracovnoprávne účely.

K ods. 1: [Priemerný zárobok]

V ods. 1 sa vymedzuje, čo je priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len «priemerný zárobok») zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Novelou účinnou od 1. januára 2013 sa v § 134 ods. 1 stanovuje, že:

  • do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a

  • do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Cieľom je jednotne upraviť postup výpočtu priemerného zárobku zamestnanca v prípade, ak zamestnancovi bola v rozhodujúcom období vyplatená mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Vylúčením tejto sumy mzdy, ktorá sa poskytuje za čas, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, zo zúčtovanej mzdy zamestnanca a vylúčením času neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z počtu odpracovaných hodín sa zabráni skresleniu priemerného zárobku zamestnanca.

Od 1.5. 2018 sa ustanovuje, že: Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná

Ide o úpravu vo väzbe na § 121 ods. 4 (otázka, kedy sa vypláca dosiahnutá mzda za prácu nadčas). Toto ustanovenie má zabrániť skresleniu priemerného zárobku zamestnanca. Dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa všeobecne vypláca v čase jej výkonu (v najbližšom výplatnom termíne – napr. dosiahnutá mzda za prácu nadčas za máj sa vypláca v júni). § 121 ods. 4 umožňuje je vyplatenie neskôr, v čase čerpania náhradného voľna. Ak by sa však takáto mzda za prácu nadčas započítala do priemerného zárobku zamestnanca v neskorší čas, došlo by k jeho skresleniu, keďže hodiny náhradného voľna sa do priemerného zárobku nezapočítavajú (ale mzda by sa započítala). Z toho hľadiska sa určuje započítanie dosiahnutej mzdy za prácu nadčas do času zúčtovania, nie do času vyplatenia.


(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.


K ods. 2: [Rozhodujúce obdobie a zisťovanie priemerného zárobku]

V ods. 2 sa vymedzuje, čo je to rozhodujúce obdobie.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok (napr. pre obdobie štvrťroku január - marec 2013 je to štvrťrok október až december 2012).

Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období (t. j. zisťuje sa aký je k 1.1, 1.4., 1.7., 1.10.) a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak (t. j. až do 30.3., 30.6, 30.9, 31.12.).


(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.


K ods. 3: [Pravdepodobný zárobok a jeho zisťovanie]

V ods. 3 sa upravuje zisťovanie pravdepodobného zárobku.

Pravdepodobný zárobok sa zisťuje, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín (používa sa namiesto priemerného zárobku).

Od 1.5.2018 sa v kontexte iných ustanovení (viď. napr. § 105 - dovolenka za odpracované dni – 21 dní) upravujú hranice, kedy ide o pravdepodobný a kedy o priemerný zárobok zamestnanca.


(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.


Pracovný pomer vznikol 1.1.2017 a 20.1.2017 išiel zamestnanec na vyšetrenie k lekárovi. Ide o prekážku v práci na strane zamestnanca podľa § 141 ods. 2 písm. a) – vyšetrenie s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnanec nesplnil podmienku odpracovaných 22 dní/170 hodín v rozhodujúcom období, ktorým by boli mesiace október-november-december 2017, a teda sa vychádza z pravdepodobného zárobku.

Pravdepodobný zárobok sa zistí

  • zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia (pozn. ak nejakú dosiahol),

alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol (pozn. ak nedosiahol žiadnu).

Medzi základne metódy zisťovania pravdepodobného zárobku patrí: 1) jeho zisťovanie z dosiahnutej mzdy a odpracovaného času počas časti rozhodujúceho obdobia (pozn. ak zamestnanec pracoval a dosiahol zárobok), 2) jeho zisťovanie z predpokladanej sumy (ak zamestnanec nedosiahol žiadny zárobok

V tomto prípade je v rozhodujúcom období zárobok 0,- eur a odpracovaný čas 0,- hodín, a teda sa musí vychádzať zo sumy, ktorú by bol dosiahol ak by pracoval. Pre tieto účely sa vylúčia plnenia podľa § 134.

Ak by zamestnanec nastúpil 1.12.2016 a odpracoval 22 dní alebo 170 hodín, zoberie sa za základ podiel medzi odpracovaným časom a mzdou z tohto obdobia (s vylúčením plnení podľa § 134).


Započítajú sa do počtu 170 hodín aj hodiny práce nadčas alebo nie?

§ 134 ods. 1 nevylučuje zo svojho rozsahu ani mzdu za prácu nadčas a ani hodiny práce nadčas, a teda pre účely posúdenia, či sa vychádza z priemerného alebo pravdepodobného zárobku sa tieto hodiny započítajú. Jedinou výnimkou je neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, ktorá sa v zmysle § 96 považuje za pracovný čas ale vzhľadom na to, že náhrada za tento čas podľa zákona môže predstavovať len zlomok mzdy, ktorú zamestnanec inak zarobí za hodinu práce, by skresľovala pravdepodobný (priemerný) zárobok zamestnanca z posudzovania sa vylučuje.


Zamestnanec pre účely fondu pracovného času v rozhodujúcom období odpracoval viac ako 170 hodín – 22 dní po 8 hodín, a teda spolu 176 hodín, avšak z toho bolo 8 hodín ako celodenná prekážka na vyšetrenie podľa § 141 ods. 2 písm. a). Je splnená podmienka odpracovaných 170 hodín?

§ 134 priamo nevylučuje, že do započítaných hodín sa nemá započítať aj prekážka v práci na strane zamestnanca avšak podľa § 144a ods. 5 sa ods. 1 až 3 – t.j. to čo sa považuje za výkon práce a čo sa nepovažuje za výkon práce sa neuplatnia pri posudzovaní nároku na mzdu (odmenu) za vykonanú prácu. Navyše § 134 ods. 1 používa spojenie – odpracovaný čas a zúčtovaná mzda – čo naznačuje, že všetky plnenia, ktoré nie sú mzdou sa z posudzovania vylučujú.

K ods. 4: [Priemerný hodinový zárobok a priemerný mesačný zárobok]

V ods. 4 sa upravuje priemerný hodinový zárobok a odvodenie priemerného mesačného zárobku z neho.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.


(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.


K ods. 5: [Priemerný zárobok nižší ako minimálna mzda alebo ako minimálny mzdový nárok]

V ods. 5 sa upravuje situácia, ak je ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda (§ 119) alebo nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120).

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Právna úprava

Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

(6) Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.


K ods. 6:[Priemerný zárobok v osobitných prípadoch]

V ods. 6 sa upravujú niektoré otázky spojené s náhradou škody a používaním priemerného zárobku u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov.


(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.


K ods. 7: [Poskytovanie mzdy za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok]

V ods. 7 sa upravuje otázka priemerného zárobku a poskytovania mzdy za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok.

Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach).

Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje.

Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.

Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.


(8) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.


K ods. 8: [Viac pracovnoprávnych vzťahov u jedného zamestnávateľa]

V ods. 8 sa upravuje situácia, ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa. Mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.


(9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.


K ods. 9: [Priemerný čistý zárobok]

V ods. 9 sa vymedzuje ako sa vypočíta priemerný mesačný čistý zárobok.

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.


(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.


K ods. 10: [Pravidlá platné pre zisťovanie pravdepodobného zárobku]

V ods. 10 sa stanovuje, že ustanovenia odsekov 1 až 9 (pravidla v nich vymedzené) platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.


(11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.



K ods. 11: [Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku]

V ods. 11 sa umožňuje, aby sa podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku dohodli so zástupcami zamestnancov (možno ich dohodnúť so zástupcami zamestnancov). Podľa súčasnej právnej úpravy ich nemožno dohodnúť so zamestnancom (v pracovnej zmluve).


Výpočet priemerného zárobku na odchodné

Zamestnanec má dohodnutý týždenný pracovný fond 37,5 hod., ale má dodatok k pracovnej zmluve, kde sa dohodol na zmene týždenného pracovného času na 22,5 hod. a práve pri skončení pracovného pomeru platí tento skrátený týždenný pracovný fond. Ako sa určí výšku odchodného?

 V zmysle § 76a ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi za podmienok § 76a Zákonníka práce patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Priemerný mesačný zárobok sa určí na základe pravidiel vymedzených v § 134 Zákonníka práce.

Najprv je potrebné určiť priemerný hodinový zárobok. Podľa § 134 ods. 1Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len ”priemerný zárobok”) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

To znamená, že dá do pomeru mzda a odpracované obdobie (počet hodín).


Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vyššie uvedený pomer mzdy/odpracovaného obdobia sa zisťuje za rozhodujúce obdobie. Napríklad pre mesiac január, február a marec 2015 sa použije posledný kalendárny štvrťrok (október, november a december 2014).

Podľa prvej vety § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Pri zisťovaní priemerného hodinového zárobku je spravidla bezpredmetné, aký je pracovný čas zamestnanca (výnimka – skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy).

Pravidlo pre výpočet priemerného mesačného zárobku upravuje druhá veta § 134 ods. 4 Zákonníka práce.

Podľa druhej vety § 134 ods. 4 Zákonníka práce ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

V danom prípade sa už nevychádza z pracovného času zamestnanca v rozhodujúcom období, ale z pracovného času zamestnanca v čase, keď sa musí zistiť priemerný mesačný zárobok napr. pre účely odstupného a odchodného. V danom prípade zamestnanec na základe pracovnej zmluvy (dodatok je jej