Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 122 Mzda a náhrada mzdy vo sviatok

4.4.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.1.6 Komentár k ZP § 122 Mzda a náhrada mzdy vo sviatok

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


§ 122

Mzda a náhrada mzdy za sviatok

(1) Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

K § 122: [Mzda a náhrada mzdy vo sviatok]


§ 122 sa upravuje mzda, náhrada mzdy a náhradné voľno za prácu vo sviatok.


K ods. 1: [Práca vo sviatok]

Práca vo sviatok, ktorý je pracovným dňom zamestnanca

V ods. 1 sa stanovuje, čo patrí zamestnancovi za prácu vo sviatok. Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí:

  1. dosiahnutá mzda
  2. a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku.

V tomto prípade ide o výkon práce vo sviatok - inak pracovný deň pre zamestnanca, na ktorý pripadol zamestnancovi rozvrh pracovných zmien.

Práca vo sviatok, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku zamestnanca

Ďalej sa v ods. 1 stanovuje, že mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

To jest ide o deň, v ktorý by zamestnanec nepracoval, pretože ide o deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni. Zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a ak ide aj o prácu nadčas mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Novela Zákonník práce účinná od 1.5.2018 zvyšuje výšku mzdového zvýhodnenia z 50% priemerného zárobku zamestnanca (určeného podľa § 134) na 100% priemerného zárobku zamestnanca (určeného podľa § 134).


(2) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.



K ods. 2: [Náhradné voľno za prácu vo sviatok]

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní pracovného voľna za prácu vo sviatok. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľnaV tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (u zamestnanca s hodinovou mzdou).

Od 1. januára 2013 platí, že u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety, t. j. že mu bude patriť náhrada mzdy.

Na tom, do kedy sa bude čerpať náhradné voľno sa môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie (podľa odseku 1).



(3) Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.


K ods. 3: [Nevykonávanie práce kvôli sviatku]

V ods. 3 sa rieši prípad, ak zamestnanec nepracuje preto, že na jeho obvyklý pracovný deň (t. j. v ten deň obvykle pracuje - napr. utorok) pripadol sviatok.

Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok (ide o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou).

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety, t. j. že mu patrí náhrada mzdy.


(4) Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.


K ods. 4: [Neospravedlnené zameškanie zmeny a mzda alebo náhrada mzdy za sviatok]

V ods. 4 sa upravuje situácia, kedy zamestnancovi nepatrí ani mzda ani náhrada mzdy.

Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene (k neospravedlnenému zameškaniu práce viď. § 144a ods. 6)

  1. zamešká pracovnú zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku,
  2. zamešká časť pracovnej zmeny bezprostredne predchádzajúcej sviatku,
  3. zamešká pracovnú zmenu bezprostredne nasledujúcu po sviatku,
  4. zamešká časť pracovnej zmeny bezprostredne nasledujúcej po sviatku,
  5. zamešká pracovnú zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok,


(5) S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

  1. zamešká časť pracovnej zmeny nariadenej zamestnávateľom na sviatok.


K ods. 5: [Zohľadnenie mzdy za prácu vo sviatok]

Zákonník práce umožňuje aby sa zamestnávateľ s vedúcim zamestnancom (všetky úrovne) mohol dohodnúť v pracovnej zmluve, na tom, že u dohodnutej mzdy sa už prihliada na prípadnú prácu vo sviatok.

V nadväznosti na to mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. (Zamestnancovi bude patriť len dosiahnutá mzda).

Komentár k ZP§ 122aMzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.



§ 122aMzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

(1) Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v

a)kolektívnej zmluve,

b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.

Novela Zákonník práce od 1.5.2018 zavádza mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu. Samotná výška mzdového zvýhodnenia je v čase od 1.5.2018 do 30.4.2019 ovplyvnená § 252m.

K ods. 1: [Výška mzdového zvýhodnenia]

Od 1.5.2018 do 30.4.2018: platí § 252m písm. a) bod 1 - mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Od 1.5.2019: platí § 122a ods. 1 - mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Osobitný predpis: nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na príslušný rok. Základom pre rok 2018 je suma 2,759,- eura/hod /a z nej príslušné percento/.

Skutočnosť, že zamestnanec pracuje 37,5h týždenne /skrátený pracovný čas podľa § 85 ods. 5/ alebo že je zaradený do vyššieho stupňa náročnosti práce /§ 121/ nemá na tento základ vplyv.

K ods. 2: [Derogačné ustanovenie]

Ods. 2 upravuje možnosť derogácie, zníženia výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu.

Od 1.5.2018 do 30.4.2018: platí § 252m písm. a) bod 2 - mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Od 1.5.2019: platí § 122a ods. 2 - mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Osobitný predpis: nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na príslušný rok. Základom pre rok 2018 je suma 2,759,- eura/hod /a z nej príslušné percento/.

Skutočnosť, že zamestnanec pracuje 37,5h týždenne /skrátený pracovný čas podľa § 85 ods. 5/ alebo že je zaradený do vyššieho stupňa náročnosti práce /§ 121/ nemá na tento základ vplyv.

Podmienky uplatnenia:

1) zamestnávateľ, u ktorého vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu

Napr. nepretržitá prevádzka vyžaduje prácu v sobotu /k pojmu povaha práce a podmienky prevádzky viď. aj použitie tohto pojmu v § 87 a § 93/.

2a) u zamestnávateľ pôsobí odborová organizácia (§ 230 ZP): je to dohodnuté v kolektívnej zmluve (§ 231 ZP),

2b) u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia: je to dohodnuté v pracovnej zmluve + tento zamestnávateľ k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Posudzuje sa ten stav, ktorý je k 31.12. a neposudzuje sa priemerný evidenčný stav zamestnancov.

K ods. 3: [Práca v sobotu]

Ak ide o pracoviská s nočnými zmenami /pozn. nočná zmena viď. 90 ods. 7: pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou/ § 122a automaticky nevychádza z tzv. kalendárnej soboty ale z rozvrhu pracovných zmien, a teda sobota spravidla začína v iný čas ako 0:00 v sobotu. Napr. ak prvá ranná zmena v týždni nastupuje o 8:00, pre účely mzdového zvýhodnenia sobota začína o 8:00 v sobotu a končí sa o 8:00 v nedeľu. Sobota je z hľadiska Zákonníka práce vnímaná ako doba – začne jej začiatkom a skončí o 24 hodín neskôr, t.j. v tomto prípade v nedeľu o 8:00 (7:59....).

Na pracoviskách kde nie sú nočné zmeny, napr. len ranná zmena (6:00 – 14:30), prípadne ranná a odpoludňajšia zmena (napr. 6:00 – 14:00 a 14:00 – 22:00) sa sobota riadi kalendárnym dňom (0:00 – 24:00).

K ods. 4: [Dohoda o zohľadnení práce v sobotu v mzde vedúceho zamestnanca]

Zákonník práce umožňuje aby prípadná práca v sobotu (t.j. tá čo môže nastať, ale nie je

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: