Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 116 Náhrada mzdy za dovolenku

2.1.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.6.4 Komentár k ZP § 116 Náhrada mzdy za dovolenku

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


§ 116

(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

K ods. 1: [Náhrada mzdy za vyčerpanú dovolenku]


§ 116 ods. 1 upravuje povinnosť poskytnúť náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku. V zmysle tohto ustanovenia zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. To znamená, že pri preplácaní dovolenky náhradou mzdy sa vychádza z ustanovenia § 134, kde sa upravuje priemerný zárobok (prípadne pravdepodobný zárobok).

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

K ods. 2 : [Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku nad rámec základnej výmery]


§ 116 ods. 2 upravuje prípad poskytnutia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V prípade odseku 2ide o situáciu, ak sa nevyčerpala časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. To jest, ide o dovolenku, napr. z kalendárneho roku 2015, ktorá sa nemohla vyčerpať ani do konca kalendárneho roku 2016 (viď. aj § 113 ods. 2 až 5).

V tomto prípade možno nevyčerpanú dovolenku (dni dovolenky) preplatiť v rozsahu nad základnú výmeru 4 týždne. Napríklad, ak mal zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok 2015 v rozsahu 5 týždňov (ktoré reprezentovali 25 dní) a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka (2016) nevyčerpal 5 dní dovolenky, je možne tento týždeň dovolenky (týždeň reprezentuje 5 dní dovolenky) preplatiť. Ak by zamestnanec v tomto prípade nevyčerpal 7 dní dovolenky, je možné preplatiť len 5 dní.

Za takéto dni dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 134).

K ods. 3: [Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu základnej výmery]

§ 116 ods. 3 upravuje prípady poskytnutia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V prípade odseku 3 ide situáciu, ak sa nevyčerpala dovolenka v rozsahu základnej výmery dovolenky do štyroch týždňov. V takomto prípade nie je možné dovolenku preplatiť, a to ani ak sa nevyčerpala napr. dovolenka za kalendárny rok 2015 do konca kalendárneho roka 2012 a ani do konca kalendárneho roka 2016. Takáto dovolenka prepadne (avšak platí § 113 ods. 2 až 5, t. j. v niektorých prípadoch sa dovolenka prenáša až za nasledujúci kalendárny rok a poskytne sa po návrate zamestnanca do práce, a teda musí byť určené jej čerpanie po návrate zamestnanca).

Keďže zodpovednosť za určenie čerpania dovolenky je na zamestnávateľovi, zamestnanec má právo, tam kde mu zamestnávateľ mal a mohol určiť čerpanie dovolenky, ale čerpanie dovolenky mu neurčil a dovolenka z tohto dôvodu prepadla, zamestnávateľ zodpovedá za škodu v zmysle § 192 ods. 1, podľa ktorého zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá zamestnancovi vznikla porušením právnych povinností (právna povinnosť je vyjadrená v § 111 a nasl. - povinnosť určiť čerpanie dovolenky), resp. aj vo väzbe na § 192 ods. 2 zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním). Prípadné zavinenie zamestnanca sa potom posúdi v zmysle § 218. Zamestnanec môže uplatniť takúto škodu voči zamestnávateľovi a ak neuspeje, môže sa obrátiť na súd.

V praxi sa aj zamestnávatelia stretávajú so situáciou, že zamestnanci nechcú čerpať dovolenku. Určenie čerpania dovolenky je povinnosť, ktorá zamestnávateľovi vyplýva zo zákona a zamestnanec je povinný (ak určenie čerpania dovolenky spĺňa podmienky stanovené zákonom) takúto dovolenku čerpať. Odmietnutie čerpania dovolenky tam, kde na to nie je dôvod (t. j. boli splnené podmienky, aby zamestnávateľ určil čerpanie dovolenky) môže byť kvalifikované zamestnávateľom ako porušenie pracovnej disciplíny.

Jediná výnimka, kedy sa umožňuje preplatenie (náhrada mzdy) dovolenky aj v prípade základnej výmery dovolenky do štyroch týždňov je situácia, ak si túto dovolenku zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Uvedené znamená, že dôvodom nevyčerpania dovolenky je skončenie pracovného pomeru (napr. okamžité skončenie pracovného pomeru, dohoda o skončení pracovného pomeru, skončenie v skúšobnej dobe, skončenie dočasného pridelenia s následným skončením pracovného pomeru).

V praxi sa vyskytujú aj otázky, či môže zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky aj na čas výpovednej doby. Zamestnávateľ tak môže spraviť. Účelom čerpania dovolenky je oddych a zotavenie, a teda sa prednostne má v takejto situácii (v situácii dania výpovede a plynutia výpovednej doby) čerpať a nie preplácať. Keďže v prípade plynutia výpovednej doby je zreteľné, že sa pracovný pomer má skončiť, a teda už nie je iný priestor na určenie čerpania dovolenky, zamestnanec sa nemôže domáhať, že nie je v súlade s jeho oprávneným záujmom čerpať dovolenku vo výpovednej dobe (môže len vyvstať otázka skúmania, kedy vo výpovednej dobe sa má dovolenka určiť, tu však z hľadiska prevádzkových dôvodov možno argumentovať, že tak môže byť tesne pred jej uplynutím, aby sa práce vo výpovednej dobe neprerušovali), pretože dovolenka je neprenosná a teda sa neprenáša k inému zamestnávateľovi.

§ 116 ods. 3 to nie je výslovne uvedené, ale analogicky ako v ods. 2, náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca vypočítaného podľa § 134.


Pracovný pomer so zamestnancom v kalendárnom roku 2015 vznikol od 1.3.2015. Zamestnanec pracuje v rovnomernom rozvrhu 5 dní v týždni po 8 hodín (u zamestnávateľa je zavedený v zmysle § 88 pružný pracovný čas, ktorý ale nemá vplyv na počet pracovných dní v týždni). Zamestnanec má 35 rokov a

a)za rok 2015 sa mu nekrátila dovolenka v zmysle § 109

b)za rok 2015 sa mu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti krátila dovolenka o 1/12 (zameškaných 105 pracovných dní)

Zamestnancovi A teda na základe § 103 v kombinácií s § 102 patrí 10/12 z piatich týždňov dovolenky, v jeho prípade je to 10/12 z 5 dní x 5 týždňov dovolenky = 20,83 dňa dovolenky (vo väzbe na zaokrúhľovanie 21 dní dovolenky).

Zamestnancovi B teda na základe § 103 v kombinácií s § 102 a § 109 patrí (10/12 – 1/12) z piatich týždňov dovolenky,

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: