Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 102 Výpočet pomernej časti dovolenky za kalendárny rok

31.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.4.3 Komentár k ZP § 102 Výpočet pomernej časti dovolenky za kalendárny rok

JUDr. et Mgr. Jozef Toman

PhD.


§ 102

Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

 

K § 102: [Výpočet pomernej časti dovolenky za kalendárny rok]


V § 102 sa stanovuje, ako vypočítať dovolenku, ak pracovný pomer netrval počas celého kalendárneho roka (napr. celý rok 2012), ale trval napr. len časť kalendárneho roka (napr. od 1.6. do 31.12 alebo od 15.6 do 31.12). Ide o tzv. výpočet pomernej časti dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok (§ 102) za splnenia týchto podmienok:

1. zamestnanec vykonával prácu v kalendárnom roku u zamestnávateľa aspoň 60 dní (výpočet viď. § 144a ods. 4 ZP),

Odpracovaný deň pre tieto účely je deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej (pracovnej zmeny). Zároveň časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nespočítavajú.

2. nepretržité trvanie pracovného pomeru k zamestnávateľovi počas časti kalendárneho roka, t. j. pracovný pomer u zamestnávateľa netrval počas celého kalendárneho roka, ale trval počas časti kalendárneho roka (napr. štyri mesiace od 1.9. do 31.12.).

Pomerná časť dovolenky je za každý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Uvedené znamená, že dovolenka za konkrétny mesiac (t. j. 1/12) (napr. za marec) sa môže priznať, len ak pracovný pomer trval celý kalendárny mesiac (celý marec). Uvedené znamená, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru napr. 15.3., za tento kalendárny mesiac mu dovolenka (1/12) nepatrí.

Právna teória konštatuje, že ak je napr. prvý deň v mesiaci deň, ktorý nie je dňom pracovným (napr. sobota, nedeľa), mal by sa napriek tomu deň nástupu do práce v súlade s dobrými mravmi dohodnúť k prvému dňu kalendárneho mesiaca (ak sa predpokladá, že zamestnanec odpracuje všetky pracovné dni v kalendárnom mesiaci). V opačnom prípade pracovný pomer netrvá celý kalendárny mesiac. Napriek tomu, že zamestnanec odpracuje všetky pracovné dni, môže vzniknúť otázka, či má alebo nemá nárok na dovolenku za takýto kalendárny mesiac. Tu by sa mala v súlade s dobrými mravmi poskytovať dovolenka aj za mesiac, v ktorom zamestnanec odpracoval všetky svoje pracovné dni hoci pracovný pomer nevznikol prvý deň v mesiaci (napr. bude sobota alebo nedeľa, kedy by zamestnanec nepracoval), ale v nasledujúci deň v mesiaci (pondelok ako prvý pracovný deň).

Výpočet pomernej časti dovolenky

V praxi sa pri výpočte pomernej časti dovolenky, dovolenka vypočítava nasledovne:

Nárok na pomernú časť dovolenky

 

Pri 4 týždňoch dovolenky

 

5 týždňoch dovolenky

 

6 týždňoch dovolenky

 

1/12

 

1,5

 

2

 

2,5

 

2/12

 

3,5

 

4

 

5

 

3/12

 

5

 

6

 

7,5

 

4/12

 

6,5

 

8,5

 

10

 

5/12

 

8,5

 

10,5

 

12,5

 

6/12

 

10

 

12,5

 

15

 

7/12

 

11,5

 

14,5

 

17,5

 

8/12

 

13,5

 

16,5

 

20

 

9/12

 

15

 

18,5

 

22,5

 

10/12

 

16,5

 

21

 

25

 

11/12

 

18,5

 

23

 

27,5

 

12/12

 

20

 

25

 

30

 

Rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

U rovnomerne rozvrhnutého pracovného času predstavuje:

  • 4 týždne dovolenky 20 pracovných dní,

  • 5 týždňov dovolenky 25 pracovných dní,

  • 6 týždňov dovolenky 30 pracovných dní.

Presný výpočet jednej dvanástiny dovolenky je pri:

  • štvortýždňovom nároku - 1,66 dňa,

  • päťtýždňovom nároku - 2,08 dňa,

  • šesťtýždňovom nároku - 2,50 dňa.

Zaokrúhľovanie

V princípe sa v praxi vychádza zo zaokrúhľovania na pol dňa dovolenky. Takéto zaokrúhľovanie môže byť sporné, pretože Zákonník práce nikde nezmieňuje ani matematické zaokrúhľovanie dovolenky, ak nevyjde celé číslo ani to, že by sa dovolenka poskytovala inak ako mechanizmom dní (pracovných dní dovolenky).

Napriek vyššie uvedeným pochybnostiam však je potrebné uviesť, ako sa dospelo k uvedenému výsledku. Pretože čerpanie dovolenky prichádza do úvahy iba v dňoch, prípadne v poldňoch a nie v hodinách a minútach (viď. aj komentár k § 111), zaokrúhľujú sa výsledné hodnoty nároku na dovolenku na poldeň nasledovným spôsobom:

Hranica, ku ktorej sa zaokrúhľovanie viaže je 0,5. Zákonník práce nestanovuje právne zaokrúhľovanie dovolenky, preto je potrebné vychádzať z matematického zaokrúhľovania.

  • do hodnoty 0,25 smerom dole (t. j. na celé číslo)

  • nad 0,25 smerom hore (t. j. na polčíslo - 0,5),

  • do 0,75 smerom dole (t. j. na polčíslo - 0,5),

  • nad 0,75 smerom hore (t. j. na celé číslo).


Pracovný pomer trval od 1.10. do 31.12. 2016. Zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60 dní v kalendárnom roku. Aký má nárok na dovolenku?

Vzhľadom na to, že pracovný pomer netrval počas celého kalendárneho roka avšak zamestnanec splnil podmienku odpracovaných 60 dní v kalendárnom roku, patrí mu nárok 1/12 dovolenky za celý kalendárny mesiac

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: