Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZDPH § 49 Odpočítanie dane platiteľom

9.1.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

12.1 Komentár k ZDPH § 49 Odpočítanie dane platiteľom

Ing. Alžbeta Hermanová, Ing. Juraj Válek, PhD.


49/1

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.


Ide o základný princíp odpočítania dane, čo inak znamená, že toto právo je možné využiť iba v prípade, ak v tuzemsku pri dodaní tovaru alebo služby vznikla daňová povinnosť.


49/2

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.


V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvádza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade, ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu, t. j. rovnako ako podľa doterajších pravidiel.


Podmienkou na odpočítanie dane je využitie nakúpených tovarov alebo služieb na účely dodania tovarov a služieb, čo navodzuje priamu spojitosť prijatého plnenia na budúce dodávky platiteľa. Rozsudky ESD (napr. C-98/98 Midland Bank) naznačujú túto priamu spojitosť v odzrkadlení prijatého plnenia v cene budúceho plnenia.

Právo na odpočítanie dane vzniká aj v prípade, ak si daň vypočíta sám platiteľ zo samozdanenia cezhraničných služieb, nadobudnutia tovarov z iného členského štátu, ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo ak je daň zaplatená colnému úradu pri dovoze tovaru z tretieho štátu.

Ide v prvom rade o tovary a služby, ktoré platiteľ nakúpi za účelom ich následného dodania, t. j. dodania, ktoré bude týmto platiteľom zdanené v tuzemsku. Neznamená to však, že len vtedy má platiteľ právo odpočítať daň. Toto právo mu vzniká aj v prípade, ak:

  • dodá tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 ZDPH, t. j., dodá tovar do iného ČŠ pre osobu identifikovanú pre daň,

  • dodá tovar do 3. štátu – uskutočňuje vývoz tovaru v zmysle § 47 ZDPH,

  • premiestni svoj vlastný tovar za účelom jeho podnikania v inom ČŠ za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 – takéto premiestnenie sa nepovažuje za dodanie tovaru (inak sa premiestnenie vlastného tovaru považuje za dodanie tovaru),

  • ak ide o dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane v zmysle § 43 ods. 3 ZDPH,

  • ide o dodanie tovaru a služby pre diplomatické misie, konzulárne úrady a medzinárodné organizácie (§ 43 ods. 6),

  • ak ide dodanie tovaru a služby do iného ČŠ pre ozbrojené sily ČŠ, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami,

  • ide o podnikanie v zahraničí za podmienky, že by bola daň odpočítateľná, keby sa plnenie uskutočňovalo v tuzemsku (§ 49 ods. 6) – napr. nakúpi stavebný stroj v tuzemsku, ktorý využíva v zahraničí pri dodaní stavebných prác na nehnuteľnosti,

  • pri kúpe predmetov bola daň odpočítaná za účelom ich dodania na obchodné účely, ktoré nie sú predmetom dane za podmienky, ak ich hodnota nepresiahne 16,60 €,

  • pri kúpe surovín na výrobu obchodných vzoriek dodaných bezodplatne bez obmedzenia výšky ceny obchodnej vzorky.

V súvislosti s odpočítaním dane úzko súvisia aj viaceré rozsudky ESD.

Podľa rozsudku ESD C536/08 a C539/08 – ak platiteľovi vznikla povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým si tovar objednal, pričom preprava tohto tovaru skončila v inom členskom štáte, nemá právo na odpočítanie tejto dane.

Podľa bodu 35 tohto rozsudku musí byť zaručené zdanenie nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v tom štáte, kde skončila preprava tovaru a kde došlo ku konečnej spotrebe.

Podľa bodu 40 tohto rozsudku jednou z podmienok na odpočítanie dane je podmienka, že nadobudnutý tovar bude využitý pre účely zdaniteľných plnení platiteľa.

Podľa bodu 41 tohto rozsudku, ak platiteľ dane zdanil nadobudnutie tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým tovar objednal, pričom preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, potom z tohto postupu vyplýva, že tovar v skutočnosti nebol dovezený do štátu, kde bola priznaná daň z nadobudnutia.

Podľa bodu 42 tohto rozsudku – ak tovar nebol prepravený do štátu, kde bola priznaná daň z nadobudnutia, nie je možné prijať záver, že bude použitý na účely zdaniteľných plnení v tomto štáte.

Podľa bodu 44 tohto rozsudku – ak by sa právo na odpočet dane priznalo v štáte, kde neskončila preprava tovaru, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku zákona, keďže zdaniteľná osoba (platiteľ), ktorej by sa priznalo právo na odpočítanie dane, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Také riešenie by mohlo nakoniec ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby.

Problém

Holandská spoločnosť, usadená v Holandsku, nakúpila tovar pod svojím holandským IČ DPH od nemeckých a talianskych dodávateľov, pričom tovar predala gréckemu odberateľovi s tým, že tovar bol priamo z Nemecka a Talianska prevezený do Španielska. Keďže si holandská spoločnosť tovar objednala pod holandským IČ DPH, priznala daň v Holandsku a zároveň si ju odpočítala. Nemecký a taliansky dodávateľ uviedol na faktúre holandské IČ DPH a tovar oslobodil od dane. Holandská spoločnosť následne na faktúre uviedla grécke IČ DPH, z čoho vyplýva, že tovar pri svojej dodávke oslobodila od dane, nakoľko vychádzala zo skutočnosti, že tovar sa predal v rámci Spoločenstva. Grécky odberateľ však daň z nadobudnutia nepriznal a rovnako ani konečný spotrebiteľ v Španielsku. Mala holandská spoločnosť právo na odpočítanie dane, ak preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, teda v štáte, kde dochádza ku konečnej spotrebe?

Riešenie

Nie, v zmysle uvedeného rozsudku holandská spoločnosť nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko tovar, ktorý nakúpila od nemeckého a talianskeho dodávateľa, nadobudla na území Španielska, kde tovar predala gréckemu odberateľovi a ten konečnému spotrebiteľovi. Miesto konečnej spotreby je v Španielsku, tam holandská spoločnosť uskutočnila predaj voči gréckemu odberateľovi, t. j., tam uskutočnila svoje zdaniteľné plnenie, a preto holandskej spoločnosti vznikla povinnosť priznať daň v Španielsku, kde by jej vzniklo aj právo na odpočítanie dane.

Odpočítanie dane pri škodovej udalosti

Problém

Spoločnosť podniká v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu aj s mäsom. Z dôvodu technickej poruchy mrazničky bolo mäso pokazené a bolo odovzdané do kafilérie. Považuje sa takáto udalosť za dodanie tovaru? Je nárok na odpočet DPH z faktúry, ktorú spoločnosť prijme od kafilérie za likvidáciu pokazeného mäsa?

Riešenie

Pokiaľ bol tovar pokazený a odovzdaný do kafilérie, nejde o vznik daňovej povinnosti, a teda o dodanie tovaru, ale o škodu, o ktorej sa aj účtuje ako o škode. Samozrejme, že o škode musí platiteľ preukázať aj ďalšie relevantné doklady (napr. nahlásenie opravy mrazničky a pod.). Za služby kafilérie má platiteľ právo na odpočítanie dane, nakoľko súvisí so škodovou udalosťou, resp. podnikateľskou činnosťou platiteľa.


49/3

Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.


Ak platiteľ nakúpi tovar a služby s daňou, ktoré použije na dodávky oslobodené podľa § 28 - § 42 ZDPH, nemá právo na odpočítanie dane vôbec.


Poisťovací agent (má živnostenské oprávnenie) vykonáva výlučne sprostredkovanie poistenia v zmysle § 37 ods. 1 na území tuzemska. Svojich potenciálnych klientov navštevuje vozidlom, ktoré má v majetku. Nakupuje PHL, z ktorých nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nákup týchto PHL súvisí bezprostredne s činnosťou, pri ktorej nie je nárok na odpočítanie dane.


Zubný lekár – platiteľ dane - kúpil zubnú vŕtačku. Vzhľadom na to, že zubná vŕtačka sa používa výlučne na činnosť, ktorá súvisí so zdravotnou starostlivosťou, nemá právo na odpočítanie dane pri jej kúpe.


49/4

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.


Právo na pomerné odpočítanie dane vzniká platiteľovi pri nákupe tovaru a služieb v prípade, ak časť nakúpených tovarov a služieb použije na plnenia, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane a zároveň na plnenia, pri ktorých nie je právo na odpočítanie dane, t. j. o plnenia podľa § 28 - § 42 ZDPH. V takomto prípade sa daň z nakúpených tovarov alebo služieb kráti koeficientom podľa § 50.


Platiteľ nakúpil nehnuteľnosť s DPH. Pri kúpe tejto nehnuteľnosti vedel, že bude využitá na účely podnikania. Bude tam mať vlastný obchod a časť nehnuteľnosti bude prenajímať občanom. V danom prípade teda bude platiteľ využívať nehnuteľnosť na svoje dodávky, ktoré budú predmetom dane (predaj tovaru v obchode), a na druhej strane bude časť nehnuteľnosti prenajímať občanom, čo predstavuje plnenie oslobodené od dane podľa § 38 ods. 3, pri ktorom nevzniká právo na odpočítanie dane. Preto pri kúpe nehnuteľnosti nebude mať právo na plný odpočet DPH, ale bude ho krátiť koeficientom podľa § 50. Ak platiteľ v predchádzajúcom kalendárnom roku nepoužíval koeficient, vypočíta si koeficient odhadom so súhlasom správcu dane. Rovnako nebude mať nárok na odpočet DPH na ďalšie spoločné režijné náklady súvisiace s nehnuteľnosťou (opravy, rekonštrukcie, prístavby a pod.).


Zubný lekár (platiteľ dane) vykonáva ošetrovanie zubov, avšak aj predáva samostatne zubné kefky, ústne vody a pod. Keďže zubný lekár vykonáva činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa § 29, ale zároveň predáva zubné kefky a iný tovar, ktorý bezprostredne nesúvisí so zdravotnou starostlivosťou, má právo na pomerné odpočítanie dane za nákup režijných tovarov a služieb (mobilný operátor, nájom priestorov, počítač, daňové poradenstvo a pod.).


49/5

Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.24b) Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.


Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Platiteľ dane musí pomer určiť na základe takého, resp. takých kritérií, ktoré objektívne odrážajú pomer použitia tovarov a služieb (rozsudok C-437/06 Securenta). T. j., ak platiteľ nakúpi tovar a služby, ktoré použije na svoje podnikanie a zároveň na mimopodnikateľskú činnosť, z ktorej napr. dosahuje príjem (dividendy), má právo na odpočítanie dane pomerom príjmov, ktoré sú predmetom dane a príjmov, ktoré nie sú predmetom dane.

Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.


Príspevková organizácia dodáva služby v rámci svojej „hlavnej činnosti”. Zároveň má príjmy z podnikateľskej činnosti. Pomer tržieb z hlavnej činnosti (ktorá nie je podnikaním) a tržieb z podnikateľskej činnosti je 75 %. Z uvedeného vyplýva, že právo na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, ktoré súvisia s oboma činnosťami, má len vo výške 25 %.


Platiteľ kúpil kopírovací stroj v hodnote 240 €, z toho základ dane je 200 € a DPH je 40 €. Keďže vedel, že kopírovací stroj bude využívať aj na podnikanie, aj na súkromné účely, určil si tento pomer vo výške 90 % na podnikateľské účely a 10 % na súkromné účely. Daň si odpočítal vo výške 90 %, t. j. vo výške 36 €. Platiteľ však poskytuje aj služby, ktoré sú oslobodené od dane (sprostredkovanie poistenia), preto nemá právo na odpočet vo výške 36 €, ale je povinný krátiť tento odpočet ešte koeficientom podľa § 50 (buď odhadným alebo predbežným).


Ak platiteľ použije nakúpené služby alebo majetok, ktorý sa neodpisuje, na podnikateľské účely ako aj na iný účel ako podnikanie, nemôže použiť postup odpočtu v plnej výške a s postupným uplatnením dane na výstupe v rozsahu súkromného použitia. V prípade nákupu služieb a tovaru, ktorý nie je odpisovaný a ktorý je použitý tak na podnikanie ako aj na súkromné účely, musí daň na vstupe krátiť pomerom rozsahu použitia na podnikateľské účely ku celkovému rozsahu použitia. Kritériám pre výpočet pomeru sa medze nekladú, t. j., môže ísť o pomer obratu, hodín, zisku, počtu zamestnancov a pod.

Ak boli nakúpené služby alebo majetok, ktorý nie je odpisovaným majetkom, krátené na vstupe z dôvodu ich použitia na podnikanie, ako aj na iný účel ako podnikanie, potom použitie tohto majetku na súkromné účely nepredpokladá odvod dane podľa § 8 ods. 3, resp. 

§ 9 ods. 2. Vzhľadom na to, že v tomto ustanovení sa špeciálne posudzuje nadobudnutie (kúpa alebo vytvorenie vlastnou činnosťou) investičného majetku – budovy, stavebné pozemky, byty, nebytové priestory, nadstavby, prístavby a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie v zmysle stavebného zákona – je potrebné tejto oblasti venovať osobitnú pozornosť najmä v súvislosti s § 49a zákona.


Platiteľ si nemôže uplatniť plný odpočet dane z kúpy polyfunkčného domu, pokiaľ by ho obstaral po 1. 1. a časť z neho by použil na súkromné účely. Keďže byt predstavuje 1/10 celkovej plochy, platiteľ si uplatní odpočet 9/10 z čiastky 400 000 € (cena nehnuteľnosti by bola 2 400 000 vrátane dane), čo predstavuje čiastku 360 000 €. Na druhej strane už nemusí odviesť daň, ak byt začal používať na súkromné účely.


49/6

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.



Ide o prípady, kedy platiteľovi, ktorý je registrovaný v tuzemsku, vznikla daňová povinnosť v zahraničí. Ak v súvislosti s touto činnosťou, ktorú má v zahraničí, nakúpi v tuzemsku tovar alebo službu s DPH, má právo na odpočítanie tejto dane.


49/7

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri:

  1. kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
  2. prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.


Určiť hranice, kedy ide o propagačnú akciu, pri ktorej právo na odpočítanie dane vzniká, a kedy ide o pohostenie a zábavu, je veľmi zložitý a najmä citlivý problém. Všeobecne však platí, že pokiaľ vie platiteľ preukázať, že propagačná akcia spojená s pohostením je vopred zorganizovaná, určená pre určitý okruh, napr. stálych zákazníkov, a smeruje k zvýšeniu predaja, napr. výrobkov platiteľa, potom by mohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane.

Pri bežnom nákupe kávy, občerstvenia nie je právo na odpočítanie dane. Ak by však išlo o občerstvenie, ktoré je súčasťou inej služby a je zahrnuté v cene tejto služby, potom právo na odpočítanie dane za nákup občerstvenia vzniká, lebo v konečnom dôsledku je toto občerstvenie vyfakturované a premietnuté do ceny inej služby. Pri nákupe nápojov v rámci pitného režimu zaobstaraného zo sociálneho fondu nie je právo na odpočítanie. Existujú však výnimky (viď príklad).

Na základe ustanovení nariadenia vlády č. 124/2006 (§ 6/3), ktorý sa odkazuje na zákon o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci č. 247/06 – § 6 je povinnosť „zabezpečiť” podľa vnútorného predpisu bezodplatne pitný režim. Ide o špecifické prevádzky, pri ktorých je nutnosť pitného režimu. Ak teda ide o prevádzku, pri ktorej sa postupuje podľa citovaného nariadenia, potom právo na odpočítanie dane vzniká.

Prechodné položky rieši § 22 ods. 3 zákona o DPH, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka. Ide teda o mandátne zmluvy, na základe ktorých platiteľ koná v mene a na účet klienta.

Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane si výdavky, ktoré uhradí za zákazníka, nezahrnie do svojich výdavkov, a potom ani príjem z týchto výdavkov nie je predmetom dane. Ak by napr. nakúpil službu od platiteľa, pričom ide o službu, ktorá nie je jeho výdavkom, potom si neuplatňuje odpočet DPH a ani jeho príjem za inkasovanú službu nie je príjmom, ktorý by podliehal DPH. Vzhľadom na to,, že platiteľ fakturuje svoju základnú službu, ktorá podlieha dani, pričom fakturuje aj prechodné položky, potom na faktúre uvedie základ dane a daň pre svoju službu a osobitne prechodnú položku, ktorá nevstupuje do základu dane.

Keďže už z pojmu „prechodná položka” vyplýva, že platiteľ si nakúpené služby nezahrnie do svojich nákladov a tento nákup cez neho len účtovne prebehne (neovplyvňuje výsledok hospodárenia), nemá právo na odpočítanie dane z nákupu týchto služieb.


49/8

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.


Ak napriek vyhláseniu konkurzu podnik pokračuje vo svojej činnosti, môže správca konkurznej podstaty odpočítať daň len za tovary a služby, ktoré sa netýkajú udržiavania a správy konkurznej podstaty.


Výrobný podnik, na ktorého bol vyhlásený konkurz, má v majetku výrobnú halu a stroje, ktoré sú predmetom konkurznej podstaty. Podnik zastavil výrobu, ale vzhľadom na to, že musí udržiavať vo výrobnej hale minimálnu teplotu, nakupuje energiu na vykurovanie tejto haly. Platiteľ nemá právo na odpočítanie dane z nakúpenej energie, lebo sa týka udržiavania konkurznej podstaty.


§49

Predaj podniku a odpočet u kupujúceho, ktorý podnik kúpil

Problém

Platiteľ dane odkúpil podnik, ktorý nadobudol bez dane podľa § 10. Kupujúca spoločnosť (novovzniknutá) prijala faktúry, ktoré sa týkali spoločnosti predávajúcej podnik – t. j., faktúry boli vystavené na pôvodnú spoločnosť, ktorá podnik predala. Novovzniknutá spoločnosť uhradí tieto faktúry. Má právo na odpočítanie dane?

Riešenie:

Pri predaji podniku prechádzajú všetky práva a povinnosti, rovnako záväzky ako aj pohľadávky na spoločnosť, ktorá podnik kúpila. Doklady znejúce na pôvodnú spoločnosť sú akceptovateľné z hľadiska odpočítania dane iba v prípade, ak právo na odpočítanie dane vzniklo v súlade s § 49 až § 51zákona o DPH u spoločnosti, ktorá podnik predala. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o náklady, ktoré síce vznikli u pôvodnej spoločnosti, ktorá podnik predala, vzniká novovzniknutej spoločnosti právo na odpočítanie dane, a to aj napriek tomu, že faktúra neobsahuje údaje v zmysle § 71 ods. 2 písm. b).


49/9

Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.


Zahraničná osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 5 zákona, ktorá v tuzemsku dodáva len tovary alebo služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona, to znamená, že príjemca plnenia je povinný vykonať tzv. samozdanenie plnenia, neuplatňuje vstupnú daň formou odpočítania dane podľa § 49 zákona prostredníctvom daňového priznania a má právo na podanie žiadosti o vrátenie dane v zmysle § 55a a nasl. zákona.


Zahraničná osoba, registrovaná na DPH podľa § 5, v októbri poskytla poradenské služby pre tuzemského platiteľa. Podľa § 15 ods. 1 je miestom dodania miesto, kde má sídlo odberateľ – zdaniteľná osoba – tuzemský platiteľ. Podľa § 69 ods. 3 je tuzemský platiteľ povinný samozdaniť prijatú službu od zahraničnej osoby, a to bez ohľadu na to, že zahraničná osoba má v tuzemsku štatút platiteľa.

Keďže zahraničnej osobe z ČR vznikli s poradenskou činnosťou v SR drobné režijné náklady na dani (nakúpené pohonné hmoty, ubytovanie v hoteli) v hodnote viac ako 50 €, môže požiadať o refundáciu dane, t. j., neuplatňuje odpočítanie dane v slovenskom daňovom priznaní.

Odpočet pri osobnom motorovom vozidle, využitie motorového vozidla aj na súkromné účely – k § 49 ods. 5

Od 1. januára 2010 má podnikateľ právo na odpočítanie dane pri kúpe každého motorového vozidla, pokiaľ je kúpené na účely podnikania a zaradené do obchodného majetku podnikateľa.

Odpočítanie dane

Právo na odpočítanie dane, jeho rozsah a podmienky na jeho uplatnenie, upravujú ustanovenia § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Právo odpočítať daň vzniká len osobe, ktorá je registrovaná ako platiteľ dane s výnimkou podľa § 52a § 55 ods. 3 zákona o DPH. Platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane dňom, ktorý je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov alebo služieb alebo u nadobúdateľa tovaru z iného členského štátu a príjemcu služby zo zahraničia, ak ide o tzv. samozdanenie, to znamená, že daňová povinnosť v týchto prípadoch nevzniká dodávateľovi, ale vzniká príjemcovi tovaru alebo služby. Ide o základnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že právo na vrátenie dane zo štátneho rozpočtu odberateľovi nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne povinnosť odvodu dane do štátneho rozpočtu.

Podmienkou odpočítania vstupnej dane od dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť z tovarov a služieb, je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely jeho podnikania (na dodávky tovarov a služieb) ako platiteľa dane s výnimkou podľa § 49 odsekov 3 a 7 zákona o DPH. Medzi tovary, ktoré sú súčasťou obchodného majetku podnikateľa a ktoré sa okrem používania na podnikanie používajú aj na iný účel, možno jednoznačne zaradiť motorové vozidlá, osobitne osobné automobily.

Odpočítanie dane pri kúpe motorového vozidla a zdanenie súkromného užívania motorového vozidla

V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zákon o DPH obsahuje v ustanovení § 49 ods. 5 pravidlo, ktoré sa vzťahuje na uplatnenie odpočítania dane pri kúpe motorového vozidla, ktoré bude platiteľ dane používať na podnikanie a súčasne aj na iný účel ako na podnikanie.

Podľa § 49 ods. 5 prvej vety zákona o DPH sa môže platiteľ dane, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) odpisovaným majetkom okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie, rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie.

Znamená to, že platiteľ dane má právo, nie povinnosť, uplatniť odpočítanie dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia hmotného majetku na podnikanie a v dôsledku toho majetok zostane čiastočne zaťažený vstupnou daňou v rozsahu jeho použitia na iný účel ako na podnikanie.

Ustanovenie § 49 ods. 5 prvá veta zákona o DPH je dobrovoľným pravidlom, to znamená, že platiteľ dane ho môže, ale nemusí uplatniť. Môže sa rozhodnúť pre odpočítanie dane z motorového vozidla v plnej výške na základe ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Potom však musí uplatňovať postup podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH a zdaňovať súkromné užívanie motorového vozidla za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo motorové vozidlo použité na osobnú spotrebu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa zákona o DPH má byť užívanie motorových vozidiel na súkromné účely zdanené daňou z pridanej hodnoty, ak pri kúpe motorového vozidla bolo uplatnené odpočítanie dane. Konkrétne ide o dva postupy, z ktorých si platiteľ dane môže zvoliť ten, ktorý sa mu zdá výhodnejší.

Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH v spojení s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vyplýva, že platiteľ dane má právo na odpočítanie dane pri obstaraní motorového vozidla, ktoré zaradí do svojho obchodného majetku, a súčasne je povinný podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH zdaňovať užívanie motorového vozidla na súkromné účely. Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa dane a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná na osobnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa dane, sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.

Podľa § 49 ods. 5 prvej vety zákona o DPH sa platiteľ dane pri obstaraní motorového vozidla, ktoré bude používať aj na iný účel ako na podnikanie, môže rozhodnúť odpočítať daň len v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia na podnikanie. Ak sa platiteľ dane rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie, resp. inak povedané, odpočíta daň v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia motorového vozidla na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie služby za protihodnotu v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH.

Postup č. 1:

Platiteľ dane kúpil motorové vozidlo za cenu s daňou 24.000 € (cena bez dane 20.000 €, daň 4.000 €). Platiteľ dane vie, že toto motorové vozidlo sa bude používať aj na iný účel ako na podnikanie, napr. ho poskytne zamestnancovi na súkromné užívanie, pričom za toto užívanie nebude požadovať od zamestnanca protihodnotu. Platiteľ dane zistí rozsah použitia motorového vozidla zamestnancom na súkromné účely v príslušnom zdaňovacom období, napr. v rozsahu 30 %.

V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ dane pri kúpe motorového vozidla uplatnil odpočítanie dane v plnej výške 4.000 €. Súčasne mu však vzniká povinnosť podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH zdaňovať užívanie motorového vozidla na súkromné účely v príslušných zdaňovacích obdobiach. Z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o DPH totiž vyplýva, že užívanie motorového vozidla, ktoré je vo vlastníctve platiteľa dane a pri ktorého kúpe bola daň odpočítaná na osobnú spotrebu jeho zamestnanca, sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Uvedené znamená, že nakoľko bolo motorové vozidlo oddanené a využíva sa na iné účely ako na podnikanie, platiteľ dane poskytuje zamestnancovi službu za protihodnotu, ktorá je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane.

Základ dane pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH upravuje § 22 ods. 5 zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia sú základom dane náklady na službu. Všetky vynaložené náklady na službu je platiteľ dane povinný zahrnúť do základu dane. V takomto prípade nie je možné paušalizovať, je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia konkrétneho prípadu. Pri určení výšky základu dane je potrebné vychádzať predovšetkým z daňových odpisov, ale treba zohľadniť aj ďalšie vstupy, ktoré môžu byť spojené s používaním daného automobilu, ako sú náklady na údržbu, opravy, garážovanie, atď. (takýmto nákladom môže byť napr. oprava vozidla vykonaná neplatiteľom dane), okrem tých vstupných plnení, pri ktorých už platiteľ podľa § 49 ods. 5 tretia veta zákona o DPH odpočítal len pomernú výšku dane z dôvodu použitia na súkromné účely.

Pokiaľ platiteľ dane pri určení základu dane vychádza z daňových odpisov, znamená to, že vstupná cena motorového vozidla sa rozdelí na štyri roky, suma pripadajúca na každý rok sa rozdelí na príslušný počet zdaňovacích období v roku (štyri alebo dvanásť zdaňovacích období), zo sumy pripadajúcej na zdaňovacie obdobie sa vypočíta 30 % (zistený rozsah použitia na súkromné účely v príslušnom zdaňovacom období), čím sa určí základ dane, z ktorého daň by bola 20 %.

Ak má platiteľ dane zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, zo vstupnej ceny

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: