Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZDP § 21 Nedaňové výdavky a 21a Pravidlá nízkej kapitalizácie

22.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.5.13 Komentár k ZDP § 21 Nedaňové výdavky a 21a Pravidlá nízkej kapitalizácie

Ing. Peter Horniaček; Ing. Viera Mezeiová


§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d)  výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103)

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

1. darčekové reklamné poukážky,

2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm.

e) a p) ,

j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,

l) výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke103aa) okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.

(2) Daňovými výdavkami nie sú tiež

a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,

b)  prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov, 104)

c) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, 105)

d) tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkova ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu, 13)

e) manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,

f) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

g) daň podľa tohto zákona,

h) dane zaplatené za iného daňovníka,

i) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,

j) tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20.

k) rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,

l) výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti37aa) vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania,37ab)

m) paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,78a) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka,

n) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru

1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,105a)

2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,37ab)

3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

o) výdavky (náklady) u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) v rozsahu, v akom

1. dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov,

2. nie sú zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov platných v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada aj na právne predpisy platné v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa časti vety pred bodkočiarkou sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,

3. sú tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na financovanie výdavkov (nákladov) u inej závislej osoby, ktoré vedú k situácii viacnásobného uplatnenia toho istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu, alebo na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedú k situácii podľa druhého bodu.


§ 21a

(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.

(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.

(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,94) poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu105b) alebo lízingovou spoločnosťou.105c)


§ 21

Odsek 1

Odsek 1 vymedzuje výdavky, ktoré nemožno považovať za daňové výdavky a ktoré zvyšujú základ dane. Ide o:

1. výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto výdavkoch daňovník účtoval – napr. výdavky (náklady) vzťahujúce sa k príjmom oslobodeným od dane alebo k príjmom, ktoré nie sú predmetom dane,

2. výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané – napr. ak daňovník účtuje o škode spôsobenej živelnou katastrofou iba na základe svojich predpokladov a nie na základe dokladov od externého subjektu, napr. poisťovne, polície, a pod.,

3. priamo zákonom vymedzené výdavky (náklady), ktorými sú výdavky uvedené v tomto odseku v písm. a) až k) – teda daňovými výdavkami nie sú ani:

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a hmotného a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania,

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi (napr. zákonom o cestovných náhradách) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore so zákonom o dani z príjmov alebo v rozpore s osobitnými predpismi (napr. zákonom o reklame),

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e),

g) výdavky na technické zhodnotenie a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie,

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti a alkoholické nápoje okrem vína v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane, ale s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti (u tohto sú alkoholické nápoje považované za reklamný predmet),

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a jemu blízkych osôb, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka,

j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

K ods. 1 písm. a) – výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nie sú uznaným daňovým výdavkom pri obstaraní tohto majetku.

Odpisovaný hmotný majetok sa zahŕňa do základu dane počas doby odpisovania majetku vo forme odpisov vypočítaných:

  • rovnomerným spôsobom odpisovania podľa § 27 ZDP,

  • zrýchleným spôsobom odpisovania podľa § 28 ZDP,

  • časovou metódou odpisovania podľa § 26 ods. 6 a 7 ZDP,

  • výkonovou metódou odpisovania podľa § 26 ods. 7 ZDP.

Odpisovaný nehmotný majetok sa zahŕňa do základu dane v súlade s účtovníctvom na základe odpisového plánu stanoveného účtovnou jednotkou.

Pri majetku vylúčenom z odpisovania daňový výdavok vzniká až pri jeho predaji, a to vo výške jeho vstupnej ceny, prípadne v špecificky vymenovaných prípadoch do výšky príjmov z predaja tohto majetku.

K ods. 1 písm. e) – za daňové výdavky sa nepovažujú výdavky, ktoré:

  • presahujú limity stanovené ZDP, napr. úhrn obstarávacích cien akcií a ostatných cenných papierov nad úhrn príjmov z ich predaja, členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, zostatková alebo obstarávacia cena špecificky vymedzeného majetku do výšky príjmov z jeho predaja, manká a škody presahujúce prijaté náhrady (s výnimkou nezavinených škôd),

  • presahujú limity stanovené osobitnými predpismi, napr. príspevky na stravovanie zamestnancov presahujúce príspevky podľa zákonníka práce, výdavky na pracovné cesty presahujúce limity stanovené zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Za daňové výdavky sa ďalej nepovažujú výdavky, ktoré sú vynaložené v rozpore:

  • so zákonom o dani z príjmov,

  • s osobitnými právnymi predpismi – napr. náklady na reklamu na tabakové výrobky.

K ods. 1 písm. g) – daňovým výdavkom nie je:

  • technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, ktoré na jednotlivom majetku prevyšuje sumu 1 700 eur. Takéto technické zhodnotenie je u:

  • platiteľa DPH – suma 17 eur bez DPH,

  • neplatiteľa DPH – suma 17 eur s DPH,

a) súčasťou vstupnej ceny, resp. zostatkovej ceny majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené alebo zaradené do užívania, alebo

b) v prípade technického zhodnotenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššieho ako 1 700 eur, technického zhodnotenia prenajatého majetku vykonaného a odpisovaného nájomcom a technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur sa považuje za iný majetok, ktorý sa odpisuje samostatne.

V obidvoch prípadoch sa však technické zhodnotenie majetku zahŕňa do základu dane postupne vo forme odpisov.

K ods. 1 písm. h) – daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu. ZDP ani zákon o účtovníctve nedefinuje pojem „výdavky na reprezentáciu”. Ak vychádzame zo zaužívaných postupov a aplikačnej praxe, možno pod pojmom „výdavky na reprezentáciu” chápať výdavky vynaložené na pohostenie obchodných partnerov, dary poskytované na pracovných rokovaniach a pod. Výnimku predstavujú drobné reklamné a propagačné predmety v hodnote do 17 eur za jednotlivý predmet, ktorý nemusí byť označený obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa. Otázkou je, či suma 17 eur za predmet je vrátane DPH alebo bez DPH. Podľa právnej úpravy bezprostredne predchádzajúcej novele ZDP, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2014 (tzn. do 31. 12. 2013), daňovo uznateľnými výdavkami na reklamu boli drobné reklamné a propagačné predmety v hodnote do 16,60 eur za jednotlivý predmet, ale s účinnosťou od 1. 1. 2014 sa táto suma zaokrúhlila na 17 eur.

Pri stanovení daňovej uznateľnosti obstarávacej ceny reklamného predmetu podľa ZDP je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či ide o platiteľa alebo neplatiteľa DPH. Z uvedeného vychádza aj spôsob oceňovania reklamných predmetov. U neplatiteľa DPH sa obstarávacia cena reklamného predmetu účtuje do nákladov vrátane DPH. Na základe uvedeného daňovým výdavkom pri reklamných predmetoch je u:

Novela ZDP1. 1. 2014, zároveň vymedzila, že za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky – teda hodnota darčekovej reklamnej poukážky poskytnutej ako reklamný predmet sa nepovažuje za daňový výdavok. Od 1. 1. 2015 nastala v tomto ustanovení ďalšia zmena, keď za reklamné predmety sa považujú tabakové výrobky iba u daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti. V prípade alkoholických nápojov sú tieto vždy reklamným predmetom u daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti a u ostatných daňovníkov je za reklamný predmet možné považovať len víno (samozrejme, ak cena za kus neprevýši 17 eur) podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ale v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane.


Za reklamné a propagačné predmety sa považujú predovšetkým čiapky, dáždniky, diáre, kľúčenky, kalendáre, písacie potreby, peňaženky, ľadvinky ako aj akékoľvek predmety spĺňajúce cenovú podmienku.

K ods. 1 písm. j) –daňovými výdavkami nie sú aj výdavky vynaložené na príjmy, ktoré nie sú v súlade so ZDP zahrnované do základu dane. Ide predovšetkým o príjmy, ktoré sú podľa § 9 alebo § 13 ZDP oslobodené od dane z príjmov.

Odsek 2

Ods. 2 písm. a) – k novému druhu nedaňového výdavku sú od 1. 1. 2016 zaradené osobitné príspevky platené podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ods. 2 písm. b) – za nedaňový výdavok sa považujú prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov ako platby sankčného charakteru. Základné sadzby týchto poplatkov stanovené napr. v zákone č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zákone č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov je na základe týchto zákonov daňovník povinný uhradiť a sú uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) ZDP.

Ods. 2 písm. d)

Od 1.1.2018 sa spresňuje, že daňovým výdavkom nie je ani tvorba kapitálového fondu z príspevkov. U daňovníka účtujúceho v systéme podvojného účtovníctva táto skutočnosť vyplýva aj zo systému účtovníctva.


Obchodná spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve eviduje vo svojom vlastnom imaní aj nerozdelený zisk z roku 2017, ktorý sa v roku 2018 rozhodla preúčtovať na účet 413 – Ostatné kapitálové fondy z dôvodu tvorby kapitálového fondu z príspevkov. Toto prerozdelenie prostriedkov vlastného imania nie je daňovým výdavkom, čo vyplýva aj zo súvahového spôsobu preúčtovania prostriedkov medzi jednotlivými zložkami vlastného imania.

Ods. 2 písm. e)ZDP v § 19 ods. 3 písm. d) a g) vymedzuje manká a škody, ktoré sú uznané za daňové výdavky. Tzv. nezavinené škody (škody spôsobené v dôsledku živelnej pohromy alebo škody spôsobené neznámym páchateľom) sa uznávajú do daňových výdavkov v plnej výške bez ohľadu na výšku prijatej náhrady škody. Ostatné škody je možné zahrnúť do základu dane iba do výšky prijatej náhrady škody. Manká a škody presahujúce prijaté náhrady nie sú uznaným daňovým výdavkom. Výnimku tvorí:

  • „stratné” v maloobchodnom predaji – predstavuje úbytok tovaru najmä z dôvodu krádeží, ktoré sa vyskytujú pri samoobslužnom predaji. Do daňových výdavkov je možné „stratné” v maloobchodnom predaji uznať len do výšky, ktorá nepresiahne ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu úbytku tovaru určenú daňovníkom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného (internú smernicu) môže daňovník vypracovať napr. na základe spracovaných časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach, pričom uvedená norma by mala byť porovnateľná s normami daňovníkov predávajúcich tovar rovnakého druhu za približne porovnateľných podmienok. Daňovník okrem vypracovania noriem úbytku tovaru je povinný aj zabezpečiť primeranú starostlivosť o tovar, t. j. vykonať také bezpečnostné opatrenia, aby k takýmto stratám nedochádzalo, resp. dochádzalo v minimálnej miere,

  • prirodzený úbytok zásob – ide o úbytky hmotnosti alebo objemu zásob, ktoré vznikajú nezávisle od činnosti daňovníka a daňovník ho nemôže ovplyvniť. Ide o úbytok zásob vyplývajúci z technických a technologických vlastností zásob, t. j. úbytok vznikajúci napr. rozprašovaním, vyschnutím, vyparovaním vo výrobnom, zásobovacom alebo odbytovom procese. Daňovník má možnosť v súlade s účtovníctvom stanoviť si normy prirodzených úbytkov zásob. Pri vypracovaní normy prirodzených úbytkov zásob účtovná jednotka vychádza z vlastných dlhodobejších sledovaní a zisťovaní a stanovuje výšku normy pre jednotlivé druhy zásob osobitne. Nie je možné stanoviť normu prirodzených úbytkov zásob paušálne pre zásoby s rozdielnymi fyzikálnymi alebo chemickými vlastnosťami. Úbytky zásob do normy podľa takto stanoveného interného predpisu sú podľa ZDP uznaným daňovým výdavkom,

  • nezavinený úhyn zvierat, ktoré sa podľa ZDP nepovažujú za hmotný majetok – ide o mladé zvieratá do doby ich preradenia do základného stáda, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, ryby, včelstvá a pod.

Ods. 2 písm. f) – možnosť uznania zostatkovej hodnoty hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov pri trvalom vyradení majetku z evidencie upravuje § 19 ods. 3 ZDP. Podľa tohto ustanovenia je možné uznať:

  • zostatkovú hodnotu hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou v plnej výške bez ohľadu na výšku príjmu z predaja tohto majetku,

  • zostatkovú cenu hmotného majetku bezodplatne odovzdávaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitných predpisov (verejné kanalizácie, pozemné komunikácie a pod.),

  • zostatkovú cenu hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane s výnimkou zostatkovej ceny hmotného majetku vyradeného z dôvodu nezavinenej škody, ktorá sa uznáva do daňových výdavkov v plnej hodnote.

V ostatných prípadoch trvalého vyradenia majetku nie je možné zostatkovú cenu majetku uznať do daňových výdavkov – napr. zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody prevyšujúca prijaté náhrady, zostatková cena hmotného majetku, ktorý je predmetom darovania.

Ods. 2 písm. i) – daňovým výdavkom nie je daň z pridanej hodnoty u platiteľa tejto dane s výnimkou DPH:

  • ktorú je platiteľ povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa § 81 ods. 6 ZDPH, okrem DPH vzťahujúcej sa k odpisovanému hmotnému a nehmotnému majetku, ktorá nie je uznaným daňovým výdavkom v čase zrušenia registrácie, ale upravuje sa o ňu vstupná cena hmotného a nehmotného majetku. Táto DPH sa zahrnuje do základu dane postupne ako súčasť odpisov,

  • pri ktorej nemá platiteľ nárok na jej odpočet,

  • v prípade že daňovník uplatňuje odpočet tejto dane na základe koeficientu, jej neodpočítaná časť,

  • ktorá bola dodatočne vyrubená za minulé zdaňovacie obdobia a ktorá je účtovaná ako náklad.

Ods. 2 písm.

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: