Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZDP § 19 - Daňové výdavky

12.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.5.11 Komentár k ZDP § 19 - Daňové výdavky

Ing. Peter Horniaček; Ing. Viera Mezeiová


§ 19

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,89) alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, 84)

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, 85)

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 86)

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4. hmotné zabezpečenie žiaka,59c) finančné zabezpečenie žiaka86aa) a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania,

5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 86a)

6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,17)

7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,

d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,15) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,87a)

e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)

1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,87) alebo

2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem 

1. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,

2. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, 88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,

g) výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a

1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie(akcie), pre ktoréplatí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

2. zmenky, o ktorej sa účtuje1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,

h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky,1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo”), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,38)

3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,

4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

5. exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,

6. to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,73a)

i) výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne,

j)  výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,56)

k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu,88a) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo

2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo

3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,

n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi.

o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem

1.  daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu, 88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,

2. zabezpečovacích derivátov,1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,

p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).

r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22,

s) výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,

t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu,

u) výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

(3) Daňovými výdavkami sú aj

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,

b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení

1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane,

2. likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,1)

c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,

d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),

e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,

f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,

g) škody nezavinené daňovníkom

1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

h) pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia,

i) poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

j) daň z motorových vozidiel,90aa) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu90a) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,

k) daň z pridanej hodnoty

1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,

2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,6) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),

3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie90b) spôsobom podľa osobitného predpisu1) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu,90b)

4. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,

l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu35) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,

m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

n) členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,

o) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu, 1)

p) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,

r) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,

s) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch.

t) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou,

u) úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.88)


V tomto ustanovení je upravené uplatňovanie tzv. preukázateľných daňových výdavkov. Všeobecná definícia daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) ZDP, kde sú stanovené podmienka vecnosti, preukázateľnosti a podmienka zaevidovania ako nevyhnutné predpoklady uznania nákladu (výdavku) za daňový výdavok a v spojitosti s § 19, 20 a 21 ZDP predstavujú tieto ustanovenia návod na prechod od účtovného výsledku hospodárenia k základu dane z príjmov.

Odsek 1

Odsek 1 upravuje posudzovanie výdavku v prípade, že jeho výšku limituje:

  • osobitný predpis (napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a pod.) – uznáva sa za daňový výdavok, ale najviac do výšky limitu uvedeného v osobitnom predpise,

  • samotný ZDP alebo samotný ZDP umožňuje zahrnúť výdavok do základu dane v inej výške ako vykázanej v účtovníctve – výdavok možno uznať za daňový výdavok do výšky stanovenej podľa ZDP (daňové odpisy, opravné položky a pod.),

  • výška príjmu – výdavok sa zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu alebo prijatia úhrady.

Podľa základnej definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i), ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), daňový výdavok je uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.


Ako daňový výdavok sú uznané plnenia od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi, aj keď plynú vo vyššej hodnote, ako limitujú osobitné predpisy. Podmienkou je, aby táto skutočnosť bola ustanovená v kolektívnej alebo pracovnej zmluve zamestnanca. Od roku 2016 sa takto postupuje aj pri poskytovaní cestovných náhrad od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi.

Odsek 2

Odsek 2 písm. a) - za daňový výdavok sa považuje výdavok (náklad), ktorý je daňovník povinný platiť, ak mu táto povinnosť vyplýva z právneho predpisu. ZDP v poznámke pod čiarou iba príkladom uvádza právne predpisy, ktoré vymedzujú povinné platby daňovníkov, avšak ustanovenie sa vzťahuje na všetky výdavky, ktoré je daňovník v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou povinný hradiť. Ide napr. o:

  • výdavky (náklady), ktoré je povinný daňovník hradiť podľa banského zákona (č. 44/1988 Zb.),

  • povinný prídel do sociálneho fondu,

  • odvod za podnikanie v regulovaných odvetviach, ktorý je povinná platiť tzv. regulovaná osoba za podmienok vymedzených v zákone o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 235/2012 Z. z.),

  • náklady na zničenie spotrebiteľských balení cigariet, ktorých zničenie v nadväznosti na stanovenie vyššej sadzby spotrebnej dane vyplýva zo zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Odsek 2 písm. b) - daňovým výdavkom sú aj výdavky vynaložené na prevádzku vlastných zariadení, ktoré slúžia na ochranu životného prostredia, t. j. na ochranu vôd, pôdy a ovzdušia. Takýmito výdavkami sú aj výdavky na zariadenia, ktoré daňovník vlastní len za účelom vlastníctva náhradnej alebo záložnej technológie, alebo vykonávanie podnikateľskej činnosti podmienené ich vlastníctvom, napr. na základe osobitného predpisu.

Odsek 2 písm. c) - daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov, členené na okruhy, ktorými sú výdavky (náklady) na:

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk (zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať svojim zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie ich telesnej hygieny v primeranom množstve); patria sem napr. výdavky vynaložené na:

  • ochranné pracovné prostriedky (napr. prilby, chrániče sluchu, ochranné okuliare, obuv so spevnenou špicou atď.),

  • ochranné nápoje (pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom alebo chladom, výber vhodných nápojov a ich primeranú teplotu zamestnávateľ konzultuje s lekárom),

  • vytvorenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci,

  • pracovný odev alebo pracovnú obuv v tých prípadoch, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu atď.,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu podľa osobitných predpisov a na vlastné zdravotnícke zariadenie; ide napr. o zabezpečovanie preventívnych lekárskych prehliadok u zamestnancov, vyšpecifikovaných osobitnými predpismi (napr. vodiči z povolania, zamestnanci pracujúci vo výškach alebo v zdraviu škodlivom prostredí a pod.), zabezpečenie rehabilitácií, ale tiež v prípade zamestnancov, vymedzených osobitnými predpismi,

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov a vlastné vzdelávacie zariadenia; ide o zabezpečenie zaškolenia, zaučenia zamestnanca, rekvalifikáciu zamestnanca, ktorá súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca,

4. výdavky (náklady) spojené s praktickým vyučovaním žiaka na pracovisku zamestnávateľa (tzv. duálne vzdelávanie), na:

  • hmotné zabezpečenie (§ 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov) – osobné ochranné pracovné prostriedky pre žiaka, posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania takéto posúdenie vyžaduje, náklady na stravovanie žiaka počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej v § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, náklady na ubytovanie v školskom internáte, cestovné náhrady v rozsahu podľa § 26 ods. 3 zákona č. 61/2015 Z. z.,

  • finančné zabezpečenie (§ 27 zákona č. 61/2015 Z. z.) – odmena za produktívnu prácu za každú hodinu vykonanej produktívnej práce (vo výške 50 % až 100 % z hodinovej minimálnej mzdy), podnikové štipendium z prostriedkov zamestnávateľa (mesačne, najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima),

  • poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania – zamestnávateľovi sa umožňuje uhrádzať vybrané druhy daňovo uznaných nákladov, napr. mzdy pracovníkov, ktorí sa podieľajú na praktickom vyučovaní, spotrebu materiálu a energií a pod.,

5. stravovanie zamestnancov poskytované podľa osobitného predpisu, ktorým je § 152 Zákonníka práce; stravovanie zamestnancov možno zabezpečiť:

  • vo vlastnom stravovacom zariadení, kde sa jedlo pripravuje alebo dováža,

  • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,

  • prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (stravovacie poukážky - Ticket Restaurant, Vaša Stravovacia, a pod.), pričom výška a podmienky tohto daňového výdavku sú limitované úpravou § 152 Zákonníka práce, ktoré zamestnávateľom umožňuje so súhlasom zástupcov zamestnancov aj rozšíriť okruh osôb, ktorým bude zamestnávateľ prispievať na stravovanie,

6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi (odmena za prácu, príplatok za prácu vo sviatok, za sťažené pracovné prostredie a pod.),

7. poistné, príspevky a preddavky na daň prislúchajúce k navýšenému nepeňažnému plneniu, poskytnutému zamestnancovi svojím zamestnávateľom (ak je suma nepeňažného plnenia napr. 1 000 €, suma navýšenia pri percente poistného 13,4 %, je daňovo uznaných 425,59 € - pozri výpočet pri § 5 ZDP).

Podmienkou na uplatňovanie nákladov spojených s duálnym vzdelávaním, resp. praktickým vyučovaním žiaka na pracovisku zamestnávateľa do daňových výdavkov je, že daňovník, ktorý má so zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom uzatvorenú učebnú zmluvu (§ 19 zákona č. 61/2015 Z. z.) a súčasne so strednou odbornou školou zmluvu o duálnom vzdelávaní (§ 16 zákona č. 61/2015 Z. z.). Nové ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) ZDP štvrtý bod nadobudol účinnosť od 1. 9. 2015.


Výdavky na pitný režim zamestnancov a vyplnenie tlačiva daňového priznania k dani z príjmov PO

Zamestnávateľ kupuje svojim zamestnancom - pracovníkom na stavbách minerálky. Budú výdavky na nákup minerálok uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa?

Zamestnávateľovi vyplýva povinnosť zabezpečovať pitný režim pre zamestnancov z interného predpisu (internej smernice), ak to vyžaduje ochrana ich života a zdravia podľa osobitného predpisu:

  • - § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo
  • - z § 37 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom nealkoholické nápoje v súlade s osobitným predpisom, náklady na ich obstaranie sú uznané za daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP za predpokladu, že uvedený výdavok zároveň spĺňa podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP. V takom prípade nie je daňovník povinný o hodnotu nakúpených a zaúčtovaných nealkoholických nápojov na spotrebu zamestnancami na pracovisku povinný zvyšovať výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane v podanom daňovom priznaní na r. 130 tlačiva.

Odsek 2 písm. d) – medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP patria aj cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a vreckové poskytované pri zahraničných pracovných cestách; zákon o cestovných náhradách vymedzuje, čo sa rozumie pracovnou cestou, kto sú oprávnené osoby, ktorým vzniká podľa tohto zákona nárok na cestovné náhrady, definuje podmienky a výšku ich poskytovania nielen v súvislosti s pracovnou cestou na území SR ale aj v súvislosti s pracovnou cestou v zahraničí (ubytovanie, stravovanie vreckové, poistenie a pod.). Nadnárokové cestovné náhrady, poskytnuté zamestnávateľom svojmu zamestnancovi, sú od roku 2016 tiež daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa v prípade, ak je ich poskytovanie zakotvené v pracovnej zmluve zamestnanca alebo v kolektívnej zmluve (tieto sú vždy pre zamestnanca zdaniteľným príjmom).


Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste vo forme benefitu

Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytuje spoločnosť  vybraným zamestnancom vreckové vo výške 60 % z nároku na  stravné, pričom dojednanie o takomto poskytovaní vreckového je obsiahnuté v pracovnej zmluve. Otázkou ostáva, v akej výške je vreckové daňovým výdavkom spoločnosti?

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom vo výške  podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Z tohto ustanovenia vyplýva, že   zamestnávateľ môže poskytnúť  zamestnancovi  pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného  ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 283/2002 Z. z. Podľa § 19 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1.1.2015  výdavok (náklad),  ktorý limituje zákon o dani z príjmov, možno  zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone okrem  výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Z uvedeného vyplýva, že ak  poskytnutie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste v sume  vyššej  ako vyplýva z § 14 ZCN  je   so zamestnancom dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, poprípade v internom predpise, či inej zmluve, možno ho  považovať za daňový  výdavok zamestnávateľa za podmienky, že poskytnutie tohto benefitu je zamestnancovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti a je súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Dôležitou skutočnosťou pre uznanie vyššieho vreckového  do daňových výdavkov  zamestnávateľa  je to, že  výška vreckového nad stanovený limit  je dohodnutá v pracovnej alebo inej zmluve, či v internom predpise.

Z pohľadu zamestnanca je vreckové pri zahraničnej ceste predmetom dane a nie je od dane oslobodené, t. j. u zamestnanca  ide vždy o zdaniteľný príjem a teda je aj  súčasťou vymeriavacích základov  na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Odsek 2 písm. e) – daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú aj: výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vynaložené na pracovné cesty a stravné.

Výdavky (náklady) daňovníka vynaložené na pracovné cesty – teda cestovné náhrady súvisiace s činnosťou daňovníka vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, kde tento daňovník činnosť pravidelne vykonáva (miesto výkonu práce je napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, miesto, kde má daňovník kanceláriu, ordináciu, predajňu a pod.), avšak najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákon o cestovných náhradách:

1. stravovanie (avšak ak držiteľ poskytne stravu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, tento daňovník si nemôže uplatniť stravné ako daňový výdavok),

2. ubytovanie,

3. cestovné dopravnými prostriedkami,

4. nevyhnutné výdavky (náklady) spojené s pracovným pobytom na inom mieste ako je pravidelné miesto výkonu činnosti,

5. náhrady za spotrebované PHL, resp. paušálne výdavky na nákup PHL v zákonom ustanovenej výške. Od 1. 1. 2014 platí, že daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý vykonáva svoju činnosť v inom mieste, ako je obvyklé miesto výkonu jeho činnosti, a pri tom využíva vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, sa môže rozhodnúť, akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky na PHL. Môže sa teda rozhodnúť, či ich bude uplatňovať:

  • do výšky náhrady za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu a len v prípade, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, aj výdavok do výšky základnej náhrady za každý km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách alebo

  • vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia za každé motorové vozidlo samostatne.


Ak daňovník použije iné vozidlo (prenajaté, požičané, vlastné nákladné motorové vozidlo, osobné motorové vozidlo zaradené do svojho obchodného majetku), uplatňuje v súvislosti so spotrebou PHL náklady (výdavky) podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Odsek 2 písm. f) – upravuje, za akých podmienok je možné považovať vstupnú cenu (§ 25a) akcií a ostatných cenných papierov (CP) pri ich predaji za daňový výdavok. Pri predaji sa porovnáva zvlášť úhrn vstupných cien (§ 25a) akcií a zvlášť úhrn vstupných cien (§ 25a) ostatných CP za zdaňovacie obdobie s úhrnom príjmov z ich predaja za zdaňovacie obdobie. V prípade dosiahnutia straty sa úhrn vstupných cien akcií a úhrn vstupných cien ostatných CP uznáva za daňový výdavok len do výšky úhrnu príjmov z ich predaja, tzn., že strata z ich predaja nemôže byť súčasťou základu dane. Výnimku z tohto pravidla tvoria:

  • CP prijaté na regulovaný trh – ak ich vstupná cena (§ 25a) nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejňovaného burzou CP v deň ich nákupu a predaja (ak CP nebol tento deň obchodovaný, posudzuje sa posledný zverejnený priemerný kurz), za daňový výdavok sa uzná vstupná cena akcií alebo ostatných CP upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu,

  • dlhopisy – ak predajná cena je nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu, za daňový výdavok sa uzná vstupná cena (§ 25a) v plnej výške,

  • CP obchodované u obchodníkov s CP –vstupná cena CP sa za daňový výdavok uzná v plnej výške účtovanej v nákladoch.


Spoločnosť eviduje vo svojom majetku 100 ks akcií, ktoré obstarala v roku 2013. Obstarávacia cena akcií predstavuje v úhrne 1 015 €. V novembri 2015 spoločnosť všetkých 100 ks akcií predala spolu za 750 €. Daňovým výdavkom je úhrn obstarávacích cien akcií, ale len do výšky úhrnu príjmov z ich predaja, t. j., dosiahnutá strata vo výške 265 € (1 015 – 750) nie je daňovo akceptovaná. Obdobne by spoločnosť postupovala aj pri CP obstaraných po 31. 12. 2015.

Odsek 2 písm. g) – odlišne oproti akciám a ostatným CP sa pri predaji posudzuje vstupná cena (§ 25a) obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve (s výnimkou podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie) a vstupná cena (§ 25a) zmenky. Každý predaj obchodného podielu a zmenky sa posudzuje jednotlivo (nie v úhrne) a strata z predaja jednotlivého obchodného podielu a jednotlivej zmenky nie je daňovo uznaná, t. j. vstupná cena sa do daňových výdavkov zahŕňa len do výšky príjmov z jednotlivého predaja.

Odsek 2 písm. h) - ZDP umožňuje za daňový výdavok uznať aj odpis pohľadávky za zákonom stanovených podmienok – u špecificky vymedzeného daňovníka, v zákonom stanovenej výške a prípadoch. Odpisom pohľadávky sa rozumie vyradenie pohľadávky z dôvodu trvalého upustenia od jej vymáhania, t. j. vyradenie pohľadávky z iného dôvodu, ako je jej úhrada alebo jej postúpenie. Odpis pohľadávky možno uznať do daňových výdavkov:

  • daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,

  • daňovníka, ktorý zisťuje základ dane z výsledku hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,

  • daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý v minulosti účtoval v sústave podvojného účtovníctva, a to u tých pohľadávok, ktoré boli zahrnuté do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, t. j. v účtovných obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva,

  • v nadväznosti na § 17 ods. 12 ZDP u daňovníka,

  • účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

  • ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmu (paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP,

  • ktorý vedie evidenciu preukázateľne vynaložených výdavkov podľa § 6 ods. 11 ZDP, alebo

  • ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP.

Daňovým výdavkom je odpis pohľadávky do výšky:

  • menovitej hodnoty pohľadávky, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva (úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady) za predpokladu, že toto príslušenstvo je zahrnuté do základu dane,

  • istiny z nesplateného úveru u vymedzených daňovníkov podľa § 20 ods. 4 ZDP (banky, pobočky zahraničných bánk, EXIM banka) a u daňovníkov, ktorí poskytujú spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a aj pohľadávky nadobudnuté postúpením,

  • obstarávacej ceny pohľadávky alebo neuhradenej časti nadobudnutej postúpením, ale len do výšky postupníkom uhradenej obstarávacej ceny,

  • reálnej hodnoty podľa § 17a až § 17c.

Odpis pohľadávky sa považuje za daňový výdavok za predpokladu, že:

1. súd na základe právoplatného uznesenia:

  • zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

  • zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

  • zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

  • zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok voči podstate – ide o pohľadávky, ktoré vznikli vždy až po vyhlásení konkurzu, a to v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu ako aj iné nároky, ktoré nemusia súvisieť so správou a speňažovaním majetku, napr. výživné pre maloleté deti (výnimka - nie je podstatné kedy vznikla), dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, pracovno-právne nároky zamestnanca úpadcu a pod.,

  • zrušil konkurz podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.,

  • alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

2. to vyplýva z výsledku konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom zákona o konkurze a reštrukturalizácii – po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne vypracuje, tzv. konečný rozvrh výťažku, ktorý uverejní v obchodnom vestníku a doručí ho jednotlivým členom veriteľského výboru na schválenie. Správca vykoná konečný rozvrh okamžite po jeho schválení. Súd na základe návrhu správcu po splnení konečného rozvrhu výťažku rozhodne o zrušení konkurzu. V prípade, že pohľadávka daňovníka nebola uspokojená vôbec alebo iba v určitej výške, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše. Takto odpísaná pohľadávka, resp. jej časť je považovaná za daňový výdavok za predpokladu, že ide o pohľadávku, ktorú daňovník riadne prihlásil do konkurzného konania,

3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka – na uznanie odpisu pohľadávky do daňových výdavkov je potrebné, aby daňovník – veriteľ preukázal, že pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka a on využil všetky prostriedky na vymáhanie pohľadávky,

4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučního titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

5.exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1999 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z.,

6. to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií na finančním trhu.

(Takýto daňovo uznaný odpis pohľadávky môže vykonať aj daňovník, ktorý neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzu za predpokladu, že má k dispozícií, resp. vie preukázať existenciu uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty a pohľadávok proti podstate.)

Odsek 2 písm. i) – u prevádzkovateľa hazardnej hry tomboly sú od 1. 1. 2015 podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP výdavky (náklady) na vecné ceny uznaným daňovým výdavkom do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne. Odpis pohľadávok nepresahujúcich sumu 332 €, ktorý bol do 31. 12. 2014 upravený v tomto písmene, sa riadi štandardným režimom pre všetky pohľadávky bez ohľadu na ich výšku podľa § 19 ods. 2 písm. h), resp. § 19 ods. 2 písm. r) ZDP.

Odsek 2 písm. j) – odvod z výťažku, ktorý je prevádzkovateľ hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách odviezť do rozpočtu, sa považuje za daňový výdavok.

Odsek 2 písm. k) – ZDP nelimituje výšku výdavkov vynaložených na reklamu uznaných za daňové výdavky. Pri uplatnení výdavkov na reklamu do daňových výdavkov je dôležité aby:

  • išlo o výdavky vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka,

  • výdavky boli vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov v súčasnosti alebo budúcnosti,

  • výdavky boli preukázateľne vynaložené a zaúčtované v účtovníctve daňovníka,

  • reklama bola realizovaná v súlade so zákonom o reklame (č. 147/2001 Z. z.) – musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a dobrými mravmi, nesmie byť klamlivá, nesmie byť skrytá, nesmie mať znaky nekalej obchodnej praktiky a pod.

Medzi výdavky na reklamu, ktoré je možné uznať v plnej výške za daňové výdavky, sa považujú výdavky súvisiace s:

  • výrobou a publikovaním inzercie v periodickej a neperiodickej tlači, televízií, rozhlase, prostredníctvom internetu a emailu,

  • účasťou na výstavách a veľtrhoch,

  • výrobou plagátov a letákov vo vlastnej réžií alebo dodávateľským spôsobom,

  • poskytnutím výhry a ceny v reklamných súťažiach,

  • poskytnutím jednorazových vzoriek a ochutnávkou produktov,

  • poskytnutím propagačných predmetov, ktorých hodnota za jednotlivý predmet nepresahuje 16,60 €.


Od výdavkov na reklamu je potrebné odlíšiť výdavky na reprezentáciu, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP nie sú uznaným daňovým výdavkom. Ide napr. o poskytnutie pohostenia pre obchodných partnerov.

Odsek 2 písm. l) – upravuje spôsob preukazovania výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky (PHL) nasledovnými tromi možnými spôsobmi, ktorých výber je na rozhodnutí daňovníka:

1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak sa spotreba tam uvedená nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa tam nenachádza, potom sa vychádza zo spotreby:

  • preukázanej dokladom vydaným autorizačnou skúšobňou,

  • podľa doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, ktoré preukazujú inú spotrebu PHL,

  • podľa preukázanej spotreby pri nákladných automobiloch a pracovných mechanizmoch (k určeniu preukázanej spotreby viď oznámenie MF SR č. 8029/2000-72 uverejnené vo FS č. 12/2000),

  • preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia,

2. podľa dokladov o nákupe PHL najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel,

3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Uvedený spôsob preukazovania výdavkov na spotrebu PHL sa vzťahuje na vozidlo zaradené v obchodnom majetku a nie je pri ňom potrebné viesť knihu jázd.


Výdavky na PHM - nadspotreba

Spoločnosť v roku 2017 na základe príslušných dokladov (bločkov) o nákupe PHM zaúčtovala výdavky na spotrebu PHM vo výške 12 859 €. Po prepočítaní spotrebou, uvedenou v technickom preukaze a cenou PHM platnou v čase jej nákupu podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1 ZDP, sú výdavky na spotrebu PHL vo výške 10 635 €. Na ktorom riadku daňového priznania k dani z príjmov PO má daňovník uviesť tento rozdiel?

Nadspotreba PHM vo výške 2 224 € (12 859-10 635) je nedaňovým výdavkom spoločnosti a uvádza sa ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia na r. 130 daňového priznania a súčasne na r. 3 pomocnej tabuľky A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami (v tabuľke sa uvádza rozpis súm uvedených na r. 130).

Odsek 2 písm. m) - ak sú dotácie zahrnuté do zdaniteľných príjmov, potom aj výdavky, na úhradu ktorých boli dotácie poskytnuté, predstavujú daňové výdavky, pričom do základu dane sa zahŕňajú v závislosti od účelu ich vynaloženia. Výdavky vynaložené na:

  • obstaranie odpisovaného hmotného majetku sa zahŕňajú do základu dane postupne vo forme odpisov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania,

  • obstaranie neodpisovaného hmotného majetku sa zahŕňajú do základu dane v čase vyradenia majetku, napr. z dôvodu predaja,

  • úhradu prevádzkových nákladov sa zahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola dotácia použitá na úhradu týchto výdavkov.

Odsek 2 písm. n) - daňovým výdavkom sú aj odpisy hmotného majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ktorý je jeho vlastníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý. Podmienkou uznateľnosti takýchto odpisov do daňových výdavkov je, že ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok vlastní a ktorý ho poskytol na priame využitie inému daňovníkovi. Ide o určitý druh reklamy, ktorú využívajú hlavne výrobcovia potravinárskych výrobkov a tovarov, alkoholických a nealkoholických nápojov.

Odsek 2 písm. o) – v prípade derivátov je daňovým výdavkom úhrn derivátov zaúčtovaných v účtovníctve, ale len do výšky príjmov (výnosov) z predaja v úhrne za zdaňovacie obdobie. Odlišne od tohto pravidla sa postupuje:

  • pri bankách, pobočkách zahraničných bánk, poisťovniach, pobočkách zahraničných poisťovní, zaisťovniach, pobočkách zahraničných zaisťovní a EXIM banke – zaúčtované náklady na deriváty sú v plnej výške daňovým výdavkom,

  • pri zabezpečovacích derivátoch u ostatných daňovníkov – zaúčtované náklady na zabezpečovacie deriváty sú v plnej výške daňovým výdavkom.

Odsek 2 písm. p) – daňovo uznaným výdavkom je stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y) ZDP] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP:

● za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku,

● najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, ak:

  • daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa zákona o cestovných náhradách v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo

  • daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).

Odsek 2 písm. r) - odpis pohľadávky je možné považovať za daňový výdavok okrem situácií uvedených v písm. h) a i) aj v prípade, že k pohľadávke je možné tvoriť opravnú položku. Takýto odpis pohľadávky sa uznáva za daňový výdavok vo výške opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 a 14. Odpis pohľadávky do daňových výdavkov nie je podmienený skutočnou tvorbou opravnej položky v účtovníctve, dôležité je splnenie podmienok na možnú tvorbu opravnej položky k pohľadávke. Od 1. 1. 2016 možno odpísať do daňových výdavkov aj príslušenstvo k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 ZDP, t. j., ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1080 dní. Podmienkou tiež je, že ide o príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Podľa § 52zg ods. 10 sa možnosť odpisu príslušenstva pohľadávky môže prvýkrát využiť pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

Banky, pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka SR môžu tvoriť opravnú položku do výšky 20%, 50% alebo 100% z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. Daňovo uznané opravné položky možno tvoriť do výšky pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.

Zdravotné poisťovne môžu tvoriť daňovo uznané opravné položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a to vo výške a za podmienok ustanovených pre ostatných daňovníkov uvedených v § 20 ods. 14 ZDP. Opravné položky tvorené k pohľadávkam, ktoré sú súčasťou výnosov z verejného zdravotného poistenia oslobodených od dane, si nemôžu zdravotné poisťovne uplatniť do daňových výdavkov. Ostatní daňovníci môžu tvoriť daňovo uznané opravné položky do výšky 20%, 50% alebo 100% menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. V prípade daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov sa za daňový výdavok považuje aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru. Odpis pohľadávky v týchto prípadoch je uznaným daňovým výdavkom do výšky tvorby opravnej položky, ktorá je uznaná za daňový výdavok.


Spoločnosť vo svojom účtovníctve eviduje pohľadávku charakteru úroku z omeškania z roku 2013 vo výške 750 € a viaže sa k pohľadávke splatnej 15. 2. 2013. Otázkou ostáva, či je možné podľa § 20 ods. 22 ZDP tvoriť v roku 2016 daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky, t. j. k úroku z omeškania, nakoľko v tomto roku uplynulo od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, viac ako 1 080 dní?

V roku 2016 nie je možné tvoriť k tomuto príslušenstvu daňovo uznanú opravnú položku, pretože v roku fakturácie príslušenstva (2013) za zaúčtovaný výnos z úroku z omeškania (príslušenstva) znižoval výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 19 ZDP, t. j., úrok z omeškania nebol zahrnutý do zdaniteľných príjmov.

Odsek 2 písm. s) do daňových výdavkov zamestnávateľa sa v plnej výške zahŕňajú výdavky na dopravu zamestnancov – ale len v tom prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôžu zamestnanci dopraviť hromadnými dopravnými prostriedkami v rozsahu zodpovedajúcom potřebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel dopravy zamestnancov na pracovisko využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3 (autobusy).


Spoločnosť Alfa, a. s., vykonáva prepravu zamestnancov z miesta, kde majú hromadné dopravné prostriedky konečnú zastávku na pracovisko, teda na ktoré sa zamestnanci nemôžu dopraviť žiadnym hromadným dopravnými prostriedkom. Preto je možné považovať náklady vynaložené na takúto prepravu zamestnancov za daňovo uznané výdavky.

Odsek 2 písm. t) - súčinnosťou od 1. 1. 2015 sa zmenil náhľad na uplatňovanie daňových výdavkov pri predmetoch, ktoré môžu mať za určitých okolností charakter osobnej spotreby. Do daňovo uznaných výdavkov sa môžu zahrnovať výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie takéhoto majetku dvoma spôsobmi:

Takto nemožno postupovať pri výdavkoch:

  • vo forme paušálu, ktorým je 80 %, ak je tento majetok používaný aj na súkromné účely, alebo

  • v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.


Ak si obchodná spoločnosť zaobstará napr. kosačku, sú v podstate štyri možnosti, ako výdavky na obstaranie a ostatné súvisiace výdavky daňovo uznať/neuznať:

  • na osobnú spotrebu,

  • súvisiacich s nehnuteľnosťami,

  • pri používaní motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,

1. použije sa na vyčíslenie daňových výdavkov paušál vo výške 80 %, následne správca dane nebude skúmať, akým podielom sa používa aj na súkromné účely (za predpokladu, že sa používa aj na zabezpečenie zdaniteľného príjmu obchodnej spoločnosti);

2. do daňových výdavkov sa zahrnú výdavky len v takej čiastke (pomere), v akej je kosačka preukázateľne používaná na zabezpečenie zdaniteľného príjmu obchodnej spoločnosti;

3. vzhľadom na skutočnosť, že sa kosačka používa len služobne (pracovne) na zabezpečenie zdaniteľného príjmu obchodnej spoločnosti a nikto si ju nepožičiava “na domov“, teda na súkromné použitie, uzná sa do daňových výdavkov 100 %;

4. obchodná spoločnosť nemá v predmete činnosti činnosť, pri ktorej by sa mohla kosačka využívať, ani nemá (a v najbližších

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: