Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZDP § 17 - Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

14.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.5.4 Komentár k ZDP § 17 – Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

Ing. Peter Horniaček


§ 17

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia.

c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu77b) , ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,

c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, 6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,

j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,

k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

m) príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak

a) tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby,

b) by musela sama znášať tieto výdavky (náklady) alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,

c) suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

(6) Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo,písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa; základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo,o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik”),

b) je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c) je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

(19) Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú

a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv79a) najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky,94) Exportno-importnú banku Slovenskej republiky,95) poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,79b)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2120) ,

g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov,1) zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty1) neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo,

h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentantam,79d)

i) výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a).

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len „nájomná zmluva”) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len „nájomca”), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h),

b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r),

c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.34)

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43.

(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,

b) dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,

c) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.38a)

(33) Súčasťou základu dane

a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o

a) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b) 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.1)

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.


Odsek 1

Pri stanovení základu dane daňovníka sa vychádza v závislosti od spôsobu vedenia účtovníctva z:

  • rozdielu medzi príjmami a výdavkami, a to u daňovníkov, ktorí:

    • účtujú podľa príslušných opatrení MF SR v sústave jednoduchého účtovníctva,

    • uplatňujú výdavky percentom z príjmu (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10,

    • vedú evidenciu preukázateľne vynaložených výdavkov podľa § 6 ods. 11,

  • výsledku hospodárenia daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva podľa príslušných opatrení MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania, pričom ide o výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorý sa zisťuje ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a môže ním byť účtovný zisk alebo účtovná strata,

  • výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS) u daňovníkov, ktorí sú povinní takýto výsledok hospodárenia vykazovať na základe povinnosti stanovenej zákonom o účtovníctve. Pri zisťovaní základu dane sa takýto výsledok hospodárenia upraví podľa opatrenia MF SR č. 11053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného podľa IFRS v znení opatrenia MF SR č. 26217/2006-72 a následne sa upraví v súlade s § 17 až 29 ZDP. Daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia podľa IFRS, však majú aj možnosť stanoviť základ dane z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva podľa jednotlivých opatrení MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania. V tomto prípade sú daňovníci povinní viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa príslušných opatrení MF SR. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že daňovník, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia podľa IFRS, je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach uplatňovať tento spôsob vyčíslenia základu dane,

  • rozdielu medzi príjmami a výdavkami u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí nemajú povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodnú sa vychádzať pri zisťovaní základu dane z výsledku hospodárenia podľa postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva alebo z rozdielu príjmov a výdavkov podľa postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o daňovníkov – právnické osoby, ktorí nie sú rezidentmi SR a ktorých príjmy nie sú súčasťou základu dane ich stálych prevádzkarní a nie sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.

Odsek 2

Výsledok hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane:

  • upraví (zvýši) o sumy, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov alebo boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške – napr. výdavky na reprezentáciu, manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou nezavinených škôd, poskytnuté dary, tvorba rezerv a opravných položiek neuznaná za daňový výdavok, výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, rozdiel, o ktorý účtovné odpisy majetku prevyšujú daňové odpisy, a pod.,

  • upraví (zvýši) o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane – napr. prijaté zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, ktoré boli do účtovníctva zaúčtované v predchádzajúcich účtovných obdobiach, sumy nepeňažných plnení, kurzové rozdiely z nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávok, ich odpisu alebo k platbe záväzku alebo jeho odpisu v nadväznosti na oznámenie podané správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdiel do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník účtuje a pod.,

  • upraví (zníži) o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo sa nezahrnujú do základu dane – napr. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – príjem získaný darovaním alebo dedením, podiely na zisku (dividendy), prijatý podiel zaplatenej dane, príjmy oslobodené od dane, rozdiel o ktorý daňové odpisy prevyšujú účtovné odpisy, sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania zaúčtované do výnosov, ktoré daňovník neprijal do konca zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva a pod.

Odsek 3

Odsek 3 písm. a) – do základu dane sa ďalej nezahŕňa príjem zdanený zrážkou podľa § 43 ZDP, ktorá sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky. S účinnosťou od 1. 1. 2011 prišlo k zúženiu príjmov, pri ktorých je možné daň vyberanú zrážkou možné považovať za preddavok. Tieto prípady sú uvedené v § 43 ods. 6 ZDP a v prípade daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je možné za preddavok považovať iba daň vybranú z príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak sa však v tomto prípade daňovník rozhodne daň považovať za splnenú, ani príjem z vyplatenia (vrátenia) podielových listov nevstupuje do základu dane.

Odsek 3 písm. b) – príjem z nákupu vlastných akcií ako rozdiel medzi ich menovitou hodnotou a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili, ak príde následne k zníženiu vlastného imania, nie je súčasťou základu dane. Ide o prípady zníženia vlastného imania na základe výnimky zo všeobecného zákazu nadobúdania vlastných akcií podľa § 161b Obchodného zákonníka, t. j. v prípade zníženia vlastného imania o hodnotu vlastných akcií vzatých z obehu. Ustanovenie sa aplikuje v zdaňovacom období, v ktorom sa znižuje základné imanie v prípade, ak vlastné akcie boli z obehu vykúpené za cenu odlišnú od ich menovitej hodnoty.

Odsek 3 písm. c) – príjem, ktorý už bol u toho istého daňovníka raz zdanený, napr. z dôvodu opravy chýb minulých účtovných období, sa do základu dane znova nezahŕňa.

Odsek 3 písm. d) – súčasťou základu dane podľa tohto ustanovenia nie je DPH, ktorá sa vzťahuje na HM a NM v prípade, že daňovník:

  • uplatňuje nárok na odpočet pri registrácii za platiteľa DPH. Podľa § 55 zákona o DPH si osoba, ktorá sa stala platiteľom DPH môže odpočítať DPH viažucu sa k majetku nadobudnutému pred dňom, keď sa stala platiteľom. Podmienkou je, že tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov na účely dane z príjmov v zdaňovacích obdobiach, ktoré predchádzajú roku, v ktorom sa táto osoba stala platiteľom DPH. V prípade odpisovaného HM je daňovník povinný znížiť DPH o pomernú časť DPH zodpovedajúcu odpisom a súčasne o hodnotu odpočítanej DPH je povinný znížiť vstupnú cenu HM a NM (§ 25 ods. 7 ZDP),

  • pri zrušení registrácie za platiteľa DPH je túto daň povinný odviesť. K zrušeniu registrácie za platiteľa podľa § 81 zákona o DPH môže prísť buď na základe žiadosti samotného daňovníka, ak sú splnené podmienky podľa zákona o DPH, alebo z úradnej moci zo strany správu dane. Správca dane vydá o zrušení registrácie pre DPH rozhodnutie, v ktorom zároveň určí posledné zdaňovacie obdobie, resp. deň uplynutím ktorého prestáva byť daňovník platiteľom DPH. V poslednom zdaňovacom období musí daňovník odviesť DPH, ktorá sa vzťahuje na majetok nadobudnutý bez DPH, nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou, pričom DPH bola úplne alebo čiastočne odpočítaná a na majetok nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou, keď u predchádzajúceho vlastníka bola DPH úplne alebo čiastočne odpočítaná. V týchto prípadoch sa DPH, ktorú je daňovník povinný odviesť, vypočíta zo zostatkovej ceny HM a NM a o jej výšku je daňovník povinný upraviť vstupnú cenu HM a NM (§ 25 ods. 7 ZDP).

Odsek 3 písm. e) – strata z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia daňovníka sa ako súčasť základu dane uznáva do výšky 55 %, resp. strata vo výške 45 % nie je súčasťou základu dane.

Odsek 3 písm. f) a h) – dotácie, príspevky a podpory, ktoré predstavujú určitú formu nenávratného financovania z verejných zdrojov (zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a VÚC, zo štátnych fondov a pod.) a boli poskytnuté za účelom úhrady výdavkov, sa nezahŕňajú do základu dane v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k účtovaniu o ich nároku, resp. o ich prijatí, a to bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Dotácia poskytnutá na:

  • obstaranie odpisovaného hmotného majetku sa zahŕňa do základu dane postupne vo výške odpisov uplatňovaných do daňových výdavkov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie hmotného majetku,

  • úhradu prevádzkových nákladov sa zahŕňa do základu dane podľa príslušných postupov účtovania vo vecnom a časovom súlade s účtovaním súvisiacich nákladov (výdavkov), na ktoré bola dotácia poskytnutá.

Odsek 3 písm. g) – tzv. zmarená investícia (suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého majetku účtovaná pri zrušení prác a trvalom zastavení prác do nákladov, ak nejde o škodu) sa nezahrnuje do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom, ale rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác alebo trvalom zastavení prác účtoval. Nové pravidlá zahrnovania tzv. zmarenej investície do základu dane platné od 1. 1. 2015 sa vzťahujú na daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, jednoduchého účtovníctva, ale aj daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.


Spoločnosť HYPOTRONIC rozhodla 17. 5. 2016 o ukončení prác na obstarávaní nového softvéru, pričom nejde o škodu. Hodnota obstaraných prác k tomuto dátumu na účte 041 bola 122 400 eur. Aký bude účtovný postup a dopad tohto rozhodnutia na ZD?

Účtovný postup:

Účtovný prípad – rok 2016   Suma   MD   DAL   
Zaúčtovanie zmarenej investície    122 400   548   041   

Daňový dopad:

ZO Zmarená investícia / 1 mesiac Počet mesiacov Zníženie ZD Úprava ZD 
2016  3 400 (122 400 / 36)  8 (05 – 12)  27 200 (3 400 x 8)  +95 200  
2017  3 400  12  40 800  -40 800  
2018  3 400  12  40 800  -40 800  
2019  3 400  4 (01 – 04)  13 600  -13 600  
Spolu  x  36  122 400  0  

Vysvetlivky: ZO – zdaňovacie obdobie; ZD – základ dane.

V zdaňovacom období 2016, keď účtovné náklady boli ovplyvnené jednorazovým zaúčtovaním zmarenej investície vo výške 122 400 eur je potrebné zvýšiť ZD o 95 200 eur, čím sa dosiahne, že zmarená investícia ovplyvní ZD len o rozdiel medzi týmito sumami vo výške 27 200 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach prichádza k znižovaniu ZD o príslušnú časť zmarenej investície.

Ak by k zmareniu investície prišlo z dôvodu škody, postup podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDP sa neuplatní a k jej zahrnutiu do ZD, resp. do daňových výdavkov príde podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, resp. § 21 ods. 2 písm. e) ZDP.

Odsek 3 písm. i) – v nadväznosti na úpravu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom (CP) podľa § 53 zákona o cenných papieroch alebo podľa Občianskeho zákonníka nie je súčasťou základu dane príjem a obstarávacia cena CP účtovaná do výdavkov (nákladov) u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa. Tento postup vychádza zo skutočnosti, že pri zabezpečovacom prevode práva je prevod vlastníctva len dočasný.

Odsek 3 písm. j) - od 1. 1. 2015 sa inventarizačný prebytok dlhodobého majetku považuje za odpisovaný majetok a do ZD sa zahrnuje počas doby odpisovania stanovenej v § 26 ZDP, a to vo výške rovnomerného odpisu. Nadväzne bolo vypustené v § 23 ods. 2 písm. c), ktoré definovalo, že inventarizačný prebytok dlhodobého majetku sa považoval za neodpisovaný majetok.

Odsek 3 písm. k) a l) - od 1. 1. 2016 na základe novely ZDP č. 440/2015 Z. z., ktorá bola prijatá v súvislosti s novým zákonom o športe, sa zavádzajú pravidlá zahrnutia prijatého sponzorského u sponzorovaného do základu dane. Ide o sponzorské dohodnuté zmluvou o sponzorstve v školstve podľa § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Postup zahrnutia sponzorského do základu dane je obdobný ako v prípade prijatých dotácií, podpôr a príspevkov u fyzických alebo právnických osôb.

Odsek 3 písm. m) – od 1.1.2018 sa v nadväznosti na zavedenie oslobodenia príjmov z reklám určených na charitatívne účely v § 13 ods. 1 písm. g) ZDP spresnilo, že súčasťou základu dane nie je príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) ZDP, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve v zdaňovacom období účtovania tohto príjmu vo výnosoch. Tento príjem (výnos) z reklám určených na charitatívne účely za zahrnie do základu dane v zdaňovacom období skutočného prijatia príjmu.

Odsek 4

Súčasťou základu dane je:

  • príjem, ktorý podlieha zrážkovej dani podľa § 43 ZDP, pri ktorej sa daňovník môže rozhodnúť, že ju bude považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. a) až d) ZDP. Ide o rozdielny postup oproti príjmom, z ktorých daň vyberaná zrážkou sa považuje jej vybraním za splnenú. Ak má daňovník možnosť rozhodnúť sa, že daň vybranú zrážkou bude považovať za preddavok a túto možnosť aj využije, potom túto daň vysporiada podaním daňového priznania,

  • výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok, a to u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP), ktorý na území SR podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne (ak tento výnos možno priradiť k činnosti stálej prevádzkarne) a u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (NDP) – právnickej osoby, ale s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie podľa § 12 ods. 2 ZDP a NBS. V prípade týchto daňovníkov je výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok súčasťou výsledku hospodárenia a základu dane a zdaní sa podaním daňového priznania. Pravidlá zdaňovania výnosov z dlhopisov u ďalších typov daňovníkov obsahuje aj ustanovenie § 7 ods. 1 písm. h), § 7 ods. 2 a 3, § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod, § 43 ZDP.

Odsek 5

Odsek 5 obsahuje úpravu zníženia základu dane do 31. 12. 2014 len u závislej osoby, ktorá je definovaná v § 2 písm. n) ZDP, a to o rozdiel, o ktorý sa ceny použité pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi závislými osobami líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Ide o problematiku transferového oceňovania, t. j. stanovenia ceny v rámci kontrolovaných transakcií medzi závislými osobami tak, aby zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Táto problematika je bližšie obsiahnutá a vychádza zo smernice o transferovom oceňovaní. Postup na výpočet rozdielu medzi porovnateľnými závislými a nezávislými transakciami je uvedený v § 18 ZDP a zisťuje sa niektorou z metód transferového oceňovania. V § 17 ods. 5 ZDP sú ďalej uvedené podmienky, za akých je možné do daňových výdavkov závislej osoby zahrnúť aj pomernú časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložené inou osobou, voči ktorej je závislou osobou.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa na konci prvej vety pripojili slová: „alebo zvýšil daňovú stratu”. Ide o spresnenie znenia tohto ustanovenia v tom zmysle, že súčasťou základu dane závislej osoby je nielen rozdiel, ktorý znížil základ dane, ale aj rozdiel, ktorý zvýšil daňovú stratu. Prijatím zákona č. 333/2014 Z. z. platia s účinnosťou od 1. 1. 2015 pravidlá transferového oceňovania aj na tuzemské závislé osoby.

Odsek 6

Od roku 2017 platí, že pokiaľ si daňovník sám upraví základ dane podľa § 17 ods. 5 ZDP (t. j. vykoná tzv. primárnu úpravu základu dane), iná závislá osoba (rezident SR) môže vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane (zníženie) bez povinnosti podania žiadosti správcovi dane o povolenie tejto úpravy. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a ZDP alebo § 30b ZDP zníži základ dane podaním dodatočného daňového priznania podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba (rezident SR) povinná vykonať úpravu zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 5. Rovnako, ak iná závislá osoba primárne vykoná úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5, je daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b povinný znížiť základ dane pre kontrolované transakcie. Zároveň je uložená povinnosť oznámiť správcovi dane vykonanie úpravy základu dane medzi závislými osobami, ktorá má za následok zníženie základu dane. V prípade zahraničných závislých osôb sa povolenie korešpondujúcej úpravy základu dane vzťahuje len na primárnu úpravu základu dane vykonanú v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) a zámerom je predísť dvojitému zdaneniu. Správca dane po preverení všetkých skutočností povolí korešpondujúcu úpravu základu dane na základe oznámenia daňovníkovi.

Vzhľadom na to, že z odsekov 5 a 6 a z § 18 ZDP bolo vypustené slovo „zahraničná” vo všetkých tvaroch, transferové oceňovanie sa od roku 2015vzťahuje nielen na zahraničné závislé osoby, ale aj na závislé osoby v rámci SR. Uvedené vyplýva aj z prechodného ustanovenia § 52zd ods. 2 ZDP.

Odsek 7

Odsek 7 obsahuje princípy stanovenia základu dane u daňovníka s ODP, ktorý na území SR vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne (SP). Základ dane SP musí vychádzať z princípu nezávislého vzťahu, t. j., nemôže byť nižší ako v prípade obchodovania v nezávislom postavení od svojho zriaďovateľa a v súlade s týmto princípom by sa malo vychádzať pri kalkulácii cien stálej prevádzkarne vo vzájomných obchodných vzťahoch s jej závislými osobami. Podľa tohto ustanovenia je možné písomne požiadať správcu dane, ktorého na svojom webovom sídle zverejní finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia metódy pre určenie základu dane SP. Odsúhlasená metóda sa musí uplatňovať najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia a k jej zmene nemôže prísť v priebehu zdaňovacieho obdobia. Súčasťou zdaniteľných príjmov SP sú všetky príjmy z jej činnosti a do daňových výdavkov SP je možné zahrnúť aj náklady jej zriaďovateľa, ak boli preukázateľne vynaložené na činnosť SP (napr. správne a režijné náklady typu účtovníckych, poradenských, audítorských služieb).

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zmenilo znenie prvej vety odseku 7, čím sa spresnilo dovtedajšie znenie úpravy základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne – a to tak, aby bolo zrejmé, že sa upravuje nielen základ dane, ale aj daňová strata SP umiestnenej na území SR. Spresňuje sa tiež, že základ dane alebo daňová strata SP sa zisťuje podľa § 17 až 29 (poznámka: v prípade zriaďovateľa SP zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú ZZDZ sa pri stanovení základu dane SP vychádza aj z čl. 7 príslušnej ZZDZ). Pri odsúhlasovaní konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne so správcom dane sa postupuje podľa § 18 ods. 4 až 10 ZDP.

Odsek 8, 9 a 12

Podľa ZDP vyplýva povinnosť úpravy základu dane v príslušnom zdaňovacom období daňovníkovi fyzickej osobe, u ktorého v tomto zdaňovacom období:

  • dochádza k jeho zrušeniu likvidáciou (§ 41 ods. 3 ZDP),

  • bol na neho vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5 ZDP), alebo

  • skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo poberanie príjmov z prenájmu (§ 6 ZDP). Za skončenie podnikania sa považuje aj skončenie poberania príjmov z dôvodu úmrtia tohto daňovníka, pričom za tohto daňovníka je povinný upraviť základ dane ten, kto za zomrelého podáva daňové priznanie (dedič). Za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu na účely zistenia a úpravy základu dane sa považuje:

    • zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

    • prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností (t. j. aj pri pozastavení živnosti, ktorú daňovník do lehoty na podanie daňového priznania neobnovil, je potrebná úprava základu dane),

    • skončenie poberania príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,

    • skončenie poberania príjmov z prenájmu.

Daňovník upravuje svoj základ dane aj v nadväznosti na spôsob účtovania, resp. vedenia evidencie. Daňovník:

a) účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP upraví základ dane o:

  • cenu nespotrebovaných zásob,

  • zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) ZDP (na lesnú pestovateľskú činnosť) a opravných položiek k nadobudnutému majetku,

  • výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 ZDP,

  • výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP,

  • pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť,

b) účtujúci v sústave podvojného účtovníctva upraví základ dane o zostatky:

  • vytvorených rezerv a opravných položiek,

  • príjmov (výnosov) budúcich období,

  • výdavkov (nákladov) budúcich období, s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňujúci výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP upraví základ dane o:

  • cenu nespotrebovaných zásob,

  • výšku pohľadávok, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP,

d) meniaci spôsob účtovania, ktorý začal:

  • účtovať v sústave podvojného účtovníctva po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP a opačne, upraví základ dane spôsobom, ako daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ale daňovník uplatňujúci výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP,

  • viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, zvýši základ dane o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) ZDP v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť túto evidenciu, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne túto evidenciu viesť,

  • viesť evidenciu podľa § 6 od. 10 ZDP bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva v prípade, ak zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku, vedie túto opravnú položku len evidenčne, a táto položka ovplyvňuje výšku príjmov,

e) vložil, postúpil alebo vyradil pohľadávku - daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 ZDP pri vklade, postúpení alebo vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie, základ dane uvedeného daňovníka sa:

- zvýši:

  • menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota; pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena,

  • pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP,

- zníži:

  • pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP,

  • sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

Odsek 14

U daňovníka s NDP je súčasťou základu dane aj základ dane alebo daňová strata jeho SP umiestnenej v zahraničí. Uvedená úprava vychádza zo všeobecnej zásady uvedenej v § 2 písm. f) ZDP, podľa ktorej predmetom dane daňovníka s NDP je okrem príjmu (výnosu) plynúceho zo zdrojov na území SR aj príjem (výnos) zo zdrojov v zahraničí. Ide o prípady, keď daňovník s NDP vykonáva podnikateľskú činnosť v zahraničí a podľa tam platných právnych predpisov alebo podľa čl. 5 príslušnej ZZDZ mu vznikne v danom štáte stála prevádzkareň. V prípade daňových strát sa tento postup podľa § 52h ods. 2 uplatní na daňové straty vykázané po 31. 12. 2009. Daňové straty SP umiestnenej v zahraničí, ktoré boli vykázané do 31. 12. 2009 sa do základu dane daňovníka s NDP zahrnú len v tom prípade, ak neboli umorované v zahraničí.

Odsek 15

Náklady a výnosy sa v súlade s účtovníctvom účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak účtovná jednotka nedodrží túto zásadu, je povinná účtovať o nich v tom účtovnom období, v ktorom tieto skutočnosti zistila, t. j., účtuje o oprave chýb minulých účtovných období. Postupy účtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých období, pričom hranicu významnosti si stanovuje účtovná jednotka sama napr. v internej smernici. Podľa ZDP opravy chýb minulých období bez ohľadu na skutočnosť, či ide o nevýznamné (účtované ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušné účty nákladov a výnosov) alebo významné chyby minulých účtovných období (účtované na účty nerozdelený zisk, resp. nerozdelená strata minulých rokov) sa zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorého sa oprava chýb minulých období týka. Výnimku predstavuje oprava chýb minulých rokov podľa § 17 ods. 29 ZDP.

Odsek 16

Pri zdaňovaní príjmov z predaja majetku u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených za účelom podnikania je potrebné vychádzať zo skutočností, či predmet predaja bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli alebo neboli predmetom dane:

  • ak bol majetok používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane (napr. prenájom majetku), pri predaji tohto majetku sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu stanovenú podľa § 25 zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania podľa § 27 alebo § 28 ZDP,

  • ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane (napr. hlavná činnosť daňovníka), súčasťou základu dane je rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

Zo znenia ustanovenia, podľa ktorého sa do základu dane zahŕňa rozdiel, o ktorý príjem z predaja majetku prevyšuje vstupnú cenu, resp. upravenú vstupnú cenu vyplýva, že na stratu z predaja majetku sa neprihliada, pričom na účely zistenia základu dane sa posudzuje predaj každého jedného hmotného majetku samostatne, t. j., nie je možná kompenzácia ziskového a stratového predaja hmotného majetku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na obce, VÚC a ich rozpočtové organizácie, u ktorých príjmy z predaja majetku sú v súlade s § 13 ods. 1 písm. e) ZDP od dane z príjmov oslobodené.

Odsek 17

Od 1. 1. 2014 došlo k zmene formy oznamovacej povinnosti pri uplatňovaní osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane. Oznamovacia povinnosť daňovníka sa v prípade začatia a ukončenia nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov do základu dane nebude realizovať formou osobitného oznámenia adresovaného správcovi dane, ale daňovník vyznačí uvedené skutočnosti v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom začal alebo ukončil uplatňovanie tohto osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane (§ 17 ods. 17).


Spoločnosť MLYNY, s. r. o., sa rozhodla počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 uplatňovať osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP. Túto skutočnosť spoločnosť oznámila správcovi dane pred začatím zdaňovacieho obdobia, teda v čase do 31. 12. 2016. Bude spoločnosť povinná vyznačiť v podanom daňovom priznaní za rok 2017 skutočnosť o začatí uplatňovania osobitného zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane?

Nie, spoločnosť pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017 nebude povinná vyznačiť, že začala uplatňovať osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane. Svoju oznamovaciu povinnosť si splnila podľa § 17 ods. 17 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017.

Odsek 18

Súčasťou základu dane je aj DPH:

  • ktorú si daňovník odpočítal pri registrácii za platiteľa DPH s výnimkou DPH z HM a NM podľa ods. 3 písm. d) ZDP, keď je daňovník povinný o hodnotu odpočítanej DPH znížiť vstupnú cenu HM a NM. Ide o prípady odpočítania DPH zo zásob materiálu, tovaru a pod.,

  • ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná pri zmene použitia účelu HM podľa § 54 zákona o DPH. Obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri zmene účelu použitia HM stanovuje zákon o DPH na 5 rokov, okrem budov, bytov, nadstavieb a pod., kde je toto obdobie stanovené na 20 rokov. Počas tohto obdobia je potrebné sledovať zmenu účelu použitia.

Odsek 19

Od 1. 1. 2015 sa v odseku 19 nanovo definujú u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva výnimky zo všeobecného pravidla, že ZDP na účely vyčíslenia základu dane nečlení výdavky na zaplatené a nezaplatené. Týmito výnimkami, ktoré sa zahrnú do základu dane u dlžníka až po zaplatení sú:

  • kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; v súvislosti s kompenzačnými platbami bol doplnený § 43 ods. 3 písm. m), podľa ktorého sa prijímateľovi táto platba zdaňuje daňou vyberanou zrážkou, ktorú je povinný uplatniť vyplácajúci, tzv. regulovaný subjekt,

  • nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku, pričom ide o nájomné vyplácané fyzickej osobe, ale aj právnickej osobe; nájomné vyplácané fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

  • odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby (vrátane sprostredkovania na základe mandátnych a obdobných zmlúv);v tomto prípade však okrem podmienky zaplatenia platí aj limit pre zahrnovanie odplát (provízií) do základu dane, a to vo výške 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu, ale zároveň sú stanovené výnimky, na ktoré sa limit 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu nevzťahuje (banky, poisťovne, zaisťovne a ďalšie vymedzené skupiny daňovníkov),

  • výdavky (náklady), ktoré sa vzťahujú k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 v prospech daňovníka nezmluvného štátu; nezmluvný štát je definovaný v § 2 písm. x) a ide o štát, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií; k zahrnutiu takejto platby do základu dane daňovníka, ktorý príjmy vypláca, je okrem toho potrebné splniť podmienky stanovené v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3, keďže tieto platby zároveň podliehajú zrážkovej dani, resp. zabezpečeniu dane vo výške 35 %,

  • poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2, pričom k spresneniu na uvedené kódy prišlo od 1. 1. 2016, ale podľa § 52zg ods. 10 ZDP už s účinnosťou pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015,

  • výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, pri ktorých je okrem podmienky zaplatenia stanovené, že do základu dane sa zahrnujú rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac však počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli výdavky (náklady) na normy a certifikáty zaplatené, pričom normy a certifikáty neprevyšujúce 2 400 eur sa do základu dane zahrnú jednorazovo po splnení podmienky zaplatenia. Pri normách a certifikátoch s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 2 400 € sa pri ich zahrnovaní do základu dane takto postupuje podľa § 52zg ods. 10 už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

  • sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v školstve podľa § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe (od 1. 1. 2016 bol v písm. h) doplnený nový druh výdavku (nákladu), na ktorého zahrnutie do základu dane sa vzťahuje zaplatenie). Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho sponzor skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným  v príslušnom zdaňovacom období. Okrem toho sa výdavky (náklady) na sponzorské limitujú aj v nadväznosti na vykázanie kladného základu dane v príslušnom zdaňovacom období. V prípade vykázania daňovej straty alebo nulového základu dane sa suma sponzorského u sponzora v rozsahu podľa jeho skutočného použitia nepovažuje za daňový výdavok. Zároveň je obmedzené uznanie sponzorského poskytnutého amatérskemu športovcovi okrem talentovaného športovca a športového reprezentanta do daňových výdavkov.

  • výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a). Daňovník, ktorý platí za reklamu inému daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) ZDP (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby) musí ako podmienku zahrnutia tohto nákladu do základu dane, tento náklad skutočne zaplatiť. Ide o výdavok na reklamu, z ktorej príjem u daňovníka podľa § 12 ods. 3 písm. a) ZDP slúži na financovanie účelov podľa § 50 ods. 5 ZDP, t. j. príjem na charitatívne účely.

Jedinou skupinou výdavkov (nákladov), ktoré sa do základu dane zahrnujú po zaplatení nielen u dlžníka, ale aj u veriteľa po prijatí úhrady, sú marketingové a iné štúdie a prieskum trhu.

Pre účely uplatňovania výdavkov (nákladov) uvedených v ods. 19 do základu dane sa akceptujú aj čiastočné úhrady.

Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, ktoré sa do 31. 12. 2014 považovali u dlžníka za daňové výdavky po zaplatení a u veriteľa za zdaniteľný príjem po prijatí úhrady sa od 1. 1. 2015 považujú u dlžníka vždy za nedaňový výdavok a u veriteľa za zdaniteľný príjem na základe zaúčtovania.

Kompenzačná platba je vyplácaná podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Inštitút kompenzačnej platby je nástrojom regulácie kvality pri prenose, distribúcii, resp. preprave a dodávke elektriny, plynu, vody a tepla. Kompenzačná platba sa u vyplácajúceho regulovaného subjektu zahrnie do základu dane až po jej uhradení. S takýmto zatriedením kompenzačnej platby na účely ZDP sa zosúladilo aj jej účtovanie u regulovaného subjektu (účet 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania), resp. u príjemcu (účet 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania).

Kompenzačná platba sa zároveň v § 43 ods. 3 písm. m) doplnila medzi príjmy, ktoré sú zdaňované zrážkou vo výške 19 %, ktorú je povinný uplatniť vyplácajúci regulovaný subjekt ako platiteľ dane a následne zrazenú daň odviesť správcovi dane spolu s ostatnými povinnosťami podľa § 43 ods. 10 a 11. U daňovníka, ktorý je odberateľom regulovaného subjektu, sa zrážková daň z kompenzačnej platby považuje za definitívne vysporiadanú.


Regulovaný subjekt ENERGY, a. s., ako dodávateľ elektriny nedodržal pri dodávke tejto komodity stanovený štandard kvality, a preto mu vznikla povinnosť vyplatiť svojmu odberateľovi – spoločnosti MLYNY, s. r. o., kompenzačnú platbu vo výške 200 eur. Akým spôsobom budú obidvaja daňovníci postupovať?

Postup u regulovaného subjektu – dodávateľa elektriny

Spoločnosti ENERGY, a. s., vznikol záväzok vyplatiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške 200 eur, z ktorej je ale povinný zraziť daň vo výške 38 eur. Svojmu odberateľovi poukáže kompenzačnú platbu vo výške 162 eur, ktorá je už znížená u uplatnenú zrážkovú daň. Túto je povinný odviesť správcovi dane.

Účtovný prípad – rok 2016   Suma   MD   DAL   
Záväzok vyplatiť kompenzačnú platbu   200   544   379   
Zrazená daň   38   379   342   
Úhrada zrazenej dane   38   342   221   
Úhrada kompenzačnej platby odberateľovi   162   379   221   

Pri transformácii výsledku hospodárenia za zdaňovacie obdobie roka 2016 na základ dane bude náklad vo výške 200 eur zaúčtovaný na účte 544 považovaný za daňový výdavok, keďže v zdaňovacom období prišlo k jeho skutočnej úhrade.

Postup u odberateľa elektriny

Spoločnosť MLYNY, s. r. o., zaúčtuje pohľadávku voči svojmu dodávateľovi elektriny na kompenzačnú platbu vo výške 200 eur, z ktorej bola ale dodávateľom zrazená a odvedená zrážková daň vo výške 38 eur. Na bankový účet prijala v roku 2016 kompenzačnú platbu vo výške 162 eur. Uvedené skutočnosti zaúčtuje nasledovne:

Účtovný prípad – rok 2016   Suma   MD   DAL   
Pohľadávka voči dodávateľovi elektriny na kompenzačnú platbu   200   378   644   
Zrazená daň   38   591   378   
Prijatá kompenzačná platba na bankový účet   162   221   378   

Pri transformácii výsledku hospodárenia na základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2016 spoločnosť MLYNY, s. r. o., vylúči výnos vo výške 200 eur zo základu dane, keďže ide o príjem, z ktorého bola vybratá zrážková daň, ktorá sa považuje za definitívne vysporiadanú.


Stavebná spoločnosť STAVMO si nechala overiť novú receptúru špeciálne vyvinutého betónu v certifikovanej skúšobni, ktorý chce používať na jednej zo svojich stavieb. Autorizovaná skúšobňa vystavila certifikát na tento betón s platnosťou 48 mesiacov, t. j. 4 roky. Cena služby (certifikátu) bez DPH je 5 040 eur. Spoločnosť faktúru v zdaňovacom období aj 17. 4. 2016 uhradila. V zdaňovacom období spoločnosť zaúčtovala na ťarchu nákladov celú hodnotu faktúry, t. j. 5 040 eur, ale súčasťou základu dane môže byť len 9/36 jej hodnoty, t. j. 1 260 eur. Preto spoločnosť v zdaňovacom období zaúčtovania faktúry zvýši základ dane o 3 780 eur (5 040 – 1260) a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bude základ dane znižovať o príslušnú časť hodnoty faktúry až do jej úplného zahrnutia do základu dane v zdaňovacom období roku 2019.


Spoločnosť v decembri 2016 prijala a do nákladov zaúčtovala faktúry za:

1...vykonané daňové poradenstvo vo veci realizovaného nepeňažného vkladu do inej spoločnosti vo výške 1 200 eur (bez DPH),

2...podnikateľské poradenstvo vo výške 2 650 eur (bez DPH).

Obidve faktúry neboli do konca roka 2016 uhradené. Spoločnosť ako zdaňovacie obdobie uplatňuje kalendárny rok.

Na zahrnutie prvej faktúry do ZD, keďže spadá pod kód Klasifikácie produktov 69.2, sa vzťahuje podmienka zaplatenia, a preto je spoločnosť povinná pri transformácii výsledku hospodárenia na základ dane uviesť sumu 1 200 eur ako pripočítateľnú položku. K jej zahrnutiu do ZD príde až v zdaňovacom období zaplatenia.

Na druhú faktúru za podnikateľské poradenstvo sa podmienka zaplatenia nevzťahuje, a preto spoločnosť nie je povinná sumu 2 650 eur vylučovať zo základu dane za rok 2016.


Spoločnosť prijala v októbri 2016 faktúru za certifikáciu nového výrobku s dobou platnosti 18 mesiacov vo výške 1 800 eur. Faktúra za certifikáciu bola v októbri 2016 aj uhradená. Nakoľko hodnota certifikátu je nižšia ako 2 400 eur, spoločnosť nie je povinná tento zahrnovať do ZD postupne počas doby jeho platnosti a na základe splnenia podmienky zaplatenia môže tento zahrnúť do ZD jednorazovo.

Odsek 20

Nájomca môže vykonať zmeny na veci, ktorá je predmetom nájmu len so súhlasom prenajímateľa. Súčasťou základu dane prenajímateľa je aj nepeňažný príjem dosahovaný z dôvodu vynaloženia výdavkov nájomcom na technické zhodnotenie prenajatej veci, ak ide o vykonanie technického zhodnotenia nad rámec povinnosti dohodnutých v nájomnej zmluve a tieto výdavky neboli prenajímateľom uhradené. Nepeňažný príjem vznikajúci z uvedeného dôvodu je súčasťou základu dane prenajímateľa v zdaňovacom období, v ktorom:

  • bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu výdavkov na technické zhodnotenie prenajímateľ zvýšil vstupnú, resp. zostatkovú cenu prenajatého majetku,

  • došlo k skončeniu nájmu, pričom v tomto prípade sa nepeňažný príjem určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného spôsobu odpisovania stanoveného v § 27 ZDP.

Od 1. 1. 2015 sa za nájomnú zmluvu na účely tohto ustanovenia okrem nájomnej zmluvy rozumejú aj iné užívacie vzťahy, ako napr. vzťah uzatvorený podľa § 51 OZ Občianskeho zákonníka (nepomenovaná zmluva) alebo vecné bremená (§ 151n až § 151r OZ Občianskeho zákonníka).

Odsek 21

Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky na opravu prenajatého majetku vykonanú nad rámec povinnosti stanovených v nájomnej zmluve uzatvorenej napr. podľa § 663 až 723 OZ Občianskeho zákonníka, ktoré vynaložil a zahrnul do daňových výdavkov nájomca. V tom zdaňovacom období, v ktorom bola oprava vykonaná vzniká prenajímateľovi nepeňažný príjem za predpokladu, že prenajímateľ nájomcovi tieto výdavky neuhradil a u nájomcu sú výdavky za opravu prenajatého majetku daňovými výdavkami.

Odsek 22

Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane. V prípade dosiahnutia daňovej straty sú daňové výdavky uznané rovnako, ako v prípade dosiahnutia základu dane. Následne ZDP obsahuje v § 30 postup pri umorovaní daňovej straty.

Odsek 23

Za daňový výdavok je možné považovať iba tvorbu rezerv v súlade s § 20 ZDP. Tvorba ostatných rezerv (nedaňových rezerv) vytvorených podľa účtovníctva sa považuje za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP. Náklad, na ktorý bola tvorená nedaňová rezerva sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to vo výške, v akej je tento náklad uznaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. Vzhľadom na to, že použitie nedaňovej rezervy sa účtuje súvahovo, t. j., neovplyvňuje výsledok hospodárenia, je daňovník povinný z dôvodu úpravy základu dane sledovať a viesť evidenciu o tvorbe, čerpaní a zrušení rezerv. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy, t. j. v prospech príslušného nákladového účtu. Z tohto dôvodu sa rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola rezerva tvorená a sumou vytvorenej rezervy do základu dane nezahŕňa. Obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP.

Odsek 24

V odseku 24 písm. a) je obsiahnutá úprava základu dane pri porušení podmienok obstarania majetku formou finančného prenájmu (§ 2 písm. s). Z dôvodu, že od 1. 1. 2015 prichádza v dôsledku zrušenia zvýhodneného leasingového odpisovania k zjednoteniu spôsobu odpisovania bez ohľadu na formu obstarania hmotného majetku, aj pri porušení podmienok finančného prenájmu sa bude postupovať ako pri majetku obstaranom napr. kúpou, t. j., základ dane sa bude upravovať len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou. Pri predčasnom predaji sa do základu dane zahrnuje daňová zostatková cena a špecificky pri majetku uvedenom v § 19 ods. 3 písm. b) sa daňová zostatková cena zahrnie do základu dane do výšky príjmov z predaja. Pri totálnom znehodnotení predmetu finančného prenájmu (napr. pri havárii, krádeži, živelnej pohrome) sa do základu dane zahrnie taktiež daňová zostatková cena, ale do výšky limitovanej v § 19 ods. 3 písm. d) a g), t. j. v prípade škody do výšky príjmov z náhrad vrátane prijatých úhrad z predaja a v prípade škody nezavinenej daňovníkom v plnej výške. Pri skončení operatívneho nájmu z dôvodu kúpy prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu ako je jej daňová zostatková cena (§ 25 ods. 3), sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov vypočítaných rovnomerným spôsobom (§27), ktoré by vlastník mohol uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy, pričom o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

V písm. b) je úprava základu dane pri skončení operatívneho nájmu z dôvodu kúpy prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu ako je jej daňová zostatková cena (§ 25 ods. 3), kedy sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov vypočítaných rovnomerným spôsobom (§ 27), ktoré by vlastník mohol uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy, pričom o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.


Predčasné ukončenie finančného prenájmu z dôvodu totálnej škody

Spoločnosť MLYNY, s. r. o., uzatvorila dňa 10. 1. 2015 leasingovú zmluvu na prenájom nákladného automobilu s dobou trvania 36 mesiacov. Po 15 mesiacoch príde dňa 20. 4. 2016 k totálnej škode z dôvodu havárie. Keďže predmet leasingu bol poistený, poisťovňa voči leasingovej spoločnosti vyčísli náhradu škody vo výške 5 500 eur, z ktorej nájomcovi poukáže 300 eur.

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: