Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZDP § 14 Základ dane

1.1.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.4.3 Komentár k ZDP § 14 Základ dane

Ing. Peter Horniaček


§ 14

(1) Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.

(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku75) v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu, 1) upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

(3) Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

(4) Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(5) Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

(7) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.32)


§ 14 ods. 1 - daňovník – právnická osoba pri zisťovaní základu dane vychádza v súlade s § 17 ods. 1 ZDP v závislosti od sústavy, v ktorej daňovník účtuje z výsledku hospodárenia, resp. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 2 písm. j) ZDP sa základom dane rozumie rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy, t. j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane podľa ZDP alebo medzinárodnej zmluvy, prevyšujú daňové výdavky stanovené v § 19 ZDP pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. To znamená, že výsledok hospodárenia, resp. rozdiel príjmov a výdavkov zistený v účtovníctve, sa pri vyčíslení základu dane upravuje v súlade s ustanoveniami § 17 až 29 ZDP.

§ 14 ods. 2 - ZDP špecificky vymedzuje stanovenie základu dane u daňovníkov:

  • ktorí sa zrušujú s likvidáciou,

  • na ktorých bol vyhlásený konkurz,

  • ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

a to v nadväznosti na stanovenie zdaňovacieho obdobia u takýchto daňovníkov podľa § 41 ods. 3 až 6 ZDP. Základom dane týchto daňovníkov je výsledok hospodárenia zistený podľa účtovníctva. Z pohľadu účtovníctva predstavuje obdobie likvidácie alebo konkurzu jedno účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka. Zákon o účtovníctve zároveň stanovuje povinnosť zostavenia účtovnej závierky v priebehu likvidácie alebo konkurzu, ak táto povinnosť vyplýva z iného právneho predpisu. Týmto právnym predpisom je ZDP. ZDP obdobie likvidácie alebo konkurzu nie vždy považuje za jedno zdaňovacie obdobie, a to v závislosti od dĺžky trvania likvidácie alebo konkurzu. Ak sa likvidácia daňovníka neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31.12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Na účely podania daňového priznania za takto vymedzené zdaňovacie obdobie je daňovník povinný zostaviť priebežnú účtovnú závierku za každý kalendárny rok, ktorý je súčasťou tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník neskončí likvidáciu do 31.12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok, pričom je povinný za jednotlivé zdaňovacie obdobia (kalendárne roky) zostaviť priebežnú účtovnú závierku. Základom dane daňovníka v zdaňovacích obdobiach počas likvidácie daňovníka je teda výsledok hospodárenia zistený v priebežnej účtovnej závierke upravený podľa § 17 až 29.

Rovnako sa postupuje aj v prípade daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz.


Na spoločnosť COLL, a. s., bol dňa 1. 7. 2008 vyhlásený konkurz. Dňa 12. 12. 2016 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zrušení konkurzu. Ako bude postupovať akciová spoločnosť pri podávaní daňového priznania počas trvania konkurzu a čo tvorí prílohu daňového priznania?

Podľa zákona o účtovníctve obdobie konkurzu predstavuje jedno účtovné obdobie, ktoré začína dňom účinnosti vyhlásenia konkurzu a končí dňom právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, za ktoré sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka. Zákon o účtovníctve v § 18 ods. 1 stanovuje povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky, ak to vyžaduje iný právny predpis, pričom pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzatvárajú. V priebežnej účtovnej závierke sa vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka.

Takýmto právnym predpisom je aj ZDP, ktorý v § 41 vymedzuje zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz (rovnako ako zákon o účtovníctve) odo dňa vyhlásenia konkurzu do dňa zrušenia konkurzu, ktorým je deň zverejnenia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu uverejnenom v Obchodnom vestníku. ZDP§ 41 ods. 6 zároveň stanovuje, že ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Na účely podania daňového priznania za takto vymedzené zdaňovacie obdobie je daňovník povinný v súlade s § 14 ods. 2 ZDP zostaviť priebežnú účtovnú závierku ku koncu každého kalendárneho roku, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania konkurzu. Z výsledkov hospodárenia týchto zostavených priebežných účtovných závierok sa určí základ dane.

Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka konkurz vyhlásený, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Aj v tomto prípade je daňovník za účelom podania daňového priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia (kalendárne roky) do zrušenia konkurzu povinný zostaviť priebežnú účtovnú závierku, pričom z výsledku hospodárenia tejto účtovnej závierky sa určí základ dane. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roku, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu.

Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona o účtovníctve je spoločnosť COLL povinná za obdobie odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku, t. j. v tomto prípade za obdobie od júla 2008 do decembra 2016. Daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb je spoločnosť COOL povinná podať nasledovne:

Podľa § 49 ods. 11 ZDP je daňovník na účely podania daňového priznania povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť účtovnú závierku v súlade so zákonom o účtovníctve a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania. Daňovník je pri zrušení konkurzu povinný zostaviť v súlade s § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve iba mimoriadnu účtovnú závierku, nakoľko ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje.

Na základe uvedeného prílohou daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2016 je mimoriadna účtovná závierka zostavená za obdobie od augusta 2008 do dňa zverejnenia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v roku 2016, ktorá spolu s priebežnou účtovnou závierkou predloženou k daňovému priznaniu za rok 2015 bude podkladom pre zistenie základu dane za uvedené zdaňovacie obdobie.

§ 14 ods. 3 – ustanovenie nadväzuje na § 12 ods. 1 ZDP, podľa ktorého predmetom dane týchto typov daňovníkov sú len ich vlastné príjmy bez zahrnutia príjmov podielových fondov, doplnkových dôchodkových fondov a dôchodkových fondov. Preto sa zisťuje základ dane len za správcovskú spoločnosť, doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a dôchodkovú správcovskú spoločnosť a nie jednotlivo za fondy, ktoré na svoj účel vytvárajú.

§ 14 ods. 4 a 6 – ustanovenie nadväzuje na § 12 ods. 5 ZDP, ktorý stanovuje predmet dane spoločníka v. o. s. Táto spoločnosť po zistení základu dane podľa § 17 až 29 ZDP podá daňové priznanie (§ 41 ods. 1 ZDP), daň však neplatí. Po úprave sa základ dane rozdelí medzi jednotlivých spoločníkov v pomere podľa spoločenskej zmluvy, resp. rovným dielom, ak spoločenská zmluva rozdelenie neupravuje. Rovnako sa postupuje aj pri daňovej strate. Pri uzatváraní účtovných kníh vo v. o. s. sa nepostupuje podľa § 8 ods. 2 písm. f) Postupov účtovania v PÚ (účtovanie zisteného výsledku hospodárenia), ale ako súčasť uzávierkových operácií sa zaúčtuje nárok spoločníkov na výsledku hospodárenia (zisk na ťarchu účtu 596 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 364 a strata na ťarchu účtu 354 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 596). Prevedený zisk sa následne zdaní až u spoločníka (fyzická alebo právnická osoba). Príslušnú časť základu dane v. o. s. zdaní následne každý spoločník vo svojom podanom daňovom priznaní, keď v prípade spoločníka – právnickej osoby je podiel na zisku (strate) súčasťou jeho výsledku hospodárenia. Spoločník, v. o. s. – právnická osoba zaúčtuje svoj podiel na výsledku hospodárenia v. o. s. v prospech účtu 665 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 378 a na strate v prospech účtu 565 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 379.


Verejná obchodná spoločnosť DANEA, v. o. s., ktorá má dvoch spoločníkov, a síce jednu fyzickú osobu (pani Anna) a jednu právnickú osobu (GEOS, s. r. o.), dosiahla základ dane (výsledok hospodárenia po úpravách podľa § 17 až 29 ZDP) vo výške 18 000 eur. Pomer, podľa ktorého si spoločníci delia zisk, je spoločenskou zmluvou stanovený rovným dielom. Akým spôsobom sa postupuje pri zdanení zisku v .o. s a jednotlivých spoločníkov?

Postup vo v. o. s.:

Zistený základ dane spoločnosť rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom a ich nárok na takto rozdelený základ dane zaúčtuje ako súčasť uzávierkových účtovných operácií nasledovne:

Spoločník  Suma  MD  DAL  
Anna  9000  596  364,1  
GEOS, s.r.o.  9000  596  364,2  

Ak by v priebehu účtovného obdobia spoločnosť vyplácala spoločníkom zálohy na zisku, tieto by započítala so zaúčtovaným záväzkom na účte 364. Na základe rozhodnutia spoločníkov je možné naložiť s dosiahnutým ziskom rôznym spôsobom. Môžu si nechať zisk vyplatiť v peňažnej forme alebo ho môžu ponechať vo v. o. s. ako vlastný zdroj krytia (zvýšenie základného imania, rezervného fondu a pod.). Vidieť, že samotná v. o. s. dosiahnutý zisk (základ dane) nezdaňuje, ale zdanenie presúva na jednotlivých spoločníkov, ktorí budú postupovať nasledovne:

Spoločníčka Anna

Časť základu dane v. o. s. vo výške 9 000 eur je u pani Anny príjmom podľa § 6 ZDP a v tejto výške je pani Anna povinná tento príjem zahrnúť do svojho daňového priznania ako súčasť čiastkového základu dane podľa § 6 ZDP. V prípade, že si pani Anna platila odvody samostatne, o tieto si bude môcť znížiť v podanom daňovom priznaní dosiahnutý príjem. Čiastkový základ dane po zohľadnení výdavkov bude u pani Anny podliehať zdaneniu sadzbou podľa § 15 ZDP.

Spoločník GEOS, s. r. o.

Svoj podiel na dosiahnutom základe dane v. o. s. zdaní spoločník GEOS, s. r. o., ako súčasť svojho výsledku hospodárenia. To znamená, že nárok na podiel na zisku vo výške 9 000 eur zaúčtuje v prospech účtu výnosov (378/665) a následne ako súčasť výsledku hospodárenia zdaní sadzbou dane 23 %.

§ 14 ods. 5 a 7– ustanovenie nadväzuje na § 12 ods. 6 ZDP, ktorý stanovuje predmet dane komplementára k. s., ktorá po zistení základu dane podľa § 17 až 29 ZDPodpočíta podiel pripadajúci na komplementára a až takto vzniknutý rozdiel je základom dane k. s. Tento postup nadväzuje na charakter k. s. s dvomi typmi spoločníkov, keď sa základ dane k. s. rozdeľuje na podiel pripadajúci komplementárom a na podiel pripadajúci komanditistom. Komplementári si časť základu dane, ktorá na nich pripadá, zdania v rámci svojho daňového

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: