Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Judikatúra z oblasti vymáhania pohľadávok

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.20.6 Judikatúra z oblasti vymáhania pohľadávok

JUDr. Monika Jurčová; JUDr. Alexander Škrinár

CSc.

Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.08.2009, spisová značka 32 Cdo 2421/2009, Sbírka soudních rozhodnutí a stanovísk NS ČR 102/ 2010)

Zmluvou o postúpení pohľadávky možno samostatne postúpiť príslušenstvo pohľadávky (právo na úroky z omeškania), bez toho, aby bola postúpená aj samotná pohľadávka.

Z odôvodnenia

V prejednávanej veci išlo o aplikáciu príslušných ustanovení OBČZ upravujúcich postúpenie pohľadávky z hľadiska možnosti postúpenia úrokov z omeškania za určité obdobie vyčíslených konkrétnou sumou ako príslušenstva pohľadávky, bez postúpenia samotnej istiny.

Podľa § 524 OBČZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého žalobkyňa zmluvou o postúpení pohľadávky žiadnu pohľadávku nepostúpila, považoval dovolací súd za nesprávny, pretože vychádzal z nesprávneho výkladu § 524 ods. 2 OBČZ. Toto ustanovenie určuje, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V prejednávanej veci pohľadávka (zo zmluvy o úvere) v zmysle ustanovenia § 488 OBČZ postúpená nebola, zmluva o postúpení pohľadávky sa týkala len úrokov z omeškania vyčíslených percentuálnou sadzbou z dlžných splátok úveru za určité obdobie konkrétnou sumou. Odvolací súd však z ustanovenia § 524 ods. 2 OBČZ vyvodil aj uzáver, podľa ktorého ak nebola postúpená pohľadávka, nemôžu byť ani postúpené úroky z omeškania vyčíslené za určitú dobu konkrétnou sumou. Tento uzáver ale z uvedeného ustanovenia nevyplýva a nemožnosť postúpiť úroky z omeškania samostatne, bez postúpenia pohľadávky, ktorej príslušenstvo tvoria, nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia OBČZ. Aj keď úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, neznamená to, že sú neoddeliteľne späté s pohľadávkou. Sú samostatným hmotnoprávnym nárokom, samostatne uplatniteľným a disponovateľným, vo vzťahu k pohľadávke sú nárokom akcesorickým. Nie je preto správny názor, podľa ktorého, ak sa má právny úkon týkať úrokov, musí sa tiež dotýkať pohľadávky, ktorej sú príslušenstvom. Úroky možno samostatne uznať a započítať, bez toho, aby zároveň musela byť uznaná a započítaná istina a možno ich tiež zmluvne previesť na iného. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou došlo k prevodu práva na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 25 % zo sumy 13,481.988,40 Kč za dobu omeškania od 1.3.2001 do 30.5.2002 predstavujúcich sumu 4,210.812,- Kč, je skutočnosťou, s ktorou právny predpis spája prevod práv a povinností žalobkyne na ďalšieho účastníka konania.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009, sp. zn. 1 Cdo 76/2007

K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t. j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu s dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom – ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Z odôvodnenia

V prejednávanej veci navrhovateľ – dlžník žaloval o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou veriteľ v rozpore s ustanoveniami svojich Obchodných podmienok postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej s dlžníkom. Podľa § 524 ods. 1 OBČZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 525 ods. 2 OBČZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Odvolací súd vyvodil, že zo znenia článku 14 Obchodných podmienok veriteľa tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere z 18. decembra 2000 vyplynulo, že veriteľ môže úverovú pohľadávku alebo jej časť postúpiť aj bez súhlasu dlžníka inej banke a že iná možnosť postúpenia pohľadávky (inej osobe ako banke) z týchto obchodných podmienok a ani zo zmluvy o hypotekárnom úvere nevyplýva; v dôsledku toho predmetná zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi odporcami (veriteľom ako postupcom a odporcom v prvom rade ako postupníkom) je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OBČZ pre rozpor s ustanovením § 525 ods. 2 OBČZ, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Bod 14 Obchodných podmienok veriteľa je označený samostatným zvýrazneným názvom Postúpenie pohľadávky a po tomto označení nasleduje text, v ktorom je stanovené, že veriteľ – sporiteľňa môže svoju úverovú pohľadávku alebo jej časť postúpiť aj bez súhlasu dlžníka inej banke. Ďalej sa v texte uvádza, že na postúpenie pohľadávky sa vyžaduje písomná forma, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené; že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jej uplatňovaním, že právami spojenými s pohľadávkami sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov. Vzhľadom na takto sformulovaný prejav vôle účastníkov javí sa byť v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 OBČZ, a preto správnym ten výklad, ktorý zaujal odvolací súd, t. j. že v záväzkovom vzťahu účastníkov zmluvy o hypotekárnom úvere (veriteľa a dlžníka) nie je daná iná ako uvedená možnosť postúpenia pohľadávky – teda že títo účastníci svojou dohodou vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky inej osobe ako banke bez súhlasu navrhovateľa ako dlžníka. Na dohodu (jej záväznosť), ktorou veriteľ s dlžníkom ako neprípustnú (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) bez súhlasu dlžníka vylúčili inú možnosť postúpenia pohľadávky ako banke, nemá vplyv, že § 38 ods. 9 zákona [ide o zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 92 ods. 8)], do 31. decembra 2001 o zákon č. 21/1992 Zb. – poskytuje možnosť postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke. Takáto možnosť postúpenia by totiž prichádzala do úvahy len vtedy, ak by neplatila spomenutá reštrikcia v dohode (dohodou veriteľ v rámci svojej zmluvnej voľnosti obmedzil si dovtedy nepochybne širší rámec dispozície s pohľadávkou). Keďže postupník ako veriteľ túto dohodu s navrhovateľom (dlžníkom) nerešpektoval a zmluvne postúpil predmetnú pohľadávku inej osobe ako banke, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom – ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.4.2008, sp. zn. 29 Odo 1162/2006, Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR 21/2009

Ak má viacero dlžníkov splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený postúpiť pohľadávku podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aj len vo vzťahu k niektorému z dlžníkov. Postupník sa v takom prípade stane veriteľom pohľadávky len vo vzťahu k tomuto dlžníkovi a ostatní spoludlžníci sú na to isté plnenie naďalej zaviazaní postupcovi.

Z odôvodnenia

V prejednávanej veci veriteľ (banka) a dlžník uzavreli v roku 1991 úverovú zmluvu, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške 4.900.000 Kč. Veriteľ v roku 1996 uzavrel so spoločnosťou R, s. r. o. dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou žalovaný – spoločnosť R, s. r. o. pristúpil v zmysle § 533 OBČZ k dlhom dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy. V roku 2001 veriteľ uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou banka na žalobcu postúpila pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi z úverovej zmluvy v znení zmien a dodatkov vo výške 4,689.560,79 Kč.

Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého ak banka postúpila „dlh z úveru“, ku ktorému žalovaný pristúpil podľa platnej zmluvy ako spoludlžník, na žalobcu, má žalobca právo dlh vymáhať tak od dlžníka ako aj od žalovaného ako spoludlžníka. Odvolací súd založil svoj rozsudok na právnom závere, podľa ktorého postúpením pohľadávky voči jednému zo solidárne zaviazaných dlžníkov bez ďalšieho prechádza na postupníka aj právo vymáhať túto

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: