Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Finančný lízing

19.10.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.4.2.2.2 Finančný lízing

Ing. Božena Ninčáková; Ing. Viera Kaletová; Ing. Ján Mintál; Ing. Peter Horniaček

Daňová uznateľnosť finančného lízingu je viazaná na viaceré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov rieši problematiku finančného lízingu v nasledovných ustanoveniach:

  • § 2 písm. s) ZDP– základná definícia finančného lízingu;

  • § 2 písm. m) ZDP– finančný lízing ako obchodný majetok u fyzickej osoby;

  • § 17 ods. 24 ZDP– úprava základu dane pri porušení podmienok finančného lízingu;

  • § 19 ods. 3 písm. o) ZDP– úrok (nájomné) ako daňový výdavok;

  • § 25 ods. 2 ZDP– technické zhodnotenie majetku obstaraného formou finančného lízingu a odpisovaného rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom;

  • § 24 ods. 1 písm. d) ZDP– právo odpisovať hmotný majetok prenajatý formou finančného lízingu;

  • § 25 ods. 6 ZDP– uplatnenie DPH pri finančnom lízingu;

  • § 26 ods. 1 ZDP– lehoty odpisovania hmotného majetku, od ktorých závisí doba trvania finančného lízingu;

  • § 26 ods. 8 ZDP– odpisovanie hmotného majetku obstarávaného formou finančného lízingu;

  • § 27 a § 28 ZDP – rovnomerný a zrýchlený spôsob odpisovania vrátane zaokrúhlenia odpisu;

  • § 52 ods. 17 ZDP– postup pri zmluvách o finančnom prenájme uzatvorených do 31.12.2003;

  • § 52zd ods. 1 ZDP – postu pri zmluvách o finančnom prenájme uzatvorených do 31. decembra 2014.

Postupy účtovania od 1.1.2008 riešia problematiku finančného prenájmu v § 17.

Finančný lízing a obchodný majetok fyzickej osoby

Podľa ust.§ 2 písm. m) ZDPzákona o dani z príjmov je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré fyzická osoba s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu:

  • vlastní;

  • využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov;

  • a o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, resp. ich eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Obchodným majetkom podľa ust. § 2 písm. m) ZDP je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Výdavky súvisiace s finančným lízingom možno zahrnúť do daňových výdavkov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov len v prípade, ak fyzická osoba o finančnom prenájme účtuje resp. eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP zákona o dani z príjmov, t.j. ak je predmet finančného prenájmu v obchodnom majetku fyzickej osoby. Uvedená skutočnosť má vplyv na uplatnenie oslobodenia príjmu v prípade predaja majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu. Príjem z predaja nehnuteľnosti resp. hnuteľného majetku obstaraného formou finančného prenájmu bude v tomto prípade oslobodený od dane až 5 rokov po vyradení z obchodného majetku.


Daňovník v roku 2013 uzatvoril lízingovú zmluvu na osobný automobil. Automobil obstarávaný formou finančného lízingu využíva na podnikanie a počas prenájmu o ňom účtuje v súlade s účtovnými predpismi, t.j. má ho zahrnutý v obchodnom majetku. V roku 2015 po skončení prenájmu nadobudne vlastnícke právo k automobilu. V roku 2016 daňovník vyradí automobil z obchodného majetku a následne ho predá. Príjem z predaja predstavuje zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP zákona o dani z príjmov [nie sú splnené podmienky oslobodenia vymedzené v § 9 ods. 1 písm. c) ZDP zákona o dani z príjmov] a daňovník ho zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania. Ak by daňovník predal automobil až po piatich rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku, príjem by bol oslobodený od dane.

Finančný lízing podľa zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov definuje finančný lízing § 2 písm. s) ZDP. Podľa toho ustanovenia je finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

  • vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a

  • s účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo v nadväznosti na zmenu zaradenia budov a stavieb do príslušnej odpisovej skupiny k úprave doby trvania finančného prenájmu. Ak ide o HM iný ako pozemok, ostáva aj naďalej zachovaná doba trvania najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej v § 26 ods. 1 ZDP. V prípade prenájmu pozemku sa doba trvania zmluvného vzťahu odvíja od skutočnosti, či predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom nie je žiadna budova alebo je umiestnená budova:

- ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5 – doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 5 – t.j. 12 rokov

- ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6 – doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6 – t.j. 24 rokov

- ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba - doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6 – t.j. 24 rokov.

Odpisová skupina

platná

 

Minimálna doba prenájmu HM v mesiacoch

do 31. 12. 2014

 

Minimálna doba prenájmu HM v mesiacoch

od 1. 1. 2015

 

do 31. 12. 2014

 

od 1. 1. 2015

 

1

 

1

 

36

 

29

 

2

 

2

 

44

 

44

 

3

 

3

 

87

 

58

 

3

 

4

 

87

 

87

 

4 + pozemky

 

5 + pozemky s budovou

 

144

 

144

 

4 + pozemky

 

6 + pozemky s budovou

 

144

 

288

 

Pozemky bez budovy

 

Pozemky bez budovy

 

144

 

288

 

Ak predmetom prenájmu je pozemok spolu s budovou, cena za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva HM formou lízingu musí byť vyčíslená samostatne, z toho dôvodu, že pozemok nie je odpisovaný a pri predaji budovy spolu s pozemkom je pri pozemku možné podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP uznať vstupnú cenu ako daňový výdavok len do výšky príjmu z predaja.

V prípade lízingu budovy, sa pri minimálnej dobe trvania nájomnej zmluvy vychádza z charakteru budovy (výrobný charakter – odpisová skupina 5 alebo administratívny charakter – odpisová skupina 6) stanovenej ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Rovnako sa postupuje aj pri budove používanej na viacero účelov (§ 26 ods. 2).

V súlade s prechodným ustanovením § 52zd ods. 1 ZDP sa aj na zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2014 použijú ustanovenia ZDP platného od 1. 1. 2015. Výnimku predstavuje podmienka minimálnej doby trvania takýchto nájomných zmlúv, u ktorých sa z dôvodu zavedenia nových dôb odpisovania (napr. budovy 40 rokov) nevyžaduje splnenie podmienky 60 % doby odpisovania platnej od 1. 1. 2015. Na základe vzájomnej dohody prenajímateľa a nájomcu je možné vykonať zmenu doby trvania týchto zmlúv – ich skrátenie alebo predĺženie.

Zákon o dani z príjmov sa osobitne nezaoberá daňovými dôsledkami finančného lízingu u prenajímateľa, u ktorého sa uplatňuje postup v súlade s účtovníctvom. Rieši však daňové dôsledky finančného prenájmu u nájomcu.

Finančný lízing v JÚ

V jednoduchom účtovníctve je účtovanie finančného prenájmu upravené v § 17 postupov účtovania. Na účely účtovania sa finančným prenájmov rozumie obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby prenájmu [s odkazom na § 2 písm. s) ZDP bod 2 zákona o dani z príjmov].

Dohodnutými platbami sú jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu. Súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu.

U prenajímateľa sa v deň odovzdania majetku nájomcovi v knihe pohľadávok účtuje pohľadávka vo výške istiny. Prenajatý majetok sa účtuje ako predaj majetku a vyradí sa z účtovníctva. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe pohľadávok účtuje pohľadávka vo výške splatného finančného výnosu a v peňažnom denníku príjem dohodnutej platby.

U nájomcu sa v deň prevzatia majetku účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu. V peňažnom denníku sa účtuje úhrada dohodnutej platby. Odpisy predmetu prenájmu sa účtujú v peňažnom denníku nájomcu v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Daňové výdavky pri finančnom lízingu

Pri uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti s obstarávaním majetku formou finančného prenájmu môžeme tieto výdavky rozdeliť do troch skupín:

  • úrok(nájomné) uplatňované v súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. o) ZDP zákona o dani z príjmov;

  • odpisy uplatňované v súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. a) ZDP a § 26 ods.8 ZDP zákona o dani z príjmov;

  • DPH a poistné uplatňované v súlade s § 2 písm. i) ZDP a § 19 ZDP a § 25 ods.6 ZDP zákona o dani z príjmov.

Úrok (nájomné) pri finančnom lízingu

Ust. § 19 ods. 3 písm. o) ZDP zákona o dani z príjmov definuje, že daňovým výdavkom je úrok pri finančnom prenájme. Tento sa zahrňuje do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu (s odkazom na zákon o účtovníctve). Znamená to že úrok sa zahrňuje do základu dane v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania.

Do účinnosti novely zákona o dani z príjmov - zákona č.534/2005 Z.z., t.j. do 15.12.2005 sa úrok nazýval nájomné(finančný náklad) a bol uznaný ako daňový výdavok vo výške, ktorá prevyšuje odpis uplatňovaný nájomcom podľa § 26 ods. 8 ZDP zákona o dani z príjmov počas celej doby trvania finančného prenájmu v súlade so zákonom o účtovníctve.

Zmenou zákona o dani z príjmov došlo k legislatívno-technickému spresneniu v nadväznosti na účtovníctvo.

Táto zmena mala podstatný vplyv pri finančnom prenájme zo zahraničia a to z toho dôvodu, že

  • nájomné je príjmom, ktorý v rámci zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia príjmom spadajúcim pod článok – Licenčné poplatky, resp. článok – Zisky podnikov a

  • úrok je príjmom, ktorý v rámci zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia príjmom spadajúcim pod článok – Úroky.

Z tohto odlišného zaradenia môže vyplynúť iná výška sadzby dane dohodnutá zmluvnými štátmi, resp. oprávnenosť iného z dotknutých štátov na zdanenie tohto príjmu.

Podľa postupov účtovania sú nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými budúcimi výnosmi. Nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery. Úrok u nájomcu je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane z príjmov (v súlade so zákonom o dani z príjmov) v sume určenej podľa splátkového kalendára. Účtovanie úroku a jeho zahrnutie do základu dane je uvedené v praktickom príklade v kapitole 7.2.

Odpisovanie predmetu finančného lízingu

Pri uplatňovaní odpisov v prípade finančného prenájmu je potrebné vychádzať z ust.§ 19 ods. 3 písm. a)ZDP zákona o dani z príjmov. Odpisovanie predmetu finančného prenájmu nájomcom umožňuje ust.§ 24 ods. 1 písm. d) ZDP zákona o dani z príjmov, podľa ktorého hmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP zákona o dani z príjmov o hmotnom majetku prenajatom form

Samotné odpisovanie hmotného majetku (okrem pozemkov) je upravené v § 26 ods. 8 ZDP. Hmotný majetok (okrem pozemkov) sa počnúc rokom 2015 odpíše počas doby odpisovania stanovenej v § 26 ods. 1 ZDP tak, ako je to v prípade hmotného majetku obstaraného ou finančného prenájmu. akýmkoľvek iným spôsobom (kúpa, úver a pod.) a to do výšky vstupnej ceny stanovenej podľa § 25 ZDP.

Nákladmi súvisiacimi s obstaraním hmotného majetku formou finančného prenájmu, ktoré sa zahŕňajú do vstupnej ceny sú:

  • náklady na dopravné, na montážne práce, clo a pod.;

  • poplatok za uzatvorenie nájomnej zmluvy,

  • technické zhodnotenie vykonané do času uvedenia hmotného majetku do používania.

Pri odpisovaní hmotného majetku obstarávaného formou finančného leasingu sa uplatnia ustanovenia § 27 a § 28 ZDP zákona o dani z príjmov (rovnomerné a zrýchlené odpisovanie).

Pri rovnomernom odpisovaní sa podľa § 27 ZDP v prvom roku odpisovania hmotného majetku uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5 ZDP.

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto:

a) v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,

b) v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely výpočtu ročných odpisov

1. v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania,

2. v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa prvého bodu zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto:

a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 pri zrýchlenom odpisovaní

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

Pri obstaraní osobného automobilu formou lízingu zaradeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, ktorého vstupná cena je 48 000 € a viac sa pri uplatnení daňových odpisov od 1. 1. 2015 postupuje v súlade s § 17 ods. 34 ZDP, podľa ktorého sa na takýto osobný automobil vzťahuje limitovanie daňových odpisov. Limitácia daňových odpisov je založená na základe testovania dosiahnutého základu dane voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 0000 v príslušnom zdaňovacom období z takýchto osobných automobilov.

Obmedzenie výšky daňových odpisov na základe uvedeného testovania sa vzťahuje na daňovníka – právnickú osobu a daňovníka – fyzickú osobu, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ZDP, t.j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Na základe uvedeného dochádza k testovaniu základu dane voči násobku počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného z limitovanej ceny 48 000 € rovnomerným spôsobom odpisovania

ZD verzus (počet automobilov so VC rovnou alebo vyššou ako 48 000 €) x ročný odpis 12 000 €

Pri testovaní základu dane môže dôjsť k 2 situáciám:

  • ZD je vyšší ako násobok počtu áut so VC rovnou alebo vyššou ako 48 000 € a sumy 12 000 € – v tomto prípade sa úprava základu dane nevykonáva a daňové odpisy zostávajú v plnej výške súčasťou základu dane alebo

  • ZD je nižší ako násobok počtu áut so VC rovnou alebo vyššou ako 48 000 € a sumy 12 000 € – v tomto prípade je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov z predmetných osobných automobilov a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov vypočítaných zo VC 48 000 €.


Daňovník obstaráva formou finančného prenájmu hmotný majetok zaradený v apríli 2016 do I. odpisovej skupiny. Doba prenájmu je 36 mesiacov. Istina zvýšená o náklady súvisiace s obstaraním predmetu lízingu je 25 896,58 €. Pomernú časť ročného odpisu vo výške 4 856 eur [(25 896,58/4)/12]*9 a následne pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch prvého roka odpisovania vo výške 1 619, ktorú uplatní v roku nasledujúcom po uplynutí doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 ZDP.

Postup pri uplatnení daňových odpisov v daňových výdavkoch nájomcu uvedený v § 26 ods. 8 ZDP zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na pozemky, ktoré sú neodpisovaným majetkom. V rámci uzávierkových účtovných operácií nájomca neuplatňuje do daňových výdavkov odpisy pozemku, ktorý je predmetom lízingu. Do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa môžu zahrnúť len úroky platené v súvislosti s obstarávaním pozemkov formou finančného prenájmu, o ktorom daňovník účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP zákona o dani z príjmov ako o obchodnom majetku, a to v priebehu zdaňovacieho obdobia pri realizovaní jednotlivých splátok.

V ustanovení § 26 ods. 8 ZDP zákona o dani z príjmov už nie je od 1. januára 2015 definovaná vstupná cena u ďalšieho nájomcu pri postúpení nájomnej zmluvy. Pri postúpení nájomnej zmluvy ďalší nájomca odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný. V prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy spätne neupravujú. Predĺženie alebo skrátenie doby finančného prenájmu už nemá od roku 2015 vplyv na výpočet ročného odpisu.


Daňovník uzatvoril v apríli 2016 lízingovú zmluvu na prenájom technologického zariadenia, ktoré je zaradené do I. odpisovej skupiny. Doba lízingu dohodnutá v zmluve je 36 mesiacov. V apríli 2016 daňovník prevzal predmet lízingu a začal ho používať na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Obstarávacia cena majetku bola 36 000 € a mesačný odpis 1 000 €. Daňovník predmet lízingu zaradil do svojho obchodného majetku a začal odpisovať v apríli 2016. Daňové odpisy sa rovnajú účtovným odpisom.

V roku 2016 uplatnil daňovník odpisy vo výške 6 750 € [[36 000/4]/12*9].

V máji 2017 sa daňovník dostal do platobnej neschopnosti a s lízingovou spoločnosťou dohodol na predĺžení doby nájmu z 36 mesiacov na 60 mesiacov. Táto skutočnosť nemá vplyv na výpočet daňového odpisu a daňovník pokračuje v uplatňovaní ročného daňového odpisu z tej istej vstupnej ceny. Obdobné platí aj pre skrátenie doby odpisovania (pri dodržaní podmienky uvedenej v § 2 písm. s) ZDP).

Upozornenie:
Ustanovenie § 22 ods. 9 ZDP ZDP umožňuje od 1.1.2015 prerušiť odpisovanie aj pri hmotnom majetku obstaranom formou finančného prenájmu.


Daňovník obstaráva formou finančného prenájmu osobný automobil. Lízingová zmluva je uzatvorená na 36 mesiacov od apríla 2016 do marca 2019. V roku 2017 očakáva fyzická osoba daňovú stratu a preto by chcela lízingové odpisy podľa § 26 ods. 8 ZDP zákona o dani z príjmov prerušiť. Zákon o dani z príjmov umožňuje prerušenie odpisov v prípade lízingu.

Technické zhodnotenie predmetu finančného lízingu

Do 31. 12. 2014 bolo technické zhodnotenie vykonané na HM prenajatom formou finančného prenájmu považované za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) ZDP a bolo odpisované samostatne v tej odpisovej skupine, v ktorej bol zaradený prenajatý HM, na ktorom bolo toto technické zhodnotenie vykonané. Od 1. 1. 2015 technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 € ročne sa nepovažuje za iný majetok ale výdavky vynaložené na technické zhodnotenie sa posudzujú rovnako ako pri majetku obstaranom inou formou (napr. z vlastných prostriedkov alebo z úverových zdrojov).

V súlade

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: